Stravovanie zamestnancov a stravné od 1. decembra 2025

Z dikcie ust. § 152 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva zamestnávateľovi (fyzickej alebo právnickej osobe, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu) obligatórne . Túto povinnosť má nielen zamestnávateľ, ale aj agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Výnimku z tejto povinnosti predstavujú tieto situácie:

Z ustanovení Zákonníka práce vyplýva zamestnávateľovi povinnosť svojim zamestnancom:

Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky, alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

zamestnávateľov, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere k zamestnávateľovi . Právny nárok na zabezpečenie stravovania v rámci rozvrhnutej pracovnej zmeny má len zamestnanec, ktorý vykonáva prácu . (uvedené vyplýva z § 152 Zákonníka práce). Na zabezpečenie stravovania , hoci ho ust. § 11 Zákonníka práce považuje za zamestnanca.

Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, kam zaraďujeme dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o brigádnickej práci študentov, sa vzťahujú iba niektoré ustanovenia Zákonníka práce.

Nárok na zabezpečenie stravovania však môže vzniknúť aj dohodárom, ak zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov podľa § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce rozšíri okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, o túto skupinu fyzických osôb, t.j. o dohodárov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia žiadni zástupcovia zamestnancov, môže rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým bude zamestnávateľ zabezpečovať a prispievať na stravovanie, zamestnávateľ aj samostatne napr. úpravou vo vnútornom predpise.

Zamestnávateľ je podľa ust. § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce oprávnený rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým iba zabezpečí stravovanie, pričom tento okruh osôb nie je Zákonníkom práce obmedzený, preto z možnosti rozšírenia nie sú vylúčené žiadne fyzické osoby, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Môže ísť pritom aj o iné osoby než dohodárov napr. bývalých zamestnancov zamestnávateľa, ktorí bezprostredne pred odchodom do dôchodku uňho pracovali, konateľov, a pod.

Okrem povinnosti zabezpečovať stravovanie pre svojich zamestnancov, vyplýva z dikcie ust. § 152 ods. 3 Zákonníka práce pre zamestnávateľa aj ďalšia povinnosť - a to prispievať na jedlo zamestnancovi.

podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce , najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Podľa tohto zákona patrí zamestnancovi stravné za každý kalendárny deň tuzemskej pracovnej cesty, ktorá trvala viac ako 5 hodín.

Zákonník práce v § 152 ods. 4 zároveň ustanovuje, že „

Nárok na poskytnutie stravy vzniká tomu zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Čiže, ak bol napr. zamestnanec u lekára (prekážky v práci) a v daný deň odpracoval menej ako 4 hodiny, tak mu v daný deň nevznikol nárok na zabezpečenie stravovania zo strany zamestnávateľa.

Zákonník práce v § 152 ods. 2 fakultatívne umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi ďalšie teplé hlavné jedlo, ak pracovná zmena zamestnanca trvá . Ak zamestnávateľ pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako 11 hodín, poskytne zamestnancom ďalšie teplé hlavné jedlo, potom je povinný prispievať aj na toto jedlo.

Zákonník práce v § 152 ods. 4 tiež ustanovuje, že

Z uvedeného vyplýva, že stravné lístky (tzv. gastrolístky) sú už len elektronické, majú podobu elektronickej stravovacej karty. V minulosti sme boli skôr zvyknutí na papierové stravné lístky.

Výhodou gastrokarty je to, že zamestnanec zaplatí vždy požadovanú sumu, ktorá sa mu strhne z „kreditu“ ako pri bežnej platobnej karte, lebo z gastrolístkov sa nevydávalo.

Výnimkou povinnej elektronizácie lístkov je prípad, kď použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. Zákonník práce však bližšie nedefinuje pojem „blízkosť“, aby bolo možné určiť, kedy platba pomocou gastrokarty nie je „v blízkosti“ možná.

Podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak:

na stravovanie, ktorý je podľa zákonného znenia účelovo viazaný na stravovanie. Právo výberu sa teda vzťahuje na zamestnancov zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom stravovacom zariadení, pretože tak napríklad neumožňujú podmienky na pracovisku.

Do času, kým si zamestnanec vyberie, mu zamestnávateľ môže podľa vlastného rozhodnutia poskytovať gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie na základe svojho rozhodnutia.

Ak si už zamestnanec vyberie, je odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.

Ust. § 152 ods. 8 Zákonníka práce vymedzuje výšku finančného príspevku na stravovanie. Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Okrem uvedeného zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi aj príspevok zo sociálneho fondu.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi prispievať na stravu aj podľa Zákonníka práce zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje osobitný predpis, a to zákon č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“). Uvedené vyplýva z ust. § 7 ods. 1 písm. a) predmetného zákona, podľa ktorého „

V súlade s § 152 ods. 1 Zákonníka práce by malo zabezpečené stravovanie zodpovedať zásadám správnej výživy. Zákonník práce vo svojich ustanoveniach neupravuje, ako sa bude kontrolovať dodržiavanie tejto zásady vo vzťahu k poskytovaniu finančného príspevku na stravovanie. Zamestnancovi teda zo Zákonníka práce nevyplýva povinnosť dokladovať využitie predmetného príspevku.

Odporúča sa, aby zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise upravil práva a povinnosti vo vzťahu k poskytnutiu stravovania, a to nielen podmienky poskytnutia gastrokariet, či peňažného príspevku, ale aj vysporiadanie rozdielu za dni, keď zamestnancovi nevznikol nárok na stravovacie poukážky/peňažný príspevok. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi poskytnúť stravovacie poukážky/peňažný príspevok

Ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca poskytne vopred stravovacie poukážky/peňažný príspevok zamestnancovi v plnej výške podľa počtu pracovných dní v príslušnom mesiaci, ale zamestnancovi nevznikne nárok na stravovacie poukážky za určité dni (napr. z dôvodu čerpania dovolenky, prekážok v práci), je potrebné tento rozdiel vysporiadať Podľa ust. § 131 ods. 2 písm. j) môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy nevyúčtované preddavky na príspevok zamestnávateľa na stravovanie alebo na účelovo viazaný príspevok na stravovanie.