Stravovanie zamestnancov a stravné od 1. decembra 2025

Vydáno: 14 minút čítania
Z právnej úpravy zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) vyplýva zamestnávateľovi povinnosť (za splnenia zákonných podmienok) zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie, ktoré zodpovedá zásadám správnej výživy, a to na pracovisku alebo v jeho blízkosti. Podmienky a zabezpečenie stravovania, či podmienky poskytovania príspevku na stravovanie a spôsob jeho poskytovania, zamestnancom upravuje ust. § 152 Zákonníka práce.
Z údajov, ktoré zverejňuje na svojom webovom sídle Štatistický úrad SR vyplynulo, že došlo k splneniu podmienky, na základe ktorej sa
zvyšujú sumy stravného pri pracovných cestách
podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“).
Vzhľadom na uvedené bolo v Zbierke zákonov SR zverejnené oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 280/2025 Z.z., na základe ktorého
sa s účinnosťou od 1. decembra 2025 zvýšili sumy stravného pri tuzemských pracovných cestách.
Tento článok pojednáva o poskytovaní stravného podľa právnej úpravy, ktorá je účinná od 1.12.2025.
Stravovanie podľa Zákonníka práce
Z dikcie ust. § 152 ods. 1 Zákonníka práce vyplýva zamestnávateľovi (fyzickej alebo právnickej osobe, ak zamestnáva aspoň jednu fyzickú osobu v pracovnoprávnom vzťahu) obligatórne
povinnosť zabezpečiť stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách
. Túto povinnosť má nielen zamestnávateľ, ale aj agentúra dočasného zamestnávania voči dočasne pridelenému zamestnancovi. Výnimku z tejto povinnosti predstavujú tieto situácie:
-
vyslanie zamestnanca na pracovnú cestu, s výnimkou situácie, ak ide o zamestnanca, ktorý na pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny,
-
ak ide o zamestnanca pri výkone práce vo verejnom záujme v zahraničí,
-
ak ide o zamestnancov, ktorým zamestnávateľ poskytuje účelovo viazaný finančný príspevok na stravovanie.
Z ustanovení Zákonníka práce vyplýva zamestnávateľovi povinnosť svojim zamestnancom:
-
poskytovať prestávku na odpočinok a jedenie a
-
zabezpečovať stravovanie zamestnancom vo všetkých zmenách, a to priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti, pričom zamestnávatelia na plnenie tejto povinnosti môžu využívať:
-
svoje vlastné stravovacie zariadenia,
-
stravovacie zariadenia iných zamestnávateľov, alebo
-
môžu zabezpečiť stravovanie prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.
Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi zabezpečením stravovania prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, formou stravovacej poukážky, alebo poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.
Právny nárok na zabezpečenie stravovania majú len zamestnanci
zamestnávateľov, ktorí vykonávajú práce v pracovnom pomere k zamestnávateľovi
na základe pracovnej zmluvy
. Právny nárok na zabezpečenie stravovania v rámci rozvrhnutej pracovnej zmeny má len zamestnanec, ktorý vykonáva prácu
viac ako štyri hodiny
. (uvedené vyplýva z § 152 Zákonníka práce). Na zabezpečenie stravovania
nemá nárok dohodár
, hoci ho ust. § 11 Zákonníka práce považuje za zamestnanca.
Na pracovnoprávny vzťah založený dohodami o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, kam zaraďujeme dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti, dohodu o brigádnickej práci študentov, sa vzťahujú iba niektoré ustanovenia Zákonníka práce.
Nárok na zabezpečenie stravovania však môže vzniknúť aj dohodárom, ak zamestnávateľ po prerokovaní so zástupcami zamestnancov podľa § 152 ods. 9 písm. c) Zákonníka práce rozšíri okruh fyzických osôb, ktorým zabezpečí stravovanie a ktorým bude prispievať na stravovanie, o túto skupinu fyzických osôb, t.j. o dohodárov. Ak u zamestnávateľa nepôsobia žiadni zástupcovia zamestnancov, môže rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým bude zamestnávateľ zabezpečovať a prispievať na stravovanie, zamestnávateľ aj samostatne napr. úpravou vo vnútornom predpise.
Zamestnávateľ je podľa ust. § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce oprávnený rozšíriť okruh fyzických osôb, ktorým iba zabezpečí stravovanie, pričom tento okruh osôb nie je Zákonníkom práce obmedzený, preto z možnosti rozšírenia nie sú vylúčené žiadne fyzické osoby, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov. Môže ísť pritom aj o iné osoby než dohodárov napr. bývalých zamestnancov zamestnávateľa, ktorí bezprostredne pred odchodom do dôchodku uňho pracovali, konateľov, a pod.
Okrem povinnosti zabezpečovať stravovanie pre svojich zamestnancov, vyplýva z dikcie ust. § 152 ods. 3 Zákonníka práce pre zamestnávateľa aj ďalšia povinnosť - a to prispievať na jedlo zamestnancovi.
Zamestnávateľ
podľa § 152 ods. 3 Zákonníka práce
prispieva na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla
, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách. Podľa tohto zákona patrí zamestnancovi stravné za každý kalendárny deň tuzemskej pracovnej cesty, ktorá trvala viac ako 5 hodín.
Zákonník práce v § 152 ods. 4 zároveň ustanovuje, že „
Pri zabezpečovaní stravovania zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa cenou jedla rozumie hodnota stravovacej poukážky. Hodnota stravovacej poukážky musí predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu.”
Nárok na poskytnutie stravy vzniká tomu zamestnancovi, ktorý vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Čiže, ak bol napr. zamestnanec u lekára (prekážky v práci) a v daný deň odpracoval menej ako 4 hodiny, tak mu v daný deň nevznikol nárok na zabezpečenie stravovania zo strany zamestnávateľa.
Zákonník práce v § 152 ods. 2 fakultatívne umožňuje zamestnávateľovi poskytnúť zamestnancovi ďalšie teplé hlavné jedlo, ak pracovná zmena zamestnanca trvá
viac ako 11 hodín
. Ak zamestnávateľ pri pracovnej zmene, ktorá trvá viac ako 11 hodín, poskytne zamestnancom ďalšie teplé hlavné jedlo, potom je povinný prispievať aj na toto jedlo.
Zákonník práce v § 152 ods. 4 tiež ustanovuje, že
„Zamestnávateľ poskytuje stravovaciu poukážku v elektronickej forme; to neplatí, ak použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné.“
Z uvedeného vyplýva, že stravné lístky (tzv. gastrolístky) sú už len elektronické, majú podobu elektronickej stravovacej karty. V minulosti sme boli skôr zvyknutí na papierové stravné lístky.
Výhodou gastrokarty je to, že zamestnanec zaplatí vždy požadovanú sumu, ktorá sa mu strhne z „kreditu“ ako pri bežnej platobnej karte, lebo z gastrolístkov sa nevydávalo.
Výnimkou povinnej elektronizácie lístkov je prípad, kď použitie stravovacej poukážky v elektronickej forme zamestnancom počas pracovnej zmeny na pracovisku alebo v jeho blízkosti nie je možné. Zákonník práce však bližšie nedefinuje pojem „blízkosť“, aby bolo možné určiť, kedy platba pomocou gastrokarty nie je „v blízkosti“ možná.
Podľa § 152 ods. 6 Zákonníka práce platí, že zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak:
a)
povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku,
b)
zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie podľa odseku 2,
c)
zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom,
d)
ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, alebo ak by stravovanie podľa odseku 2 bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce.
Zamestnanci majú na výber medzi gastrokartou a finančným príspevkom
na stravovanie, ktorý je podľa zákonného znenia účelovo viazaný na stravovanie. Právo výberu sa teda vzťahuje na zamestnancov zamestnávateľov, ktorí nezabezpečujú stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v inom stravovacom zariadení, pretože tak napríklad neumožňujú podmienky na pracovisku.
Do času, kým si zamestnanec vyberie, mu zamestnávateľ môže podľa vlastného rozhodnutia poskytovať gastrokartu alebo finančný príspevok na stravovanie na základe svojho rozhodnutia.
Ak si už zamestnanec vyberie, je
viazaný svojím výberom počas 12 mesiacov
odo dňa, ku ktorému sa výber viaže.
Ust. § 152 ods. 8 Zákonníka práce vymedzuje výšku finančného príspevku na stravovanie. Suma finančného príspevku na stravovanie je suma, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky. Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie iným zamestnancom, suma finančného príspevku na stravovanie je najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Okrem uvedeného zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi aj príspevok zo sociálneho fondu.
Zamestnávateľ môže zamestnancovi prispievať na stravu aj
nad rámec príspevkov
podľa Zákonníka práce zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje osobitný predpis, a to zákon č. 152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v z. n. p. (ďalej len „zákon o sociálnom fonde“). Uvedené vyplýva z ust. § 7 ods. 1 písm. a) predmetného zákona, podľa ktorého „
Zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom z fondu príspevok na:
a)
stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi,
“. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná. Je však možné ju dohodnúť v kolektívnej zmluve. Ak kolektívna zmluva nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.
V súlade s § 152 ods. 1 Zákonníka práce by malo zabezpečené stravovanie zodpovedať zásadám správnej výživy. Zákonník práce vo svojich ustanoveniach neupravuje, ako sa bude kontrolovať dodržiavanie tejto zásady vo vzťahu k poskytovaniu finančného príspevku na stravovanie. Zamestnancovi teda zo Zákonníka práce nevyplýva povinnosť dokladovať využitie predmetného príspevku.
Odporúča sa, aby zamestnávateľ vo svojom vnútornom predpise upravil práva a povinnosti vo vzťahu k poskytnutiu stravovania, a to nielen podmienky poskytnutia gastrokariet, či peňažného príspevku, ale aj vysporiadanie rozdielu za dni, keď zamestnancovi nevznikol nárok na stravovacie poukážky/peňažný príspevok. Zamestnávateľ má totiž povinnosť zamestnancovi poskytnúť stravovacie poukážky/peňažný príspevok
vopred na celý kalendárny mesiac.
Ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca poskytne vopred stravovacie poukážky/peňažný príspevok zamestnancovi v plnej výške podľa počtu pracovných dní v príslušnom mesiaci, ale zamestnancovi nevznikne nárok na stravovacie poukážky za určité dni (napr. z dôvodu čerpania dovolenky, prekážok v práci), je potrebné tento rozdiel vysporiadať
zrážkami zo mzdy.
Podľa ust. § 131 ods. 2 písm. j) môže zamestnávateľ zraziť zo mzdy nevyúčtované preddavky na príspevok zamestnávateľa na stravovanie alebo na účelovo viazaný príspevok na stravovanie.
 
Stravné pri tuzemskej pracovnej ceste
Stravné je takým druhom výdavku, ktorý zamestnanec nemusí preukazovať žiadnym dokladom. Zamestnancovi
patrí náhrada za stravné automaticky
, za každý kalendárny deň počas trvania tuzemskej pracovnej cesty, ak pracovná cesta trvala viac ako 5 hodín.
Suma stravného nie je určená v zákone o cestovných náhradách. Sumu stravného od 1. decembra 2025 určuje oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 280/2025 Z.z.
V tabuľke uvádzame prehľad stravného od 1. decembra 2025 v porovnaní s predchádzajúcim právnym stavom:
Stravné pre tuzemskú pracovnú cestu v roku 2025
Časové pásmo (dĺžka trvania pracovnej cesty) Stravné pre tuzemskú pracovnú cestu od 1. 9. 2024 do 31. 3. 2025 Stravné pre tuzemskú pracovnú cestu od 1. 4. 2025 do 30. 11. 2025
Stravné pre tuzemskú pracovnú cestu
od 1. 12. 2025
5 až 12 hodín 8,30 € 8,80 € 9,30 €
nad 12 hodín až 18 hodín 12,30 € 13,10 € 13,80 €
nad 18 hodín 18,40 € 19,50 € 20,60 €
Ak by pracovná cesta trvala kratšie ako 5 hodín a zamestnávateľ neumožní zamestnancovi stravovať sa zvyčajným spôsobom, môže zamestnancovi poskytnúť stravné až do sumy stravného pre časové pásmo 5 až 12 hodín, čiže sumu 9,30 €. Zamestnanec
stráca nárok na stravné
vtedy, ak má zo strany zamestnávateľa počas trvania pracovnej cesty zabezpečené bezplatné stravovanie. V praxi sa často stretávame aj so situáciou, keď zamestnávateľ zabezpečí zamestnancovi stravovanie iba počas časti pracovnej cesty. Ak má zamestnanec bezplatne poskytnuté:
-
raňajky - stravné sa zamestnancovi kráti o 25 % za bezplatne poskytnuté raňajky,
-
obed - stravné sa zamestnancovi kráti o 40 % za bezplatne poskytnutý obed
-
večeru - stravné sa zamestnancovi kráti o 35 % za bezplatne poskytnutú večeru.
Krátená suma stravného sa zaokrúhli na najbližší eurocent nahor. Zamestnávateľ stravné nekráti uvedeným spôsobom, ak zamestnanec nemohol využiť zabezpečené jedlo alebo poskytnuté raňajky z dôvodov, ktoré nezavinil.
Vyššie uvedené má vplyv na hodnotu poskytovaného stravného zamestnancovi podľa § 152 Zákonníka práce. Minimálna hodnota stravovacej poukážky je tak od 1. decembra 2025 nasledovná:

Účinnosť

Min. hodnota poukážky

Min. príspevok

Max. príspevok podľa Zákonníka práce

od 1. 12. 2025

6,98 €

3,84 €

5,12 €

1.4. až 30. 11. 2025

6,60 €

3,63 €

4,84 €

I
 
Stravné pre SZČO od 1. decembra 2025
Samostatne zárobkovo činné osoby, ktoré uplatňujú preukázateľné daňové výdavky, si môžu
za každý odpracovaný deň uplatniť stravné vo výške 55 % z hodnoty stravného
pre pracovnú cestu v trvaní 5 až 12 hodín (t.j. zo sumy 9,30 €).
Od 1. decembra 2025 si teda SZČO môžu zahrnúť do daňových výdavkov 5,12 € za každý odpracovaný deň.

Stravné SZČO v roku 2025

Od 1. 12. 2025

Od 1. 4. 2025 do 30. 11. 2025

Do 31. 3. 2025

Daňový výdavok na stravné u SZČO za odpracovaný deň

5,12 €

4,84 €

4,57 €

Stravovacie poukážky/stravovacie karty a finančný príspevok na stravovanie a GDPR
Jednou z najčastejších foriem, ktorú zamestnávatelia využívali ako formu zabezpečenia stravovania svojim zamestnancom, bolo práve poskytovanie stravných lístkov. Teraz však zamestnávatelia využívajú najmä formu prostredníctvom gastrokariet.
V rámci poskytovania príspevku na stravovanie (či už prostredníctvom gastrokariet alebo napr. poskytovaním finančného príspevku) dochádza aj k spracúvaniu osobných údajov zamestnancov. Na spracúvanie údajov v rámci agendy (účelu) stravovania
nie je potrebný súhlas zamestnanca
. Podľa čl. 6 ods. 1 písm. c) nariadenia GDPR je spracúvanie osobných údajov zákonné vtedy a v tom rozsahu, ak je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa (zamestnávateľa). Tento právny základ spracúvania osobných údajov môže prevádzkovateľ využiť, ak ide o zákonnú povinnosť ustanovenú v zákone.
Spoločnosti zabezpečujúce distribúciu gastrokariet a dobíjanie finančného kreditu na nich pri tejto činnosti spracúvajú osobné údajov zamestnancov a spoločnosť je v rámci ustanovení Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27.4.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (ďalej len „nariadenie GDPR“) považovaná za tzv. sprostredkovateľa.
Nariadenie GDPR v čl. 4 ods. 8 za sprostredkovateľa považuje „
fyzickú alebo právnickú osobu, orgán verejnej moci, agentúru alebo iný subjekt, ktorý spracúva osobné údaje v mene prevádzkovateľa
“.
Ide v zásade o subjekt, ktorý spracúva osobné údaje dotknutých osôb v mene prevádzkovateľa (zamestnávateľa) na základe právneho vzťahu - zmluvy. Na účely uzatvorenia zmluvy a poverenia sprostredkovateľa spracúvaním osobných údajov sa súhlas dotknutej osoby (zamestnanca) nevyžaduje.
Poverenie sprostredkovateľa na vykonáva najmä na základe zmluvy. Táto zmluva býva v praxi označovaná ako „zmluva o spracúvaní osobných údajov“ alebo „sprostredkovateľská zmluva“, či
„data processing agreement“.
Sprostredkovateľ ­spracúva osobné údaje podľa pokynov prevádzkovateľa, v rozsahu a podľa sprostredkovateľskej zmluvy alebo iného právneho aktu, ktorý zaväzuje sprostredkovateľa voči prevádzkovateľovi. Sprostredkovateľská zmluva, resp. iný právny akt musia obsahovať náležitosti podľa čl. 28 ods. 3 nariadenia GDPR, ktorými sú najmä:
-
predmet a doba spracúvania,
-
povaha a účel spracúvania,
-
typ osobných údajov,
-
kategórie dotknutých osôb,
-
povinnosti a práva prevádzkovateľa,
-
oprávnenie spracúvať osobné údaje prevádzkovateľom len na základe zdokumentovaných pokynov prevádzkovateľa,
-
poučenie a povinnosť mlčanlivosti oprávnených osôb aj zo strany sprostredkovateľa,
-
povinnosť sprostredkovateľa vykonať všetky opatrenia prijaté pri posúdení vplyvu na ochranu údajov.
Ak by si u zamestnávateľa všetci zamestnanci vybrali finančný príspevok na stravovanie, zamestnávateľ ukončí aj spomínanú zmluvu o spracúvaní osobných údajov a prestane s posielaním údajov zamestnancov tejto spoločnosti.
 
Záver
Stravné sa s účinnosťou od 1. decembra 2025 zvýšilo, a to s ohľadom na zvyšovanie cien jedál a nealkoholických nápojov v reštauračnom stravovaní. Tieto zmeny predstavujú navýšenie výdavkov zamestnávateľov.

Související dokumenty

Súvisiace články

Od 1. decembra 2025 platia nové sumy stravného
Strava poskytovaná zamestnávateľom zamestnancovi a jej oslobodenie od dane
Príspevok na stravu zamestnancov od 1.9.2024
Benefity zamestnancov v kontexte nariadenia GDPR
Legislatívne zmeny v mzdovej učtárni v roku 2021 (2. časť)
Poskytovanie stravného v daňových súvislostiach
Pracovné cesty a dovolenky zamestnancov v čase pandémie
Pokyn zamestnávateľa na celofiremné testovanie zamestnancov
Stravovanie konateľa alebo spoločníka, ktorý je v hlavnom pracovnom pomere
Pracovné cesty v daňových súvislostiach
Cestovné náhrady – zmeny v náhradách a dopady ich zvýšenia (II.)
Cestovné náhrady - zmeny v náhradách a dopady ich zvýšenia
Nároky zamestnanca z neplatne skončeného pracovného pomeru
Novela Zákonníka práce účinná od 1. novembra 2022
Výkon inej zárobkovej činnosti podľa Zákonníka práce po novele
Právne následky nevyplatenia mzdy
Výška stravného od 1. decembra 2016
Status mladistvého zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch
Preddavok na pracovnú cestu a jeho vyúčtovanie

Súvisiace otázky a odpovede

Záloha na príspevok na stravovanie
Práva majiteľov súkromných medicínskych centier.
Stravné lístky za predchádzajúci mesiac
Zamestnanec a biometrické údaje
Pracovné zmluvy
Povinnosti zamestnávateľa vyplývajúce z ukončenia pracovného pomeru
Nárok na stravné
Odstupné zamestnanca
Pracovný pomer na dobu určitú
Pracovný pomer pre študenta s dennou, individuálnou formou študia
Nárok na dovolenku za odpracované dni
Pružný pracovný čas a nárok na stravné lístky
Cestovné náhrady zamestnancov pracujúcich v zahraničí
Príplatok na stravné
Definícia spojenia "člen príslušného odborového orgánu"
Zamestnávanie občanov z tretích krajín
Predĺženie pracovnej zmluvy
Polovičný úväzok a stravenky
Zmena pracovnej pozície zamestnanca a preškolenie BOZP
Strava zamestnancov vo vlastnom stravovacom zariadení

Súvisiace predpisy

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z.n.p.
Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z.n.p.
152/1994 Z.z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov