1. Dodávateľ nám dodal tooling v roku 2025. Ide o českého dodávateľa, ktorý je registrovaný pre DPH v ČR. Predmetný tooling nám dodal s českou DPH, tooling zostal umiestnený v ČR. My sme subjekt, ktorý nie je zaregistrovaný pre DPH v ČR, preto si DPH z tejto faktúry budeme žiadať cez VAT Refund v ČR. 2. V roku 2026 nám vyfakturoval prepravu tohto toolingu. Vystavil ďalšiu faktúru (nie ťarchopis), ale opäť s českou DPH. Je to tak správne? Nemala byť faktúra za prepravu vystavená bez DPH (reverse charge)?

Mesto bude mať v máji 2026 zastupiteľstvo, na ktorom bude schvaľovať prídel (prebytok financií za r. 2025) do rezervného fondu v sume 1 200 000 €. Obvykle, roky predtým, sa potom zapojil do rozpočtu nasledujúceho roka. V tomto prípade by sme ho zapojili do rozpočtu pre r. 2027. Je možné ho zapojiť do rozpočtu pre rok 2026 a hneď ho aj použiť? Nevieme si dobre poradiť s informáciou, že RF sa môže použiť nasledujúci rok. (to je rok, v ktorom zastupiteľstvo schváli prídel do RF, alebo až nasledujúci rok po prídele do RF). 

Ako je to s príplatkom za prácu vo sviatok, ak má zamestnanec trvalý pracovný pomer podľa § 52 Zákonníka práce - domácka práca. Pracovný čas si zamestnanec rozvrhuje sám v rámci celého týždňa. Presne 8. máj 2026 je pracovný deň a sviatok - patrí zamestnancovi za tento deň príplatok za prácu za sviatok?

S rozvojom informatizácie ustanovuje právna úprava aj možnosť doručovania podaní správcovi dane elektronickou formou. Určité subjekty pritom majú právnu povinnosť zasielať podania správcovi dane výlučne elektronicky. Pre právnu relevanciu elektronického doručovania je pritom podstatné, či bolo elektronické podanie autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom. Pokiaľ sa tak nestalo, je možné doručovať elektronické podania správcovi dane aj prostredníctvom dohody, musia byť však kumulatívne splnené obligatórne predpoklady dané platnou právnou úpravou. Elektronické doručovanie správcom dane ustanovuje aj osobitná právna úprava.

Zákon č. 406/2025 Z. z. o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 406/2025 Z. z.“) rozširuje od 1. 1. 2026 okruh situácií, keď zamestnanec môže čerpať pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie. V článku vás oboznámime nielen s dopadom zákona na zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) pri uplatňovaní osobných prekážok v práci, ale aj s otázkami vyskytujúcich sa v praxi v tejto oblasti.

Barterové obchody predstavujú jednu z najstarších foriem výmeny, ktorá sa v modernej podnikateľskej praxi opäť dostáva do popredia. Umožňujú firmám nahradiť peňažné plnenie výmenou tovarov či služieb, optimalizovať zásoby, znižovať riziká a efektívnejšie využívať vlastné kapacity. Aké sú typy barteru, aké je ich účtovné riešenie, výhody a nevýhody, ktoré s nimi súvisia, sa dozviete v článku.

Ako správne postupovať pri uvedenej situácii z daňového a účtovného hľadiska. Kúpili sme nehnuteľnosť v roku 2021 spolu s pozemkami. Pri budove bolo aj parkovisko. Samostatne sme zaradili do majetku budovu, samostatne pozemky. Parkovisko sme nezaradzovali, zaradili sme to iba ako pozemok - 031 (neodpisovali sme). Vybudovali sme nové parkovisko na pôvodnom, kde sme mali aj stavebné povolenie a v roku 2025 sme ukončili výstavbu parkoviska a parkovisko skolaudovali. Máme právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ale do katastra nám nechcú zapísať, lebo časť stavby (parkoviska) zasahuje do mestského pozemku. Ad 1 - Parkovisko užívame, môžeme ho zaradiť do majetku 021/042 a odpisovať už v roku 2025? Ad 2 - Je správne, že sme "staré" parkovisko neriešili a riešime iba "nové" parkovisko? Ad 3 - Odpisujeme celé parkovisko, inžiniersku stavbu, 20 rokov alebo nejako to máme rozčleniť, keďže sú tam aj platobné terminály, rampy, nabíjacie stanice na elektromobily, kamerový systém a pod.? Ad 4 - Žiadame mesto o odkúpenie časti pozemku, na ktorom je stavba. Ak nám predajú pozemok, bude to technické zhodnotenie stavby - parkoviska?

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. V 02/26 nám zamestnanec inej firmy spôsobil motorovým vozidlom škodu na našom majetku – oplotení firmy. Opravu za oplotenie nám vyfakturoval neplatiteľ DPH. Uvedené náklady ideme prefakturovať na firmu, v ktorej je zamestnaný zamestnanec, ktorý spôsobil škodu. Ide však o českú firmu, platiteľa DPH. V akom režime máme uvedené náklady refakturovať? Ide o prenesenie daňovej povinnosti alebo fakturujeme so slovenskou DPH vzhľadom na to, že išlo o škodu na nehnuteľnom majetku?