Rozpočtová organizácia zamestnáva zamestnancov, ktorí do práce dochádzajú z iných obcí a miest. Organizácia by chcela zamestnancom dochádzajúcim do práce finančne pomôcť a vyplácať im príspevok na dopravu. Akým spôsobom je potrebné postupovať a ktoré právne predpisy upravujú predmetnú problematiku?

Zamestnankyňa mala u zamestnávateľa uzatvorenú pracovnú zmluvu na miesto upratovačky na zastupovanie práceneschopnosti inej zamestnankyne v termíne od 1. januára 2025 do 28. februára 2025 (ide o zamestnankyňu, ktorá je nad 70 % ZŤP). Spoločnosť robila pracovný pohovor na voľné miesto upratovačky (nie na zastupovanie) a tento pohovor vyhrala. Je to miesto, kde spoločnosť plánuje uzatvoriť pracovnú zmluvu na dobu určitú na 1 rok s dvojmesačnou skúšobnou dobou (od 1. marca .2025 do 28. februára 2026).

Živnostník A (kaderník, ktorého účtujeme) ešte v rokoch 2011-2012 prenajímal jednu miestnosť od hlavného nájomcu B. Hlavnému nájomcovi B potom majiteľ nehnuteľnosti C na konci roku 2012 vypovedal zmluvu (takže medzi B a C bola vypovedaná zmluva). Následne živnostník A podpísal zmluvu o nájme priamo s majiteľom C. Medzi B a C sme nevideli zmluvu. Medzi A a B bola uzavretá zmluva na dobu neurčitú a okrem nájmu mu prenajímal aj nábytok. Zmluva medzi A a B nebola nebola žiadnym spôsobom vypovedaná, odvtedy sa ani nestretli (od tej doby samozrejme ani faktúry neboli). Teraz živnostník A chce ukončiť svoju činnosť a len sa chce uistiť, že z nevypovedania zmluvy s B mu neskôr nevzniknú žiadne ťažkosti. Ono to predmet zmluvy medzi A a B sa automaticky zrušil, v momente keď majiteľ C vypovedal subjektu B zmluvu, však? Logicky B nemôže prenajímať nehnuteľnosť, ktorú nevlastní ani neprenajíma, však? Tiež nábytok nie je starosťou subjektu A však? Čo by ste poradili?

Je daná maďarská neziskovka, ktorá chce poskytovať slovenským študentom (priamo študentom základných škôl, stredných skôl, vysokých škôl) vlastne štipendiá (finančné prostriedky priamo žiakom na základe ich výkonu). Táto Maďarská neziskovka chce založiť slovenskú neziskovku (n.o. alebo n.f.). Peniaze by išli od maďarskej neziskovky do slovenskej neziskovky a slovenská neziskovka by ich prevodom zaplatila priamo študentom. Inú činnosť by neziskovka nemala. Otázka: Akým spôsobom účtovať prijaté a poskytnuté peniaze? 221/384 a následne 384/662 a 5xx? Alebo neúčtovať to na výnosy a náklady vôbec (lebo je to len vlastne tok peňazí) ale len spôsobom 221/379 pri prijatí a 379/221 pri úhrade žiakom. Slovenská n.o. by bola vlastne len kvôli zjednodušeniu prevodu a kurzu a z dôvodu neplatenia transakčnej dane.

Môže spoločnosť vyplatiť zamestnancovi vopred zálohu na stravovanie, napríklad vo výške 100,00 €, teda ako finančný príspevok vopred a následne vo výplate bude vyplácať nárok na mesiac, za ktorý je aj výplata. Tým prejde pravidelnému mesačnému vyplácaniu finančného príspevku na stravovanie vopred. Následne, ak zamestnanec skončí pracovný pomer, sa mu daná záloha započíta so mzdou, prípadne ju vráti. Je to možné a správne z hľadiska legislatívy, resp. ako je najlepšie nastaviť vyplácanie finančného príspevku, aby sa nemuseli robiť mesačné prevody vopred a následne zrážky zo mzdy (ak zamestnanec bol PN, mal dovolenku, prípadne platené voľno a pod.)? 

Na akých účtoch sa má účtovať kúpna cena za prevod obchodného podielu z prevodcu na nadobúdateľa v sume 1 €. Má sa to účtovať?

Nová daň z finančných transakcií (zákon č. 279/2024 Z.z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.) bola predstavená v rámci konsolidačného balíčka spoločne z množstvom zmien. Táto zmena nadobudla účinnosť od 1. 1. 2025 a dotkne sa celého podnikateľského prostredia, pričom ešte pred účinnosťou zákona stihla prejsť aj novelizáciou a čakajú ju ďalšie.

V priebehu roka 2024 boli v NR SR schválené dve novely zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o ERP“).