Daň z pridanej hodnoty predstavuje jeden z najvýznamnejších príjmov verejných rozpočtov v členských štátoch Európskej únie. Zároveň ide o daň, ktorá je z hľadiska svojej konštrukcie mimoriadne citlivá na zneužívanie. Práve mechanizmus odpočítania DPH, ktorý je nevyhnutným predpokladom fungovania systému založeného na princípe daňovej neutrality, vytvára priestor na sofistikované formy daňových podvodov. Tieto podvody majú často cezhraničný charakter, využívajú zložité obchodné reťazce a sú sprevádzané značnými výpadkami daňových príjmov.

Nové legislatívne úpravy prinášajú do daňového priznania fyzických osôb viacero zmien, ktoré ovplyvnia povinnosti aj možnosti daňovníkov. V článku sa pozrieme na najdôležitejšie novinky, ktoré by ste tento rok určite nemali prehliadnuť.

V uplynulých mesiacoch prešiel legislatívny rámec pre ESG v Európskej únii významnými úpravami. Európsky parlament v decembri 2025 schválil výslednú podobu balíčka Omnibus, ktorý mení a zjednodušuje kľúčové pravidlá pre reportovacie povinnosti v oblasti udržateľného podnikania - najmä v rámci smernice o vykazovaní udržateľnosti (CSRD) a smernice o náležitej starostlivosti (CSDDD) - s cieľom znížiť administratívnu záťaž a posilniť právnu istotu pre podnikateľov.

Väčšina firiem dnes už má skúsenosť s tzv. CSR - aktivitami, ktorými firmy prispievajú k budovaniu spoločenskej zodpovednosti. Robia tým niečo „navyše“ - prispievajú na charitu, podporujú lokálny šport, vysádzajú stromy či zapájajú zamestnancov do dobrovoľníckych aktivít. Sú to nesporne dobré a užitočné aktivity, a to tak pre zamestnancov ako aj komunitu a nakoniec aj pre reputáciu firmy a budovanie značky.

Zamestnanec si nevyčerpal ani jeden deň dovolenky za celkové obdobie rokov 2024 a 2025. Za rok 2024 mu vznikol nárok na 25 dovolenky + 5 dní dovolenky z vyššej kolektívnej zmluvy a za rok 2025 rovnako nárok 25 + 5 dní dovolenky z vyššej kolektívnej zmluvy. Zostatok k 31. decembru 2025 bol teda 30 dní za rok 2024 a 30 dní za rok 2025. Koľko dní dovolenky mu zamestnávateľ musí preplatiť?

Má obec povinnosť uzatvárať nájomnú zmluvu na prenájom hrobového miesta podľa § 21 zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o pohrebníctve“)? Mám vedomosť o tom, že viaceré obce majú v prevádzkovom poriadku uvedené ustanovenie „Nájomná zmluva“, ale v praxi uzatváranie takejto zmluvy neuplatňujú. Tiež by ma zaujímalo, či nájomná zmluva o prenájme hrobového miesta je povinne zverejňovaná zmluva a má sa zverejňovať v Centrálnom registri zmlúv?

Elektromobil M1 obstarávacia v obstarávacej cene 68 234 € bol zaradený v roku 2024 do majetku spoločnosti a používaný celý rok 2025 na podnikanie, daňový odpis za rok 2025 bol vypočítaný vo výške 34 117 €. Výsledok hospodárenia za rok 2025 - dosiahnutá strata 19 000 €. Ako sa upraví (zvýši) základ dane podľa § 17 ods. 34 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) za rok 2025?

Podanie daňového priznania daňovým subjektom predstavuje podstatný procesný úkon daňového subjektu. Príslušný správca dane po doručení daňového priznania má primárnu právnu povinnosť posúdiť jeho obsah. Taktiež posúdi, či bolo daňové priznanie podané včas a v súlade s platnou právnou úpravou. Pokiaľ daňové priznanie je obsahovo správne a bolo podané daňovým subjektom riadne a včas, nemusí vykonať správca dane doplnené dokazovanie, ani daňovému subjektu zasielať výzvu. V takomto prípade môže správca dane vyrubiť sumu daňovej povinnosti daňovému subjektu priamo rozhodnutím.