Daňová exekúcia, sankcie, porušenie povinností

Od januára 2026 štartuje daňová amnestia, ktorá umožní daňovníkom zbaviť sa dlhov voči štátu bez pokút a úrokov z omeškania. Cieľom je pomôcť tým, ktorí majú daňové nedoplatky k 30. septembru 2025 alebo nepodali daňové priznanie do tohto dátumu.

Od 1. októbra 2025 vstúpilo do platnosti vládne nariadenie o „daňovej amnestii“. Koho sa odpustenie pokút bude týkať?

Ako môže daňovník zistiť, či má evidované voči správcovi dane nedoplatky?

Daňovník je v období po 30. septembri 2025 v exekučnom konaní. Ako sa v tomto prípade uplatní nariadenie vlády SR?

Engelovské kritériá predstavujú metodický test, ktorým Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) určuje, či má správne (prípadne disciplinárne) konanie v skutočnosti trestnoprávnu povahu pre účely Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak je odpoveď kladná, uplatní sa plný rozsah garancií článku 6, ochrana pred retroaktivitou a požiadavka predvídateľnosti podľa článku 7 a pri súbehu konaní aj zákaz dvojitého postihu podľa článku 4 Protokolu č. 7. V praxi to zásadne mení spôsob, akým majú orgány verejnej moci postupovať pri ukladaní vysokých správnych pokút, zákazov činnosti či pri disciplinárnych opatreniach s výrazným represívnym efektom.

Zákon, ktorým sa obmedzuje platba v hotovosti nad ustanovený limit je zákon č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti v z. n. p. (ďalej len „zákon o obmedzení platieb v hotovosti“).

V priebehu roka 2024 boli v NR SR schválené dve novely zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o ERP“).

Je možné, že je daňovník uvedený v zozname daňových dlžníkov na portáli Finančnej správy SR, aj keď v roku 2023 prešiel procesom konkurzu?

Odvolanie daňového subjektu je významným procesným úkonom. Prostredníctvom odvolania sa totiž zabezpečuje preskúmanie už vydaného prvostupňového rozhodnutia správcu dane v danom prípade.

Kontrolná akcia „Horúce leto 3“ je zameraná na evidenciu tržieb a používanie elektronickej registračnej pokladne. Primárnym cieľom finančnej správy nie je podnikateľov pokutovať, ale dbať na dodržiavanie zákona. Napriek tomu, že finančná správa (FS) o kontrolnej akcii intenzívne informuje, stále takmer polovica kontrolovaných podnikateľov zákon porušuje.

Online nakupovanie sa stalo súčasťou každodenného života, pričom narastajúca popularita internetového obchodu zvyšuje aj potrebu posilnenia ochrany práv spotrebiteľov v online prostredí. Za účelom zabezpečenia tejto ochrany, nová legislatíva týkajúca sa ochrany spotrebiteľa, zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., prichádza s podstatnými inováciami týkajúcimi sa internetových nákupov a stanovuje sa jeho účinnosť od 1. júla 2024, čím nahradí existujúce normy a odstráni ich doterajšiu fragmentáciu.

Pre mnohé malé a stredné rodinné firmy predstavuje finančný alebo operatívny lízing atraktívnu voľbu pri nákupe potrebných aktív, ako sú stroje, vozidlá alebo technologické vybavenie, bez potreby veľkých finančných investícií vopred. Spätný lízing zase môže byť výhodnou formou financovania v prípade obmedzených finančných zdrojov. Pre tieto firmy, ktoré často nemajú k dispozícii rozsiahly účtovný tím, môže byť lízing výzvou v zmysle správneho zohľadnenia účtovných a daňových aspektov takýchto transakcií.

V rámci proklientských opatrení finančná správa postupne zavádza predvypĺňanie platobných informácií v stovke vybraných dokumentov prostredníctvom QR kódov. Klientom sa tak výrazne zjednoduší plnenie záväzkov voči FS a zároveň sa zníži chybovosť pri vypĺňaní platobných príkazov.

Dňa 19.12.2023 Národná rada SR schválila zákon č. 530/2023 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, inak nazývaný aj ako konsolidačný balíček - lex konsolidácia (ďalej len "zákon č. 530/2023 Z.z."). Tento článok prináša informácie o zmenách v súdnych či správnych poplatkoch, ktoré platia od 1.4.2024.

Problematiku úkonov správcu dane (daňový úrad, colný úrad, obec), ktorá súvisí so správou daní upravuje procesný zákon, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Správou daní sa podľa § 2 ods. 1 daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov.

Občania či podnikatelia sa môžu dostať do situácie, že nedokážu zaplatiť daň v lehote splatnosti a vznikne im daňový nedoplatok. V takomto prípade je dôležité komunikovať s daňovým úradom, pričom daňovníci môžu využiť viaceré zákonné možnosti, ako túto situáciu riešiť.

Podľa platných pravidiel pre oblasť dane z pridanej hodnoty (DPH), ktoré sú na úrovni členských štátov Európskej únie harmonizované prostredníctvom smernice Rady 2006/112/ESo spoločnom systéme DPH (ďalej "smernica"), platí, že každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, je povinná túto daň zaplatiť. Ide o pravidlo článku 203 smernice. V domácej legislatíve Slovenskej republiky je toto pravidlo transponované ustanovením § 69 ods. 5 platného zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH").

Ministerstvo financií SR v spolupráci s FR SR pripravilo v priebehu roka 2023 niekoľko návrhov noviel zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), avšak k schváleniu v NR ani jednej z nich do 31.12.2023 nedošlo.

Vo Finančnom spravodajcovi (2023) v príspevku č. 31, bolo uverejnené oznámenie Ministerstva financií SR č. MF/013999/2023-721 o určení vzorov tlačív podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") v súvislosti s príjmami zo závislej činnosti.

Pre ľahšie odhalenie daňových podvodov pri cezhraničných transakciách v oblasti elektronického obchodu prijala EK v roku 2020 legislatívu, na základe ktorej budú mať poskytovatelia platobných služieb povinnosť zasielať daňovým inštitúciám informácie o cezhraničných platbách pochádzajúcich z členských štátov a o príjemcovi daných platieb.