Ing. Božena Jurčíková

Zákon, ktorým sa obmedzuje platba v hotovosti nad ustanovený limit je zákon č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti v z. n. p. (ďalej len „zákon o obmedzení platieb v hotovosti“).

Ministerstvo financií v spolupráci s finančnou správou a na základe výsledkov pracovných stretnutí s asociáciami zamestnávateľských zväzov a združení ako aj s ďalšími asociáciami ako aj so zástupcami komory za mimovládne neziskové organizácie Rady vlády SR pre osoby so zdravotným postihnutím a Zväzov Republikovej únie zamestnávateľov SR zamestnaneckých podnikateľov vypracovalo návrh nového zákona o evidencii tržieb.

Podnikateľ – samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len „SZČO“) nemal dostatok finančných prostriedkov na podnikateľskom účte, a preto dodávateľské faktúry uhradil platbou z osobného účtu. Akým spôsobom má vysporiadať transakčnú daň?

Do nášho právneho systému sa s účinnosťou od 1.1.2025 zaviedol nový druh dane, ktorou je daň z finančných transakcií. Legislatívne je daň z finančných transakcií upravená v zákone č. 279/2024 Z.z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií“) vrátane jeho doterajších dvoch noviel.

V priebehu roka 2024 boli v NR SR schválené dve novely zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o ERP“).

Zákonom č. 530/2023 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, sa okrem iných zákonov legislatívne upravil a doplnil aj zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) o ustanovenie, ktoré vymedzuje povinnosť daňovníka platiť sumu minimálnej dane, ktorej výška závisí od dosiahnutého zdaniteľného príjmu daňovníka, ale nie od vykázaného základu dane. To znamená, že sumu minimálnej dane je povinná platiť už za zdaňovacie obdobie 2024 podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2024 právnická osoba, ak spĺňa postavenie podnikateľa podľa § 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“) a za podmienok uvedených v tomto novom ustanovení ZDP.

V priebehu roka 2024 boli schválené štyri návrhy noviel zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“). Novely daňového poriadku boli zverejnené v Zbierke zákonov pod č. 87/2024 Z.z., č. 102/2024 Z.z., č. 251/2024 Z.z. a č. 279/2024 Z.z.

Návrh zapracovať do zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) povinnosť platenia (aspoň) minimálnej dane nebola úplne nová. Ministerstvo financií sa so zavedením minimálnej dane pre určitú skupinu daňovníkov, ktorí sú právnickými osobami, zaoberalo už od roku 2005. V tom čase však návrh ešte nebol jednoznačne schválený, a preto k jeho realizácii nedošlo.

V priebehu roka 2024 bolo schválená novela zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok").Táto novela daňového poriadku je zverejnená v čl. VI zákona č. 102/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Ako bude postupovať správca dane v prípade, keď pri daňovej kontrole zistí, že pokladničný doklad vydaný z elektronickej registračnej pokladnice (ďalej len "ERP") už nie je po rokoch čitateľný a podnikateľ pokladničný doklad neoskenoval?

Pokračovanie článku sa týka zákonnej povinnosti subjektov poskytovať správcovi dane potrebné údaje relevantné na účely správy daní v súlade s príslušnými daňovými predpismi. Článok podrobne rozoberá právny rámec, ktorý ukladá daňovým poplatníkom túto povinnosť, špecifikuje typy údajov, ktoré sú predmetom tejto povinnosti, a analyzuje dôsledky pre subjekty, ktoré by túto povinnosť nesplnili. Ďalej sú tu vysvetlené možné sankcie a postupy správnych orgánov pri zisťovaní nezrovnalostí, ako aj práva a povinnosti daňových subjektov v rámci poskytovania informácií. Text prináša ucelený pohľad na právnu reguláciu v oblasti správy daní a zdôrazňuje význam transparentnosti a spolupráce medzi daňovými poplatníkmi a správcom dane.

Problematiku úkonov správcu dane (daňový úrad, colný úrad, obec), ktorá súvisí so správou daní upravuje procesný zákon, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Správou daní sa podľa § 2 ods. 1 daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov.

Rozsah, spôsob a preukázateľnosť vedenia účtovníctva, rozsah a preukázateľnosť účtovnej závierky účtovných jednotiek upravuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve" alebo "tento zákon").

Slovenská s. r. o. bude prevádzkovať kaviareň. Prevádzka bude riadne ohlásená na úradoch (živnostenský úrad, mestský úrad, hygiena). V kaviarni chcú predávať aj alkoholické nápoje, napr. tiché víno, šumivé víno, pivo, tvrdý alkohol. Tiež chcú predávať aj cigarety. Tieto produkty chce táto firma nakupovať od slovenských dodávateľov, takže v tuzemsku. Spotrebné dane sú jednostupňovou daňou. Vyberajú sa na jednom stupni, a to v zásade pri vyskladnení vybraného druhu tovaru od výrobcu, pretože sa tovar stáva zdaniteľným už výrobou, alebo pri preprave alebo dovoze na územie Slovenskej republiky. Prvou otázkou je, či treba kaviareň registrovať na účely spotrebnej dane (Colný úrad) a podávať mesačné priznania? (Podľa uvedených informácii asi nie.) Druhou otázkou je, či pri predaji tvrdého alkoholu a cigariet je potrebné nejaké iné povolenie alebo viesť nejakú osobitnú evidenciu?

Článok je zameraný na možnosti odpočítania, resp. umorovania daňovej straty dodatočne, a to podaním dodatočného daňového priznania za zdaňovacie obdobie, za ktoré si daňovník neodpočítal daňovú stratu v riadnom daňovom priznaní, v ktorom vykázal základ dane. Ide o základ dane, z ktorého si dovtedy neodpočítanú daňovú stratu alebo jej pomernú časť mohol odpočítať.

Ministerstvo financií SR v spolupráci s FR SR pripravilo v priebehu roka 2023 niekoľko návrhov noviel zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), avšak k schváleniu v NR ani jednej z nich do 31.12.2023 nedošlo.

Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok") pojem podania špecificky nedefinuje. Podania ale úzko súvisia s právami a tiež povinnosťami daňových subjektov a správou daní. Cieľom článku je čo najvýstižnejšie čitateľov informovať o podaniach a s tým súvisiacich situáciách.

Problematika postupu a spôsobu podania v súvislosti so správou daní je upravená v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Daňový poriadok neupravuje osobitne definíciu "podania". Inštitút podania úzko súvisí s právom a povinnosťami daňového subjektu v súvislosti so správou daní.

Cieľom legislatívnej úpravy zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. (ďalej len „zákon o medzinárodnej spolupráci“) jeho novelou zverejnenou v zákone č. 250/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bolo zvýšenie daňovej transparentnosti a zlepšenie fungovania existujúcich nástrojov medzinárodnej administratívnej spolupráce pri správe daní. Tento cieľ legislatívnej úpravy zákona o medzinárodnej spolupráci sa má dosiahnuť implementáciou smernice Rady (EÚ) 2021/514 z 22. 3. 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25. 3. 2021), ktorá je označovaná ako DAC7 (ďalej len „smernica DAC7“).

Článok je zameraný na podanie daňového priznania a dodatočného daňového priznania k dani z príjmov, ktoré podáva najviac daňových subjektov ako aj fyzických osôb, ktoré nie sú podnikateľmi, ale spĺňajú povinnosť daňové priznanie podať na základe dosiahnutého príjmu (napr. z predaja nehnuteľností ako je byt rodinný dom, pôda, z prenájmu hnuteľného alebo nehnuteľného majetku) podľa § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) a v niektorých prípadoch aj pri podaní dodatočného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty vrátane legislatívnej úpravy daňového priznania a dodatočného daňového priznania.