Obchodné právo

Živnostník A (kaderník, ktorého účtujeme) ešte v rokoch 2011-2012 prenajímal jednu miestnosť od hlavného nájomcu B. Hlavnému nájomcovi B potom majiteľ nehnuteľnosti C na konci roku 2012 vypovedal zmluvu (takže medzi B a C bola vypovedaná zmluva). Následne živnostník A podpísal zmluvu o nájme priamo s majiteľom C. Medzi B a C sme nevideli zmluvu. Medzi A a B bola uzavretá zmluva na dobu neurčitú a okrem nájmu mu prenajímal aj nábytok. Zmluva medzi A a B nebola nebola žiadnym spôsobom vypovedaná, odvtedy sa ani nestretli (od tej doby samozrejme ani faktúry neboli). Teraz živnostník A chce ukončiť svoju činnosť a len sa chce uistiť, že z nevypovedania zmluvy s B mu neskôr nevzniknú žiadne ťažkosti. Ono to predmet zmluvy medzi A a B sa automaticky zrušil, v momente keď majiteľ C vypovedal subjektu B zmluvu, však? Logicky B nemôže prenajímať nehnuteľnosť, ktorú nevlastní ani neprenajíma, však? Tiež nábytok nie je starosťou subjektu A však? Čo by ste poradili?

Sú dané slovenské škôlky, slovenské základné školy, slovenské stredné školy, slovenské vysoké školy - univerzity, ktorým študentom (priamo študentom - fyzické osoby) chce jeden klient poskytnúť rôzne štipendiá. (Klient je maďarská firma- Kft.) Otázka je, že aký subjekt môže poskytnúť takéto štipendiá? Napr. môžu to urobiť slovenské školy, maďarské školy, slovenská s.r.o., madarská Kft., slovenská n.o., maďarská n.o. Je to limitované na právnu formu? Ktorý zákon treba brať do úvahy? Ďakujeme

Je daná jedna spoločnosť s r. o., ktorá chce upraviť svoju zakladateľskú listinu tak (spoločníkom je jedna maďarská nezisková Kft.), aby v ňom bolo vymedzené, že výber dividend zo spoločnosti nebude prípustný. Je toto možné alebo je to v rozpore s právnymi predpismi?

Je daná jedna s. r. o., ktorá chce upraviť svoju zakladateľskú listinu tak (spoločníkom je 1 maďarská nezisková Kft.), aby v ňom bolo vymedzené, aby výber dividend zo spoločnosti nebol prípustný. Je toto možné alebo je to v rozpore s právnymi predpismi?

November sa v rámci tohto roka zaradil ku priaznivejším mesiacom z hľadiska počtu vyhlásených konkurzov. V medzimesačnom porovnaní s októbrom ide o viac ako 38 % pokles. V bankrote sa ocitlo 26 podnikateľských subjektov, z toho bolo 25 právnických osôb a jedna fyzická osoba – živnostník. V medziročnom porovnaní nastala len nepatrná 4 % zmena, presne pred rokom bol počet vyhlásených konkurzov 25.

Spoločníci spoločnosti s ručením obmedzeným na valnom zhromaždení rozhodli o zrušení spoločnosti s likvidáciou dňa 15. októbra 2024, zápis likvidátora do obchodného registra 15. novembra 2024. Likvidácia bola skončená dňa 17. mája 2025, z obchodného registra bola spoločnosť vymazaná 18. júna 2025. Aké zdaňovacie obdobia má spoločnosť?

V minulosti spoločnosť vytvorila ostatné kapitálové fondy z vkladov spoločníkov (pôžičiek) pre spoločnosť. Teraz si chce spoločnosť tieto vklady spoločníkom vrátiť. Ako správe postupovať z daňového a účtovného hľadiska pri vrátení uvedených vkladov účtovaných na účet 413 - Ostatné kapitálové fondy. Spoločnosť vytvorila tieto vklady z dôvodu zlej finančnej situácii spoločnosti. Teraz sa spoločnosť nachádza v lepšej finančnej situácii.

Co dělat, když s. r. o. založené v roce 2015 a vykazující každý rok zisk (vlastněná 100 % českou mateřskou společností) nevytvářela z důvodu neznalosti rezervní fond ze zisku? Vlastní jmění společnosti je 5 000 €. Jak postupovat, je možné zaúčtovat fond až v roce 2024? Prosím o zodpovězení níže uvedených dvou dotazů. Je možné jednorázově zaúčtovat na účty 431/421 v letošním roce částku minimální výše rezervního fondu 500 €. Zisk před zdaněním za 2023 byl 15 113 € a nerozděloval se. Pokud se v roce 2024 zaúčtuje dle bodu 1 výše rezervního fondu 500 €, což je 10 % základního jmění, musí se v dalších letech dále rezervní fond navyšovat nebo bude splněna zákonná povinnost?

Európska komisia predstavila na konci roka 2022 legislatívny balík – „DPH v digitálnom veku“ („ViDA - VAT in the Digital Age“). Opatrenia zamerané na zavedenie jednotných pravidiel na európskej úrovni, modernizáciu DPH systému a boj proti daňovým podvodom sa snažia prispôsobiť súčasnému digitálnemu podnikaniu.

Finančná správa (FS) upozorňuje obchodnú verejnosť, že sa nemení súčasný stav a postupy v colných systémoch pre tranzit. Zavedenie nového colného informačného systému do prevádzky sa posúva na druhú polovicu roka 2024.

Fyzická osoba, podnikajúca na základe vydanej živnosti, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty účtujúca v sústave jednoduchého účtovníctva vedie vo svojej evidencii pohľadávku po splatnosti 15 rokov. Na spoločnosť, ktorá neuhradila svoje záväzky voči daňovníkovi je vyhlásený konkurz. Daňovník oslovil správcu konkurzného konania a ten zaslal oznámenie o stave konkurzného konania v takomto znení:

Online nakupovanie sa stalo súčasťou každodenného života, pričom narastajúca popularita internetového obchodu zvyšuje aj potrebu posilnenia ochrany práv spotrebiteľov v online prostredí. Za účelom zabezpečenia tejto ochrany, nová legislatíva týkajúca sa ochrany spotrebiteľa, zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p., prichádza s podstatnými inováciami týkajúcimi sa internetových nákupov a stanovuje sa jeho účinnosť od 1. júla 2024, čím nahradí existujúce normy a odstráni ich doterajšiu fragmentáciu.

Konateľ s. r. o. previedol 55 % podiel bezodplatne na svojho syna - zamestnanca s. r. o. Je potrebné o tejto zmene účtovať? Má to nejaký vplyv z hľadiska zdanenia? Na budúci rok chce konateľ znížiť základné imanie na minimálnu sumu a započítať si ho s pôžičkou. Keďže už časť previedol na svojho syna, je možné aj tento podiel započítať alebo môže len svoj a synov podiel by mu mal vyplatiť?

Spoločnosť zanikla zlúčením a bola vymazaná z OR. Bolo podané oznámenie o predĺžení lehoty na podanie DP a riadna UZ k 31.12.2023 a mimoriadna UZ k 31.1.2024 budú zostavované až k 30.6.2024 a 31.7.2024, kto bude schvaľovať zostavené UZ?

Lodný kapitán s preukazom odbornej spôsobilosti (B- Lodný kapitán I. triedy) si chce založiť s.r.o. a potreboval by túto činnosť zapísať medzi predmety podnikania s.r.o.- do ORSR. Táto činnosť patrí medzi slobodné povolania, takže takáto živnosť vlastne ak dobre vieme neexistuje. Je možné túto činnosť zapísať medzi predmety podnikania s.r.o.- do ORSR? Ak áno akým spôsobom?

Vláda SR predstavuje návrh zákona na zmenu a doplnenie zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve a ďalších relevantných zákonov s cieľom zapracovať nové požiadavky vyplývajúce zo smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2464, známej ako CSRD smernica. Táto smernica sa zameriava na rozšírenie zverejňovania informácií o udržateľnosti pre vybrané účtovné jednotky, vrátane zavedenia európskych štandardov vykazovania informácií o udržateľnosti (ESRS), povinnosti používania jednotného elektronického formátu výročných správ a zahrnutie externého uistenia týchto informácií nezávislou stranou. Zmeny sa tiež dotýkajú prispôsobenia registra účtovných závierok, znižovania administratívnej záťaže a úpravy veľkostných kritérií pre ekonomické subjekty, čím reaguje na rastúci dopyt po transparentnosti a spoľahlivosti v oblasti udržateľnosti podnikov. Návrh má rôzny vplyv na podnikateľské prostredie, rozpočet verejnej správy a informatizáciu spoločnosti, zatiaľ čo sociálne vplyvy a vplyvy na služby verejnej správy pre občana, životné prostredie, manželstvo, rodičovstvo a rodinu sú označené za neužitočné. Návrh je v súlade s ústavným rámcom Slovenskej republiky a právom Európskej únie.

Nedávno v Národnej rade Slovenskej republiky schválená novela zákona o dani z pridanej hodnoty prináša, okrem iných významných zmien v oblasti dane z pridanej hodnoty (DPH), aj zásadnú zmenu v posudzovaní finančného lízingu v Slovenskej republike na účely DPH od 1. januára 2025.

Nezávislá finančná previerka je výnimočnou službou, z ktorej profitujú všetky zainteresované strany, zlepšuje transparentnosť a znižuje neistotu pri obchodných vyjednávaniach – čím prispieva k efektívnejšej alokácii zdrojov a posilnení dôvery medzi partnermi. Ako taká nezávislá finančná previerka funguje?

Vznik záložného práva správcu dane na majetok daňového dlžníka predstavuje výrazný zásah do jeho vlastníckeho práva. Preto autoritatívne zriadiť záložné právo môže správca dane len rozhodnutím. Uvedené rozhodnutie správcu dane pritom musí obsahovať jednotlivé obligatórne súčasti. Taktiež platí, že proti rozhodnutiu správcu dane možno podať odvolanie, ktoré však nemá odkladný účinok. Vznik záložného práva na majetok daňového dlžníka pritom má súvis aj s konaním o povolenie odkladu platby dane alebo jej úhrady v splátkach, ktoré sa začína na základe žiadosti daňového subjektu.

Dňa 19.12.2023 Národná rada SR schválila zákon č. 530/2023 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšením stavu verejných financií, inak nazývaný aj ako konsolidačný balíček - lex konsolidácia (ďalej len "zákon č. 530/2023 Z.z."). Tento článok prináša informácie o zmenách v súdnych či správnych poplatkoch, ktoré platia od 1.4.2024.