Osoby povinné a identifikované, registrácia, zdaňovacie obdobie

Súkromná osoba dodá do iného členského štátu nový dopravný prostriedok (osobný automobil, ktorý nemá najazdených viac ako 6 000 km alebo v čase jeho dodania neuplynulo 6 mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky). Je tento občan zdaniteľnou osobou?

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. je zdaniteľnou osobou každá osoba vykonávajúca nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, bez ohľadu na účel či výsledok danej činnosti. Primárne sa za zdaniteľné osoby považujú podnikateľské subjekty, avšak tento status môže nadobudnúť aj osoba, ktorá nie je založená na účely podnikania, ak generuje príjmy z ekonomickej činnosti vykonávanej sústavne a opakovane. Status zdaniteľnej osoby je priznaný aj subjektom vykonávajúcim prípravné práce pred začiatkom realizácie zdaniteľných obchodov v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora (C-268/83). Zdaniteľnou osobou môže byť tiež osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, avšak výlučne za účelom tejto činnosti.

Vychádzajúc z ustanovenia § 77 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) je základným zdaňovacím obdobím platiteľa dane kalendárny mesiac. To znamená, že platiteľ dane podáva daňové priznania za jednotlivé kalendárne mesiace a v daňovom priznaní uvádza údaje rozhodujúce pre výslednú daň platenú do štátneho rozpočtu SR za predmetný kalendárny mesiac.

Ručenie za daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k preventívnym nástrojom, ktorými štát bojuje proti daňovým únikom. Na prvý pohľad ide „len“ o sekundárnu povinnosť odberateľa – zaplatí daň, ak ju nezaplatil jeho dodávateľ. V praxi však ručenie pôsobí ako sieť, ktorá má zachytiť manipulácie s faktúrami, reťazové podvody a takzvaných „missing traderov“, teda fiktívnych obchodníkov zanechávajúcich po sebe nezaplatené dane. Tento inštitút pritom zasahuje všetky odvetvia hospodárstva, od veľkoobchodníkov s elektronickými zariadeniami, cez stavebné firmy až po digitálne platformy, ktoré nakupujú služby z EÚ aj mimo nej.

Kúpa nového auta alebo motorky z iného členského štátu EÚ nie je každodennou udalosťou. Aj keď si nový dopravný prostriedok z iného členského štátu EÚ priveziete na Slovensko ako občan – súkromná osoba, čaká vás na Slovensku povinnosť podať daňové priznanie k DPH a zaplatiť daň.

Obrat sa od 1. januára 2025 počíta inak ako sa počítal do 31. decembra 2024. Nespočítava sa každý mesiac hodnota obratu dvanástich predchádzajúcich po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ale spočítava sa hodnota obratov dosiahnutých za jednotlivé mesiace kalendárneho roka začínajúc vždy od 1. januára každého nového kalendárneho roka. Malé podniky, ktoré prekročia obrat 2 000 000 €, budú podliehať DPH.

Od 1. januára 2025 vstúpil do platnosti zákon, ktorý zavádza daň z finančných transakcií. Významné zmeny sa dotknú fyzických osôb - podnikateľov, právnických osôb a zahraničných subjektov podnikajúcich na území Slovenskej republiky. Zákon nadobúda účinnosť 1.4. 2025.

Zánik živnostenského oprávnenia v dôsledku smrti živnostníka podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej iba "živnostenský zákon") je potrebné chápať ako jeden so spôsobov tzv. zániku živnostenského oprávnenia so zákona. K zániku živnostenského oprávnenia v tomto prípade dochádza však len za predpokladu, že v živnosti nepokračujú dedičia alebo správca dedičstva.

Pojmom "samozdanenie" sa v podnikateľskej praxi označuje v rámci problematiky dane z pridanej hodnoty prenos daňovej povinnosti z dodávateľa na odberateľa. V princípe to znamená, že v prípade, ak dodávateľ prenesie svoju daňovú povinnosť na odberateľa (t.j. vyfakturuje dodaný tovar alebo službu bez DPH), odberateľ je povinný hodnotu nakúpených tovarov alebo služieb zdaniť tuzemskou DPH. Za predpokladu splnenia podmienok ustanovených zákonom č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") sa samozdanenie uplatňuje aj pri prijatí služby zo zahraničia.

Vážení čitatelia, radi by sme vám predstavili jedinečný komentár k zákonu o dani z pridanej hodnoty, ktorý je hodnotným zdrojom poznatkov a praktických informácií o DPH. Unikátne zloženie autorského kolektívu pozostáva z autorov pôsobiacich v štátnej správe, súdnictve, daňovom poradenstve, ako aj v akademickej obci. Ich vysoká odbornosť, bohaté praktické skúsenosti, ako aj skvelá orientácia v jednotlivých relevantných prameňoch práva či iných zdrojoch dávajú záruku, že pre čitateľa bude publikácia cenným zdrojom poznatkov využiteľných pri uplatňovaní práv a plnení povinností týkajúcich sa tejto dane.

Pre tých, ktorí si predĺžili zákonom stanovenú lehotu na podanie daňového priznania (DP) sa blíži hraničný dátum. Pozor, tento rok vychádza na pondelok 1. júla 2024.

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH") bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený až 12. januára 2024 a bolo mu pridelené číslo parlamentnej tlače 130, hoci Ministerstvo financií Slovenskej republiky začalo s prípravou predmetnej novely zákona o DPH ešte na začiatku roka 2023.

Spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty vystavila dňa 3. apríla 2024 dobropis, ktorého deň zdaniteľného plnenia bol 31. marec 2024. K akému mesiacu si môže odberateľ nárokovať DPH? Uvádza to v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze? Keby išlo o faktúru, bolo by to k 31. marcu, ale ako postupovať v prípade dobropisu? Odberateľ, ktorý DPH vracia, bude mať 100 % DPH priznanú až v apríli, kedy bol dobropis vystavený.

Nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom DPH podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znaní neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o DPH"). Podrobne je tento typ zdaniteľného obchodu bližšie špecifikovaný v rámci § 11 a § 11a spomínaného právneho predpisu.

Nezdaniteľné časti základu dane ovplyvňujú výpočet daňovej povinnosti každej fyzickej osoby (FO), pričom pri ich uplatňovaní sa berie do úvahy, aké príjmy daňovník (FO) dosahuje. Vo všeobecnosti platí, že nezdaniteľné časti základu dane (ďalej iba "NČZD") podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") si môže uplatniť iba daňovník (FO), ktorý dosahuje aktívne príjmy, t.j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. V prípade ich kombinácie sa NČZD prednostne odpočítavajú od čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP.

Parlament nedávno schválil kľúčovú novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), ktorá prináša rozsiahle zmeny s cieľom...

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na SK vlastní budovu, kde sú priestory, ktoré prenajíma iným podnikateľským subjektom na obchodné účely (nie na bývanie). Priestorov na prenájom je desať. Deviatim fakturuje prenájom s DPH a jednému bez DPH. Povedzme, že koeficient odpočítania DPH teda bude 0,9. Musí firma použiť uvedený koeficient pri krátení odpočtu DPH na vstupe len z plnení, ktoré vyslovene súvisia s činnosťou prenájmu? Alebo, ak má firma aj ďalšie činnosti, napríklad advokátske služby, tak musí koeficient použiť plošne na krátenie odpočtu pri všetkých činnostiach? Firma pri obstaraní budovy odpočítala DPH. Má začatie používania koeficientu, ako je uvedené v príklade, vplyv na pôvodne odpočítanú daň pri obstaraní nehnuteľnosti?

Nezdaniteľná časť základu dane na manželského partnera je upravená je § 11 ods. 3 až 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku alebo na manžela možno uplatniť až po uplynutí zdaňovacieho obdobia a v prípade, že podmienky na jej uplatnenie neboli splnené na začiatku každého kalendárneho mesiaca daného roka, daňovníkovi vznikne nárok len na pomernú časť, a to vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené všetky podmienky na jej uplatnenie.

Daňový bonus je suma určená ako daňové zvýhodnenie oslobodené od dane podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. n) zákona č. 595/2023 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). V druhej časti článku sa autorka venuje daňovému bonusu, ktorý si môžu uplatniť daňovníci platiaci hypotekárne úvery.

Možnosť uplatniť odpočet nákladov alebo výdavkov na výskum a vývoj je predovšetkým podmienená posúdením, či v danom prípade skutočne ide o výskumno-vývojové činnosti. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") definíciu pojmov výskum a vývoj neobsahuje. Vymedzenie týchto pojmov možno nájsť v zákone č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 172/2005 Z.z.").