Daňové a nedaňové výdavky

V rámci tzv. konsolidačných opatrení schválených zákonom č. 278/2024 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (ďalej len „zákon č. 278/2024 Z.z.“) sa v článku III. menia a dopĺňajú ustanovenia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“).

Chyby v zdaňovaní príjmov fyzických osôb môžu byť rôzne, pričom ich možno v rámci rozdeliť na chyby daňovníkov poberajúcich príjmy podľa § 6, § 7 a § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“) a chyby daňovníkov poberajúcich príjmy § 5 spomínaného právneho predpisu.

Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“) obsahuje definíciu obchodného majetku v ustanovení § 2 písm. m), pričom zaň považuje súhrn majetkových hodnôt, a to vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt, ktoré má fyzická osoba s príjmami podľa § 6 uvedeného zákona vo vlastníctve a ktoré sa využívajú na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov, o ktorých táto fyzická osoba účtuje alebo účtovala, eviduje alebo evidovala podľa ustanovenia § 6 ods. 11 ZDP. Obchodným majetkom podľa tohto ustanovenia je aj hmotný majetok obstarávaný formou finančného prenájmu.

Dňom 1. augusta 2024 nadobudla účinnosť novela zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p., ktorou sa upravujú pravidlá spoluzodpovednosti subjektov za vyplatenie mzdy zamestnancom v subdodávateľských reťazcoch. Touto právnou úpravou sa odstraňuje nesúlad doterajšej právnej úpravy Slovenskej republiky s čl. 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb. S účinnosťou od 1. augusta 2024 sa teda subdodávateľská zodpovednosť vzťahuje nielen na cezhraničné, ale aj na vnútroštátne situácie. Nové pravidlá vyplatenia mzdy v osobitných prípadoch v subdodávateľských vzťahoch upravuje nové ustanovenie § 130a Zákonníka práce.

Poľnohospodárstvo je odvetvie hospodárstva, kde hlavným výrobným prostriedkom je pôda. Charakteristickou činnosťou v poľnohospodárstve je obrábanie pôdy, pestovanie plodín a chov hospodárskych zvierat. Hlavnými produktmi poľnohospodárskej rastlinnej výroby sú potraviny pre obyvateľstvo, krmoviny pre zvieratá a produkty pre iné odvetvia hospodárstva. Značná časť produktov má aj charakter vlastných medziproduktov.

Podľa § 3 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len "zákon o cestovných náhradách") je zamestnávateľ povinný pred vyslaním na pracovnú cestu určiť zamestnancovi písomnou formou podmienky tejto cesty, medzi ktoré patrí aj určenie spôsobu dopravy. Určenie podmienok pracovnej cesty je jednostrannou povinnosťou a právom zamestnávateľa, ktorý je pritom povinný prihliadať na oprávnené záujmy zamestnanca.

V druhej časti sa autorky venujú, okrem iného, nepeňažnému plneniu vo výške hodnoty poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov, lekárskym prehliadkam a mnohým iným benefitom, ktoré zamestnávatelia poskytujú svojim zamestnancom z daňového aj účtovného hľadiska.

Dňa 1.7.2024 nadobudol účinnosť nový zákon, a to zákon č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon o ochrane spotrebiteľa"). Predmetný zákon schválila Národná rada SR v apríli tohto roku.

Zamestnanecké benefity sú určitou formou motivácie, či už od samého začiatku ako lákavá súčasť pracovnej ponuky inzerovanej spoločnosťou alebo ako dlhodobé výhody poskytnuté zamestnancom. Pod pojmom benefit si môžeme predstaviť rôzne formy vzdelávacích a oddychových aktivít, občerstvenie na pracovisku (nepeňažné benefity), ale aj 13. plat, podielové odmeny (peňažné benefity) – skrátka všetko, čo je poskytnuté nad rámec mesačnej mzdy. Ako sa však benefity zamestnancov posudzujú z hľadiska daní?

Všeobecne platí, že predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú nielen príjmy peňažné, ale aj nepeňažné, dokonca aj príjmy dosiahnuté zámenou. V prípade nepeňažných príjmov je zásadným problémom ich správne ocenenie. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") sa nepeňažné príjmy oceňujú cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak ZDP neustanovuje inak.

V súčasnosti sa stáva praxou, že zamestnávatelia poskytujú svojim pracovníkom rôzne peňažné a nepeňažné príspevky nad rámec štandardnej mzdy za vykonávanú závislú činnosť. Tieto plnenia, ktoré často presahujú základné požiadavky stanovené predpismi, môžu obsahovať napríklad príspevky na dopravu na pracovisko, ubytovanie či parkovanie. Tento článok sa zaoberá otázkami, ako sú takéto plnenia účtované a aká je ich daňová úprava z hľadiska zamestnanca i zamestnávateľa, pričom zohľadňuje aktuálnu legislatívnu úpravu. Ďalej sa zameriava na definíciu zamestnanca a zamestnávateľa na účely dane z príjmov, poukazuje na špecifiká vymedzenia a zdaňovania rôznych druhov príjmov zo závislej činnosti a reflektuje aj ďalšie daňové aspekty súvisiace s poskytovaním zamestnaneckých benefitov.

Základom dane na účely dane z pridanej hodnoty (DPH) je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa - príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku okrem prípadu uvedeného v § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve"). Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, vedie účtovníctvo počas doby, keď podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. V príspevku sa venujeme právnickým osobám.

Možnosť uplatniť odpočet nákladov alebo výdavkov na výskum a vývoj je predovšetkým podmienená posúdením, či v danom prípade skutočne ide o výskumno-vývojové činnosti. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") definíciu pojmov výskum a vývoj neobsahuje. Vymedzenie týchto pojmov možno nájsť v zákone č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 172/2005 Z.z.").

Na základe ustanovenia § 50 ods. 1 zákona č. 440/2015 Z.z. o športe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej iba "zákon o športe") sa zmluvou o sponzorstve v športe sponzor zaväzuje poskytnúť priame alebo nepriame peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie (ďalej iba "sponzorské") športovcovi, športovému odborníkovi alebo športovej organizácii, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie (ďalej len "sponzorovaný"), a sponzorovaný sa zaväzuje využiť sponzorské na dohodnutý účel súvisiaci so športovou činnosťou vykonávanou sponzorovaným. Tiež platí, že ak sú sponzorovaným športovec alebo športový odborník, ktorí sú členmi národného športového zväzu, národnej športovej organizácie alebo medzinárodnej športovej organizácie, cieľom sponzorského nesmie byť ich mzda alebo odmena za vykonávanie športu alebo inej športovej činnosti, ani úhrada nákladov na ich osobnú potrebu nesúvisiacich s vykonávaním ich športovej činnosti.

Spoločnosť vykonáva zdravotnícke štúdie pre zahraničné zdravotnícke spoločnosti. Štúdie sú realizované na Slovensku. Faktúra je vystavená po ukončení štúdie. Štúdia trvá niekedy aj 3 resp. 5 rokov. Náklady spoločnosti vznikajú v priebehu rokov. Má povinnosť časovo rozlišovať štúdie do výnosov v danom roku, alebo jednorazovo do výnosov v roku fakturácie, ukončenia štúdie? Podľa postupov účtovania pre PÚ podľa § 56 ods. 6 sa náklady časovo nerozlišujú, ale ako je to s výnosmi?

Súdny dvor EÚ vydal rozsudok C‑282/22 Dyrektor Krajowej Informacji Skarbowej, v ktorom sa zaoberal otázkou, či poskytovanie zariadení na nabíjanie elektrických vozidiel, elektriny, technickej podpory a IT služieb predstavuje na DPH účely dodanie tovaru alebo poskytovanie služieb.

V roku 2022 sme vystavili faktúru za stavebné práce, ktorú nám odberateľ neuznal. Párkrát sme si ju urgovali a nakoniec sme ju posunuli spoločnosti na vymáhanie, bez odozvy. Na súd sme sa neobrátili. Čo s uvedenou pohľadávkou, máme ju stornovať a podať dodatočné daňové priznanie za rok 2022, resp. odpísať pohľadávku v roku 2023?

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa odpočítania dane z pridanej hodnoty (DPH) v prípade DPH podvodu - C-537/22 Global Ink Trade.

Z hľadiska zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") sú riešené pracovné cesty z hľadiska: - zamestnávateľa, ktorý je povinný zabezpečiť svojim zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu cestovné náhrady určené osobitným predpisom, ktorým je napr. zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p.(ďalej len "zákon o CN") a - podnikateľa, ktorý dosahuje príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, a ktorý vykonáva svoju činnosť mimo miesta svojho pravidelného vykonávania činnosti.