Pokračovanie článku sa zaoberá rozdielmi medzi daňovými a nedaňovými nákladmi v kontexte aplikácie § 17 ods. 27 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Kľúčovým aspektom je správne určenie záväzkov súvisiacich s daňovými výdavkami, ktoré podliehajú dočasnému zvýšeniu základu dane a kategorizácia nákladov ovplyvňujúca možnosť ich odpisu či úpravy základu dane. Dokument dôkladne vysvetľuje legislatívne podmienky a kritériá, ktoré musia podnikateľské subjekty dodržiavať pri stanovovaní daňových povinností, vrátane dôsledkov uplatnenia novácie záväzkov a reštrukturalizačného plánu.
Séria príkladov ilustruje praktické aplikácie právnych predpisov, objasňujúc ich vplyv na účtovníctvo a dane, a zdôrazňuje potrebu presného dodržiavania legislatívy pre správne daňové zaťaženie.
Daňový náklad verzus nedaňový náklad vo väzbe na uplatnenie § 17 ods. 27 ZDP
Dôležité pri dodanení záväzkov po splatnosti je to, že musí ísť o záväzok prislúchajúci k daňovému výdavku podľa § 19 ZDP. Pri nedaňových nákladoch sa neuhradené záväzky po splatnosti nedodaňujú.
Definícia daňového výdavku
(nákladu) je upravená v § 2 ZDP, ktorý definuje základné pojmy. Podľa § 2 písm. i) ZDP je daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11 ZDP pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t) ZDP, v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak ZDP neustanovuje inak.Ak má podnikateľ v účtovníctve náklady, ktoré nespĺňajú definíciu daňového výdavku, teda výdavok nevznikol v súvislosti s činnosťou podnikateľa, obchodnej spoločnosti, nie je väzba na podnikanie alebo má charakter súkromnej spotreby, potom sa záväzok k takémuto nedaňovému nákladu
netestuje vo väzbe na § 17 ods. 27 ZDP.
Táto definícia je premietnutá aj do § 21 ZDP, ktorý ešte zdôrazňuje základnú definíciu daňového výdavku. Podľa § 21 ZDP daňovými výdavkami nie sú výdavky, ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané. A zároveň § 21 ZDP taxatívne vymenúva výdavky, ktoré nie sú daňovými výdavkami, hoci mohli vzniknúť v súvislosti s podnikaním ale v zmysle ZDP ich nie je možné zahrnúť medzi daňové náklady.
Následný odpis záväzku po dodanení
Dané rieši ustanovenie § 17 ods. 32 ZDP, ktoré definuje, že ak si odberateľ zaplatil záväzok, ktorý mal povinnosť z dôvodu § 17 ods. 27 ZDP postupne dodaniť, potom má právo to daňovo opäť zneutralizovať.
Ak po období, v ktorom bol základ dane zvýšený podľa § 17 ods. 27 ZDP:
a)
o 100 % menovitej hodnoty záväzku alebo jeho nesplatenej časti, dôjde k úhrade záväzku alebo jeho časti, základ dane sa zníži o výšku uhradeného záväzku v tom zdaňovacom období, v ktorom bol záväzok alebo jeho časť uhradený; za úhradu záväzku sa nepovažuje nahradenie záväzku zmenkou,
b)
dôjde k premlčaniu, zániku, odpisu alebo čiastočnému odpisu tohto záväzku, základ dane sa zníži o výšku záväzku, o ktorú daňovník zvýšil základ dane podľa § 17 ods. 27 ZDP, a to najviac do výšky zaúčtovaného výnosu v tom zdaňovacom období, v ktorom sa o výnose účtuje,