Sadzba, základ a výpočet dane z príjmov

NR SR dňa 24. septembra 2025 schválila zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou stavu verejných financií. Zmeny v konsolidačnom balíčku sa dotknú viacerých zákonov. Balík konsolidačných opatrení vyšiel v Zbierke zákonov SR dňa 9. októbra 2025 pod číslom 261/2025 Z. z. zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Uvedieme si úpravy, ktoré sa dotkli zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Myšlienka dobrovoľného združovania je staršia než samotný štát - ľudia sa spájali kvôli ochrane a rozvoju svojich komunít od čias, keď boli jazyk a písmo len v zárodku. V modernom práve predstavujú občianske združenia kľúčovú inštitúciu tzv. tretieho sektora: prepájajú občanov, podniky a verejný sektor, čím pomáhajú vyrovnávať sociálne a regionálne nerovnosti.

Daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2024 je potrebné podať do 31. marca tohto roka a do tohto termínu je potrebné daň aj zaplatiť. 

Poberateľ starobného dôchodku je zároveň samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) a v roku 2024 dosiahol príjem z podnikania v celkovej výške 2 600 €. Iné príjmy nemal a z podnikania nevykazuje daňovú stratu. Má povinnosť podať daňové priznanie za rok 2024?

Chyby v zdaňovaní príjmov fyzických osôb môžu byť rôzne, pričom ich možno v rámci rozdeliť na chyby daňovníkov poberajúcich príjmy podľa § 6, § 7 a § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“) a chyby daňovníkov poberajúcich príjmy § 5 spomínaného právneho predpisu.

S blížiacim sa koncom kalendárneho roka neoddeliteľne súvisí tak pre podnikateľov ale aj ostatné fyzické osoby aj koniec zdaňovacieho obdobia. V tomto „duchu“ je zisťovanie a úprava základu dane z príjmov pre fyzické osoby v práve prebiehajúcom období činnosťou, ktorej výsledkom je určenie výšky konečnej daňovej povinnosti k dani z príjmov.

Záväzkový vzťah je právny vzťah, v ktorom je jeden účastník (dlžník) povinný niečo plniť druhému účastníkovi (veriteľovi) a ten je oprávnený plnenie vyžadovať. Z hľadiska dlžníka sa povinnosť plniť označuje ako dlh, záväzok, povinnosť, z hľadiska veriteľa sa právo vyžadovať plnenie označuje ako pohľadávka, právo. Daňová legislatíva upravuje vplyv záväzkových vzťahov na daň z príjmov na strane veriteľa aj na strane dlžníka. Aké sú dopady neuhradených záväzkov na základ dane z príjmov u dlžníka, vysvetľujeme v tomto článku.

Nová daň má charakter nepriamej dane zo spotreby. Platiť do štátneho rozpočtu ju budú podnikateľské subjekty, ktoré uskutočňujú prvé tuzemské dodanie sladeného nealkoholického nápoja. Daň sa odrazí v konečnej cene pre spotrebiteľa.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku vo veci C-241/23 "P." zaoberal otázkou určenia základu dane pri vklade nehnuteľností do základného imania obchodnej spoločnosti výmenou za akcie tejto spoločnosti - konkrétne, či sa základ dane má určiť na základe nominálnej hodnoty týchto akcií, ak sa zmluvné strany dohodli, že protihodnotou za vklad do základného imania bude emisná hodnota týchto akcií.

Sme slovenský platiteľ dane z pridanej hodnoty. Českým platiteľom DPH nám bola vyfakturovaná "cestovní služba podle § 89 zákona o dani z přidané hodnoty" za účasť na kongrese v Poľsku. Sadzba DPH uvedená na faktúre je 0 %, DPH je 0 Kč. Vniká nám daňová povinnosť k DPH z tejto služby na Slovensku alebo v Českej republike?

Hlavné mesto vyrubuje komunálny odpad rozhodnutím podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) komunálny odpad ďalej refakturuje nájomníkom. Má tento platiteľ DPH uvádzať na faktúre pre nájomníkov sumu s DPH alebo bez DPH?

Všeobecne platí, že predmetom dane z príjmov fyzických osôb sú nielen príjmy peňažné, ale aj nepeňažné, dokonca aj príjmy dosiahnuté zámenou. V prípade nepeňažných príjmov je zásadným problémom ich správne ocenenie. Vychádzajúc z ustanovenia § 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") sa nepeňažné príjmy oceňujú cenami bežne používanými v mieste a v čase plnenia alebo spotreby, a to podľa druhu, kvality, prípadne miery opotrebenia predmetného plnenia, ak ZDP neustanovuje inak.

Nezdaniteľné časti základu dane ovplyvňujú výpočet daňovej povinnosti každej fyzickej osoby (FO), pričom pri ich uplatňovaní sa berie do úvahy, aké príjmy daňovník (FO) dosahuje. Vo všeobecnosti platí, že nezdaniteľné časti základu dane (ďalej iba "NČZD") podľa § 11 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") si môže uplatniť iba daňovník (FO), ktorý dosahuje aktívne príjmy, t.j. príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ZDP a príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. V prípade ich kombinácie sa NČZD prednostne odpočítavajú od čiastkového základu dane z príjmov podľa § 5 ZDP.

Základom dane na účely dane z pridanej hodnoty (DPH) je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa - príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň.

Nezdaniteľná časť základu dane na manželského partnera je upravená je § 11 ods. 3 až 5 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"). Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku alebo na manžela možno uplatniť až po uplynutí zdaňovacieho obdobia a v prípade, že podmienky na jej uplatnenie neboli splnené na začiatku každého kalendárneho mesiaca daného roka, daňovníkovi vznikne nárok len na pomernú časť, a to vo výške jednej dvanástiny za každý kalendárny mesiac, na začiatku ktorého boli splnené všetky podmienky na jej uplatnenie.

Účtovná jednotka, ktorá je právnickou osobou, vedie účtovníctvo odo dňa svojho vzniku až do dňa svojho zániku okrem prípadu uvedeného v § 4 ods. 3 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve"). Účtovná jednotka, ktorá je fyzickou osobou, vedie účtovníctvo počas doby, keď podniká alebo vykonáva inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov. V príspevku sa venujeme právnickým osobám.

Možnosť uplatniť odpočet nákladov alebo výdavkov na výskum a vývoj je predovšetkým podmienená posúdením, či v danom prípade skutočne ide o výskumno-vývojové činnosti. Zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") definíciu pojmov výskum a vývoj neobsahuje. Vymedzenie týchto pojmov možno nájsť v zákone č. 172/2005 Z.z. o organizácii štátnej podpory výskumu a vývoja a o doplnení zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v z. n. p. (ďalej len "zákon č. 172/2005 Z.z.").

Inštitút mikrodaňovníka bol zavedený do zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") s účinnosťou od 1.1.2021 a platí pre fyzické aj právnické osoby. V úvodnej časti autorka uviedla podmienky, za akých sa môže daňovník stať mikrodaňovníkom, sú s tým spojené určité pravidlá, ktoré musí spĺňať fyzická aj právnická osoba. V pokračovaní článku sa o celej problematike dočítate ostatné podrobnosti.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"), platný v Slovenskej republike, aktuálne upravuje základnú sadzbu DPH na tovary a služby vo výške 20 % zo základu dane. Ďalej upravuje, že na týmto zákonom taxatívne vymedzené tovary a služby, sa uplatňuje znížená sadzba dane. Zákon o DPH aktuálne definuje dve znížené sadzby dane, a to 5 % a 10 % zo základu dane.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku vo veci C-606/22 "B. sp. z o.o." zaoberal otázkou možnosti opravy nesprávnej (vyššej) sadzby DPH a vrátenia daňového preplatku v situácii, keď dodávateľ nevyhotovil opravnú faktúru z dôvodu, že pri dodaní tovaru alebo služby nevyhotovil faktúru, ale zákazníkovi vydal pokladničný doklad z elektronickej registračnej pokladnice podľa vnútroštátneho predpisu.