Odpočítanie a vrátenie DPH

Daň z pridanej hodnoty sa vyznačuje svojím výrazne dynamickým charakterom, čo sa prejavuje, okrem iného, v každoročnej novelizácii zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Výnimku z tohto, dá sa povedať už ustáleného pravidla, nepredstavuje ani rok 2025, keďže 30. júla 2025 bolo oficiálne spustené medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, číslo legislatívneho procesu: LP/2025/396.

Slovenská spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty na Slovensku, prijíma služby z tretích krajín (napríklad z USA alebo Austrálie a podobne). Ide o elektronické alebo marketingové služby. Spoločnosť z tretej krajiny vystavuje faktúru so slovenskou sadzbou DPH, pričom má pridelené IČ DPH s predponou EÚ. Slovenský kontrolný výkaz však takéto IČ DPH považuje za nesprávne. Je možné takéto DPH pre Slovenskú spoločnosť odpočítať? Ak áno, tak akým spôsobom?

Ak platiteľ DPH neumožní správcovi dane vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca, a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. Uvedená lehota je prekluzívna. Ak nárok na odpočítanie dane už zanikol, jeho opakované uplatnenie zákon nepripúšťa.

V mesiaci spoločnosť urobila viacej nákupov od jedného dodávateľa v hotovosti. Ani na jednom doklade z registračnej pokladnice nie je suma vyššia ako 400 €. Môže spoločnosť tieto doklady zaúčtovať v podvojnom účtovníctve cez jeden výdavkový pokladničný doklad na konci mesiaca v rámci mesiaca a jednou sumou si uplatniť daň z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) alebo musí každý jeden doklad účtovať samostatne? Celková suma na všetkých dokladoch je 2 000 €.

Právo na odpočítanie DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH a ktorú v zásade nemožno obmedziť. Táto zásada vyplývajúca zo smernice 2006/112/ES bola transponovaná aj do slovenského zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Na druhej strane túto zásadu nemožno chápať ako „absolútne právo platiteľa na odpočet DPH“. Pre priznanie práva na odpočítanie dane je potrebné, aby platiteľ preukázal splnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok. Správca dane však môže odoprieť právo na odpočítanie dane aj z dôvodu daňového podvodu a z dôvodu zneužitia práva. V prípade podozrenia z daňového podvodu je potrebné, aby platiteľ presvedčivo preukázal, že v obchodnom vzťahu postupoval obozretne.

Na Slovensku je registrovaný zahraničný subjekt za platiteľa DPH podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), teda zahraničný platiteľ DPH. Má tento platiteľ povinnosť podávať mesačné výkazy DPH (teda daňové priznanie a kontrolný výkaz) aj keď neuskutočnil žiaden zdaniteľný obchod, teda nevznikla mu daňová povinnosť a ani právo na odpočítanie dane?

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku vo veci C640/23 „Greentech SA“ zaoberal otázkou možnosti odpočítania DPH z transakcie, ktorú na základe daňovej kontroly daňová správa prekvalifikovala na nepodliehajúcu DPH, ak je nemožné alebo nadmerne ťažké získať od predávajúceho vrátenie nedôvodne zaplatenej DPH.

Európska komisia zverejnila návrh Vykonávacieho rozhodnutia Rady, na základe ktorého bude môcť od 1. júla 2025 SR obmedziť právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty z motorových vozidiel a motocyklov na 50 %.

S blížiacim sa koncom kalendárneho roka je v oblasti daňových povinností tých platiteľov DPH, ktorí uplatňovali pomerné odpočítanie DPH, nevyhnutne spojená povinnosť podľa § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) vypočítať koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočítať odpočítateľnú daň za príslušný kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

Účtovné prípady sú podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) definované ako účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, stave a pohybe záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch ako aj výsledku hospodárenia účtovnej jednotky.

Jednou z kľúčových podmienok pre vznik práva na odpočítanie dane je, že platiteľ dane príjme tovar alebo službu na účely svojho podnikania ako platiteľ dane. Uvedené vyplýva priamo z ustanovenia § 49 ods. 2 platného zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon o DPH“).

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ zásada prednosti práva Únie zakotvuje prednostné postavenie práva Únie pred právom členských štátov. Táto zásada ukladá všetkým orgánom členských štátov povinnosť zaručiť plný účinok jednotlivých noriem Únie. Ak už judikatúra Súdneho dvora EÚ poskytla jasnú odpoveď na otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, vnútroštátny súd musí urobiť všetko potrebné na to, aby bol tento výklad uplatnený.

Podanie žiadosti o vrátenie dane tuzemským platiteľom DPH z iného členského štátu upravujú ustanovenia § 55f a § 55g zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Nárok na vrátenie dane majú platitelia DPH, ktorí majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v SR (osoba registrovaná pre daň podľa § 4 alebo § 4b zákona o DPH) a kúpili tovary a služby v jednotlivých členských štátoch s daňou príslušného štátu (resp. doviezli tovary do členských štátov) na účely svojho podnikania. 

Ministerstvo financií Slovenskej republiky predložilo návrh novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v. z. n. p., ktorý má nadobudnúť účinnosť 1. januára 2025, a niektoré...

Spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty vystavila dňa 3. apríla 2024 dobropis, ktorého deň zdaniteľného plnenia bol 31. marec 2024. K akému mesiacu si môže odberateľ nárokovať DPH? Uvádza to v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze? Keby išlo o faktúru, bolo by to k 31. marcu, ale ako postupovať v prípade dobropisu? Odberateľ, ktorý DPH vracia, bude mať 100 % DPH priznanú až v apríli, kedy bol dobropis vystavený.

Slovenská spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) v Slovenskej republike vlastní budovu, v ktorej sú priestory, ktoré prenajíma iným podnikateľským subjektom na obchodné účely (nie na bývanie). Priestorov na prenájom je desať. Deviatim spoločnosť fakturuje prenájom s DPH a jednému bez DPH. Predpokladajme, že koeficient odpočítania DPH teda bude 0,9. Musí spoločnosť použiť uvedený koeficient pri krátení odpočtu DPH na vstupe len z plnení, ktoré vyslovene súvisia s činnosťou prenájmu? Alebo, ak má spoločnosť aj ďalšie činnosti, napríklad advokátske služby, tak musí koeficient použiť plošne na krátenie odpočtu pri všetkých činnostiach? Spoločnosť pri obstaraní budovy odpočítala DPH. Má začatie používania koeficientu, ako je uvedené v príklade, vplyv na pôvodne odpočítanú daň pri obstaraní nehnuteľnosti?

Fyzická osoba - podnikateľ, platiteľ DPH, má v majetku budovu, pri ktorej uplatňoval odpočítanie DPH. Budova má zostatkovú cenu 70 000 €. Živnosť u podnikateľa je v súčasnosti prerušená. Daňový úrad ho vyzval aby preukázal opodstatnenosť "platiteľstva" DPH. Aká je najvýhodnejšia možnosť vyradenia budovy z majetku podnikateľa z hľadiska DPH?

Parlament nedávno schválil kľúčovú novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), ktorá prináša rozsiahle zmeny s cieľom...

Slovenská s. r. o., platiteľ DPH na SK vlastní budovu, kde sú priestory, ktoré prenajíma iným podnikateľským subjektom na obchodné účely (nie na bývanie). Priestorov na prenájom je desať. Deviatim fakturuje prenájom s DPH a jednému bez DPH. Povedzme, že koeficient odpočítania DPH teda bude 0,9. Musí firma použiť uvedený koeficient pri krátení odpočtu DPH na vstupe len z plnení, ktoré vyslovene súvisia s činnosťou prenájmu? Alebo, ak má firma aj ďalšie činnosti, napríklad advokátske služby, tak musí koeficient použiť plošne na krátenie odpočtu pri všetkých činnostiach? Firma pri obstaraní budovy odpočítala DPH. Má začatie používania koeficientu, ako je uvedené v príklade, vplyv na pôvodne odpočítanú daň pri obstaraní nehnuteľnosti?

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa odpočítania dane z pridanej hodnoty (DPH) v prípade DPH podvodu - C-537/22 Global Ink Trade.