Ing. Beáta Jarošová, PhD.

Právo na odpočítanie DPH ako neoddeliteľná súčasť mechanizmu DPH predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH a ktorú v zásade nemožno obmedziť. Táto zásada vyplývajúca zo smernice 2006/112/ES bola transponovaná aj do slovenského zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Na druhej strane túto zásadu nemožno chápať ako „absolútne právo platiteľa na odpočet DPH“. Pre priznanie práva na odpočítanie dane je potrebné, aby platiteľ preukázal splnenie hmotnoprávnych a formálnych podmienok. Správca dane však môže odoprieť právo na odpočítanie dane aj z dôvodu daňového podvodu a z dôvodu zneužitia práva. V prípade podozrenia z daňového podvodu je potrebné, aby platiteľ presvedčivo preukázal, že v obchodnom vzťahu postupoval obozretne.

Rozhodnutia daňových orgánov (správcu dane - daňového úradu a odvolacieho orgánu - Finančného riaditeľstva SR) často poukazujú v odôvodnení svojich rozhodnutí na dôkazy získané v trestnom konaní. Otázkou možnosti použitia takýchto dôkazov v daňovom konaní sa zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-419/14, WebMindLicenses Kft. a tiež aj Najvyšší správny súd SR vo veci sp. zn. 4Sfk/110/2022, z ktorého vyplýva, že Uznesenie o vznesení obvinenia a ani skutkové zistenia v ňom obsiahnuté nemôžu byť považované za priamy dôkaz v zmysle daňového procesného zákona (daňového poriadku).

Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom a iba ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť daňový výdavok, alebo nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

Rozhodnutia daňových orgánov (správcu dane – daňového úradu a odvolacieho orgánu – Finančného riaditeľstva SR) často poukazujú v odôvodnení svojich rozhodnutí na dôkazy získané v trestnom konaní. Otázkou možnosti použitia takýchto dôkazov v daňovom konaní sa zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-419/14, WebMindLicenses Kft. a tiež aj Najvyšší správny súd SR vo veci sp. zn. 4Sfk/110/2022, z ktorého vyplýva, že Uznesenie o vznesení obvinenia a ani skutkové zistenia v ňom obsiahnuté nemôžu byť považované za priamy dôkaz podľa daňového procesného zákona (daňového poriadku).

Komisný predaj sa realizuje na základe komisionárskej zmluvy, v podstate ide o odložený predaj, keď práva k tovaru prevedie vlastník (dodávateľ), t.j. komitent na predajcu (komisionára) až v okamihu, keď predajca nájde zákazníka pre daný tovar.

Na základe vládneho návrhu bol dňa 3. októbra 2024 schválený zákon č. 278/2024 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií (tzv. konsolidačný balík). V časti VII. tohto zákona dochádza k úprave zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), pokiaľ ide o výšky sadzieb. Zavádza sa nová základná sadzba vo výške 23 % a znížené sadzby vo výške 5 % a 19 %.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ zásada prednosti práva Únie zakotvuje prednostné postavenie práva Únie pred právom členských štátov. Táto zásada ukladá všetkým orgánom členských štátov povinnosť zaručiť plný účinok jednotlivých noriem Únie. Ak už judikatúra Súdneho dvora EÚ poskytla jasnú odpoveď na otázku týkajúcu sa výkladu práva Únie, vnútroštátny súd musí urobiť všetko potrebné na to, aby bol tento výklad uplatnený.

Nedôvodná fakturácia dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), resp. uvedenie DPH na faktúre nad rámec zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") má za následok povinnosť poskytovateľa plnenia (dodávateľa) odviesť túto DPH. Vyplýva to z článku 203 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len "smernica o DPH") a tiež z § 69 ods. 5 zákona o DPH.

Pri predaji ojazdených automobilov môže byť použitý "bežný režim" zdaňovania, pri ktorom je zdanená predajná cena, alebo "osobitný režim" v prípade predaja ojazdených automobilov, pri ktorom dochádza len k zdaneniu marže. V praxi však z faktúr od dodávateľov ojazdených automobilov z iných členských štátov nie vždy jednoznačne vyplýva, ktorý z uvedených režimov bol dodávateľom použitý.

V príspevku sa zaoberáme otázkami v súvislosti s transakciami uskutočnenými akciovou spoločnosťou, s ohľadom na príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") a smernice Rady  2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH").

Finančné služby, ktoré sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty (DPH) v rámci legislatívy Európskej únie, zahŕňa a opisuje smernica Rady 2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH") v článku 135. Oslobodenie finančných činností od DPH v Slovenskej republike upravuje § 39 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"). Oslobodené od dane sú nielen finančné činnosti, ktoré poskytujú banky, ale aj tie, ktoré poskytujú nebankové subjekty.

Nájom v ubytovacích zariadeniach - ubytovacie služby, podliehajú zdaneniu (nie sú oslobodené od dane). Na účely DPH sa za ubytovacie zariadenie považuje hotel, motel, botel, penzión, turistická ubytovňa alebo iná ubytovňa pri poskytnutí krátkodobého ubytovania, ktorým sa rozumie ubytovanie na obdobie kratšie ako tri mesiace, chata, kemping a ubytovanie v súkromí.

Vymedzenie predmetu dane z pridanej hodnoty (DPH) podľa smernice 2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH") bolo prenesené do zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") do ustanovení § 2 zákona o DPH, v prípade služby v § 2 ods. 1 písm. b), ako poskytnutie služby za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Pri preverovaní oprávnenosti uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty (DPH) platiteľom dane v rámci daňovej kontroly by mal správca dane rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.

Pri preverovaní oprávnenosti uplatneného odpočítania DPH platiteľom dane v rámci daňovej kontroly správcu dane by mal správca dane rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.

Správne vymedzenie základu pre výpočet DPH je dôležité pre správne vyčíslenie sumy samotnej dane. Problematickým môže byť zložité, komplexné plnenie, pozostávajúce s viacerých rôznych činností, resp. prvkov. V týchto prípadoch je potrebné stanoviť, či ide o viac rôznych samostatných zdaniteľných plnení (dodaní tovarov a služieb), alebo ide o súvisiace plnenia (činnosti), v rámci ktorých existuje plnenie vedľajšie a hlavné, pričom výsledkom je len jedno zdaniteľné plnenie.

Právo na odpočítanie DPH je podmienené použitím prijatého zdaniteľného obchodu (tovaru alebo služby) na podnikanie platiteľa. V prípadoch, keď z určitých dôvodov dochádza napríklad k likvidácii tovaru, resp. dôjde k zmareniu investície, alebo k upusteniu od plánovanej činnosti, nie je naplnená podmienka použitia prijatého plnenia na podnikanie platiteľa. V príspevku uvádzame závery vyplývajúce z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej Únie, z ktorých vyplýva, aký vplyv môžu mať majú uvedené situácie na už uplatnené odpočítanie DPH.

Lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu upravuje zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) v ustanovení § 79, a to v závislosti od toho, či sa nadmerný odpočet odpočítava od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom zdaňovacom období, alebo platiteľ spĺňa podmienky na skoršie vrátenie nadmerného odpočtu, alebo či je predmetom daňovej kontroly. Na vrátenie nadmerného odpočtu má tiež vplyv skutočnosť, či správca dane vyzve platiteľa na odstránenie nedostatkov v podanom daňovom priznaní, dodatočnom daňovom priznaní, kontrolnom výkaze alebo v dodatočnom kontrolnom výkaze.

Poukaz na účely uplatňovania pravidiel o DPH predstavuje nástroj, ktorý dáva držiteľovi právo na nákup tovaru alebo služby, prípadne na uplatnenie si zľavy z ceny pri ich nákupe. Na druhej strane sa vystaviteľ poukazu zaväzuje dodať predmetný tovar alebo službu, na ktorý sa poukaz vzťahuje, prípadne udeliť zľavu z predmetného plnenia.

V daňovej oblasti platí, že daňové subjekty si môžu zorganizovať svoje podnikanie tak, aby si znížili svoju daňovú povinnosť. Neexistuje žiadna povinnosť podnikať takým spôsobom, aby sa zvýšil daňový príjem štátu. Základnou zásadou je sloboda vybrať si čo najmenej zdaniteľný spôsob prevádzkovania podnikania, aby sa minimalizovali náklady. Takáto sloboda voľby však existuje len v rozsahu legálnych možností stanovených režimom DPH – tomu nezodpovedá zistenie podvodu na DPH.