Dane

Balík ViDA bude mať na slovenský právny rámec DPH viacvrstvový dopad. Už zo samotnej povahy prijatých právnych aktov vyplýva, že nepôjde iba o mechanické prevzatie jednej novely do zákona o DPH. Reforma je vystavaná kombináciou smernice, nariadenia a vykonávacieho nariadenia, čo znamená, že časť zmien bude potrebné transponovať do vnútroštátneho práva, kým časť bude pôsobiť priamo cez záväzný európsky rámec administratívnej spolupráce a vykonávacích pravidiel. Smernica Rady (EÚ) 2025/516 bola prijatá 11. marca 2025 a publikovaná 25. marca 2025, pričom ViDA sa podľa Európskej komisie bude zavádzať postupne až do januára 2035.

Ak sa má odpovedať na otázku, čo ViDA reálne prinesie slovenským platiteľom DPH, nestačí zostať pri opise jej troch pilierov. Rozhodujúce je, ako sa tieto reformné okruhy premietnu do každodennej podnikateľskej praxe. Práve tu sa ukazuje, že ViDA nebude pre podnikateľov znamenať iba ďalšiu novelu zákona o DPH, ale skôr postupnú premenu spôsobu, akým sa DPH vo firme eviduje, fakturuje, kontroluje a riadi. Európska komisia výslovne uvádza, že balík ViDA sa bude zavádzať postupne až do januára 2035, pričom jeho cieľom je nielen boj proti podvodom, ale aj podpora podnikateľov a členských štátov pri prechode na nový model fungovania DPH.

Praktický význam reformy ViDA sa najlepšie ukazuje na konkrétnych situáciách, v ktorých sa stretávajú hmotnoprávne pravidlá DPH, fakturačné povinnosti, dátové požiadavky a interné procesy podnikateľa. Práve v týchto situáciách sa totiž ukáže, že ViDA nepredstavuje iba novú vrstvu európskej regulácie, ale zásah do každodennej prevádzky podnikov, ktoré uskutočňujú cezhraničné obchody, využívajú digitálne platformy alebo pracujú s viacerými fakturačnými a evidenčnými systémami. Zavádzanie reformy bude pritom postupné a rozdelené do viacerých etáp, čo znamená, že podnikatelia budú musieť priebežne vyhodnocovať, ktorá časť ich činnosti bude novými pravidlami dotknutá skôr a ktorá neskôr.

Daň z pridanej hodnoty patrí dlhodobo medzi kľúčové príjmové zdroje verejných rozpočtov členských štátov Európskej únie. Zároveň ide o daň, pri ktorej sa osobitne prejavuje napätie medzi potrebou zabezpečiť efektívny výber dane, požiadavkou neutrality vo vzťahu k podnikateľom a potrebou obmedzovať podvody a iné formy daňových únikov. Tradičný model správy DPH bol pritom budovaný v prostredí, ktoré nezodpovedá súčasnej intenzite cezhraničného obchodu, digitalizácie podnikania ani rozsahu platformovej ekonomiky.

Od 1. januára 2026 sa povinnosť používať pokladnicu eKasa rozšírila aj na všetky remeselné služby. Ide o zásadnú legislatívnu zmenu, ktorá prináša prísnejšie pravidlá evidencie tržieb a výrazne vyššie sankcie za ich porušenie.

Ministerstvo financií SR v nadväznosti na novelu zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. zverejnilo na webovom sídle MF SR aktualizované poučenie na vyplnenie daňového priznania k dani z poistenia so začiatkom platnosti od 1. januára 2026.

 (ustanoveného opatrením MF SR č. MF/010937/2018-731) MF SR v nadväznosti na novelu zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. zverejnilo na webovom sídle MF SR aktualizované poučenie na vyplnenie daňového priznania k dani z poistenia so začiatkom platnosti od 1. januára 2026.

Na podanie vyhlásenia o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby za rok 2025 už zostáva iba niekoľko dní. Aby bola suma úspešne prevedená vybraným prijímateľom, je potrebné podať správne vyplnené vyhlásenie najneskôr do 30. apríla 2026.

Daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) ako druh nepriamej dane predstavuje jeden z najvýznamnejších zdrojov príjmov do štátneho rozpočtu, ktorý zohráva významnú úlohu v hospodárskych procesoch a zároveň je aj základným prvkom fiškálnej politiky všetkých členských štátov Európskej únie.

  Daňový podvod je úmyselné konanie, pri ktorom sa osoba alebo firma snaží získať peniaze od štátu neoprávnene, najčastejšie tým, že si uplatní vrátenie dane, na ktoré nemá nárok (napríklad pri DPH). Ide o závažné porušenie zákona, ktoré je na Slovensku trestným činom. Praktický návod vychádza z uverejneného článku.  

Zlato ako také sa považuje za komoditu, ktorá si dokáže udržať hodnotu v časoch kríz. Ide v podstate o fyzické aktívum, ktoré nie je súčasťou finančného systému. Je možné ho uložiť vo vlastnom trezore, takže ho neovplyvní zlyhanie bánk, nepokoje či bankroty štátov.

Daň z pridanej hodnoty predstavuje jeden z najvýznamnejších príjmov verejných rozpočtov v členských štátoch Európskej únie. Zároveň ide o daň, ktorá je z hľadiska svojej konštrukcie mimoriadne citlivá na zneužívanie. Práve mechanizmus odpočítania DPH, ktorý je nevyhnutným predpokladom fungovania systému založeného na princípe daňovej neutrality, vytvára priestor na sofistikované formy daňových podvodov. Tieto podvody majú často cezhraničný charakter, využívajú zložité obchodné reťazce a sú sprevádzané značnými výpadkami daňových príjmov.

Z článku 73 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „smernica o DPH“), ktorému zodpovedá ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) vyplýva, že základ dane zahŕňa všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú získal alebo má získať dodávateľ alebo poskytovateľ za dodanie tovaru a poskytovanie služieb.

Digitalizácia dane z pridanej hodnoty predstavuje jednu z najvýznamnejších systémových zmien v oblasti správy daní v Európskej únii za posledné desaťročia. Postupný prechod od tradičných foriem deklarovania daňových povinností k priebežnému digitálnemu reportingu zásadne mení nielen spôsob komunikácie medzi daňovníkom a správcom dane, ale aj samotnú podstatu daňovej evidencie, účtovníctva a širšieho fungovania podnikateľských procesov.

Na odbornom webinári digitálni poštári po prvýkrát predstavili konkrétne riešenia, ktoré pripravujú pre živnostníkov, účtovné firmy aj väčšie spoločnosti. Finančná správa zároveň ukázala edukačný open-source príklad tzv. Peppolboxu, ktorý demonštruje jednoduchú možnosť prijímania elektronických faktúr.

Prijímanie elektronických faktúr bude povinné pre všetky právnické osoby a podnikateľov, ktorí sú zdaniteľnými osobami podľa slovenského zákona. 

Od 1. mája 2026 budú mať kupujúci pri nákupe nad 1 € právo zaplatiť aj bezhotovostne.  Na čo máte, ako kupujúci nárok a aké sú pravidlá?

Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods.1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.

Od 1. mája 2026 vstupuje do platnosti nová zákonná povinnosť – pri predaji tovarov a služieb nad 1 € budú musieť zákazníkom umožniť bezhotovostnú platbu. Tým, ktorí túto povinnosť nesplnia, hrozia sankcie.

Správne posúdenie daňovej uznateľnosti výdavkov patrí medzi základné otázky pri určovaní základu dane z príjmov podnikateľských subjektov. Napriek relatívne stručnej zákonnej definícii daňového výdavku vzniká v aplikačnej praxi množstvo interpretačných problémov, ktoré často vedú k sporom medzi daňovými subjektmi a správcom dane. Cieľom článku je analyzovať základné princípy daňovej uznateľnosti výdavkov podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), identifikovať najčastejšie sporné situácie v podnikateľskej praxi a poukázať na význam judikatúry pri výklade jednotlivých ustanovení zákona. Osobitná pozornosť je venovaná otázkam preukázateľnosti výdavkov, ich súvislosti s podnikateľskou činnosťou a dokumentácii výdavkov počas daňovej kontroly.