Dane

Cieľom článku je poukázať na najčastejšie praktické situácie, s ktorými sa podnikatelia stretávajú pri používaní kryptomien a kryptoaktív, analyzovať ich z hľadiska zákona o DPH a upozorniť na riziká, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú najčastejšie.

Finančná správa doteraz za zdaňovacie obdobie 2025 eviduje celkovo 1,23 milióna vyhlásení o poukázaní podielu zaplatenej dane. Daňovníci prostredníctvom nich rozhodli, že časť zaplatených daní poukážu rodičom, konkrétne  902-tisíc poukázaní a viac ako milión poukázaní smeruje neziskovým organizáciám.

Finančná správa na základe dát preveruje konkrétne rizikové prípady, v ktorých si platitelia DPH uplatňujú 100 % odpočítanie dane a deklarujú, že vozidlo používajú výlučne na podnikanie.

Sociálna poisťovňa bude od augusta 2026 po prvýkrát vyplácať seniorom podiel zo zaplatenej dane ich detí (tzv. asignáciu dane). V súvislosti s listami o neudelení nároku, ktoré v týchto dňoch rozposielajú daňové úrady, poisťovňa zdôrazňuje dôležitú skutočnosť: o tom, či nárok na 2 % dane vznikol alebo nevznikol a v akej výške, rozhoduje výlučne Finančné riaditeľstvo SR, nie Sociálna poisťovňa.

Ak daňovník alebo jeho rodič nesplnil niektorú zo zákonných podmienok, daňové úrady zasielajú v týchto dňoch daňovníkovi oznámenie o zániku nároku na poukázanie podielu zaplatenej dane pre rodiča. Ak daňovník dôvodu uvedenému v oznámení nerozumie, vysvetlenie a usmernenie mu poskytne call centrum finančnej správy.

Kryptoaktíva sa v posledných rokoch postupne presunuli z oblasti špekulatívnych investícií do reálneho podnikateľského prostredia. Kryptomeny, stablecoiny, tokenizované aktíva či decentralizované finančné nástroje sa čoraz častejšie objavujú nielen v portfóliách fyzických osôb, ale aj v účtovníctve obchodných spoločností, startupov, technologických firiem či investorov. Mnohé podnikateľské subjekty dnes realizujú úhrady v kryptomenách, držia digitálne aktíva ako investíciu, využívajú staking alebo vstupujú do decentralizovaných finančných platforiem (DeFi). Napriek rastúcemu významu tejto oblasti však účtovná a daňová prax stále zápasí s viacerými interpretačnými problémami. Účtovníci a daňoví poradcovia narážajú najmä na otázky správneho zatriedenia kryptoaktív v účtovníctve, spôsobu ich oceňovania, určovania momentu zdanenia, evidencie transakcií realizovaných prostredníctvom zahraničných búrz alebo posudzovania nových foriem výnosov, ako sú staking, liquidity pools či tokenové odmeny.

Cieľom tohto príspevku je informovať o najvýznamnejších zmenách, ku ktorým došlo predmetnou aktualizáciou, jednak v samotnom texte Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku (ďalej len „Modelová zmluva OECD“) ako aj v Komentári k tejto zmluve.

V priebehu daňového konania správca dane zabezpečuje dokazovanie, ktoré je významným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Aby dôkazy mohli byť podkladom pre rozhodnutie, musia byť dodržané jednotlivé obligatórne pravidlá ustanovené právnou úpravou. Významným je pritom pravidlo právnej súladnosti procesu dokazovania, ktorý musí prebehnúť v súlade s platným právom. Správca dane taktiež musí v priebehu dokazovania spolupracovať s daňovým subjektom a ostatnými účastníkmi prebiehajúceho daňového konania. Daňový subjekt je zároveň povinný poskytnúť správcovi dane potrebnú súčinnosť, ak ho na to správca dane vyzve.

Pri významnejších výdavkoch je potrebné myslieť na dokazovanie už v okamihu ich vzniku, nie až pri daňovej kontrole. Dokumentácia nemá byť chápaná ako súbor izolovaných listín, ale ako ucelený systém, ktorý vie vysvetliť obchodný dôvod, časový sled, obsah plnenia, identitu dodávateľa a väzbu na príjmy. Pri nehmotných službách, poradenských plneniach, marketingu, sprostredkovaní a vnútroskupinových službách je potrebné klásť vyšší dôraz na kvalitu výstupov, interné schvaľovanie, preberacie mechanizmy a zachytenie reálneho prínosu pre podnik.

Predvolanie svedka predstavuje procesný úkon správcu dane, ktorým sa zabezpečuje svedkova účasť v daňovom procese. Predvolanie musí mať písomnú formu a byť riadne doručené svedkovi. O predvedenie svedka môže správca dane požiadať, pokiaľ sú splnené podmienky danej platnej právnej úpravy. Predvedenie pritom predstavuje zásadný zásah do práv a oprávnených záujmov svedka. Preto musí správca dane neustále sledovať, či nastali a trvajú predpoklady na predvedenie svedka.

V praxi sa často stretávame so situáciou, keď slovenská firma nakupuje investičný majetok alebo tooling od zahraničného dodávateľa a tento majetok zostáva určitý čas umiestnený v inej krajine EÚ. V našom prípade český dodávateľ registrovaný pre DPH v ČR dodal v roku 2025 tooling s českou DPH, pričom tooling zostal fyzicky umiestnený v ČR. Slovenský odberateľ nie je registrovaný pre DPH v ČR, preto je správnym postupom požiadať o vrátenie zaplatenej českej DPH prostredníctvom mechanizmu VAT Refund v ČR. V roku 2026 však ten istý český dodávateľ vyfakturoval prepravu tohto toolingu z ČR na Slovensko, opäť s českou DPH, a to formou samostatnej faktúry (nie ťarchopis k pôvodnej dodávke tovaru). Je takýto postup správny, alebo mala byť faktúra za prepravu vystavená bez českej DPH v režime prenesenia daňovej povinnosti (reverse charge) na slovenského príjemcu?

Zánik (vyradenie) majetku sa účtuje podľa dôvodu vyradenia. Najčastejšie ide o predaj, likvidáciu, darovanie, škodu alebo manko.

Daňová amnestia platí len do 30. 7. 2026 – do tohto dátumu musíte urobiť všetky potrebné kroky, aby ste využili odpustenie pokút a úrokov.

Daňové výdavky patria pri živnostníkoch medzi najpraktickejšie a zároveň najcitlivejšie otázky dane z príjmov. Živnostník totiž v daňovom priznaní spravidla nerieši iba to, koľko v danom roku zarobil, ale najmä to, akým spôsobom si môže zákonne znížiť základ dane. Práve výdavky rozhodujú o tom, či bude výsledná daňová povinnosť primeraná reálnemu ekonomickému výsledku jeho podnikania, alebo či bude živnostník zdaňovať príjem, ktorý v skutočnosti neponechal vo svojom podnikaní ako zisk. Pri fyzickej osobe – podnikateľovi preto nemožno daňové výdavky vnímať len ako technickú položku daňového priznania. Ide o jeden zo základných nástrojov, ktorým sa príjem dosiahnutý zo živnosti premieňa na základ dane.

Finančná správa spúšťa celoslovenskú kontrolnú akciu zameranú na preverenie správnosti uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty platiteľmi DPH pri nadobudnutí a používaní osobných motorových vozidiel po 1. 1. 2026, splnenie oznamovacej povinnosti voči daňovému úradu a vedenie zákonom predpísaných záznamov preukazujúcich používanie vozidla výlučne na podnikanie.

Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.

Tematické zameranie predchádzajúcich častí článku spočívalo v identifikácii normatívnych nedostatkov právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2024 vo väzbe na judikatúru Súdneho dvora EÚ a pravidlá úpravy odpočítanej dane zakotvené v smernici o DPH, pričom v rámci poslednej časti článku, vychádzajúc zo zvolenej systematiky, bol v závere priestor venovaný práve dôvodom legislatívnej iniciatívy vnútroštátneho zákonodarcu vo všeobecnej rovine.

Registrácia zdaniteľných osôb, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemajú takéto miesto, ale majú bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiavajú, je upravená v § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Registrácia zdaniteľných osôb, ktoré nemajú v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiavajú je obsiahnutá v § 5 zákona o DPH.

Proces zrušenia registrácie DPH predstavuje pre podnikateľský subjekt dôležitý úkon, ktorý je spojený s rôznymi povinnosťami. K zrušeniu registrácie môže dôjsť buď dobrovoľne na žiadosť platiteľa po splnení zákonných podmienok, alebo priamo z úradnej moci, ak správca dane vyhodnotí, že subjekt prestal spĺňať definíciu zdaniteľnej osoby.

Daňovníci, ktorí si odložili podanie daňového priznania, ho musia podať najneskôr do 30. júna 2026. V rovnakom termíne je potrebné daň aj uhradiť alebo požiadať o odklad či splátky. Ide o konečný termín bez možnosti ďalšieho predĺženia. Finančná správa zároveň rozšírila úradné hodiny daňových úradov aj call centra.