Dane

Môže sa považovať za doklad o zaplatení havarijného poistenia u auta, ktoré sa použije pri "cesťáku" aj napríklad zmluva o uzatvorení HP? Pýtam sa preto, lebo spomínané auto je na leasing a HP je rozdelené na splátky spolu s vozidlom. Doklad ako sme zvyknutí, keď niekto platí ročne poistku, nie je možné v takomto prípade predložiť. Alebo by postačil výpis z účtu o uskutočnenej platbe napríklad v predchádzajúcom mesiaci a to by preukazovalo, že sa stále platí?

Slovenská spoločnosť je registrovaná podľa § 7a zákona DPH od 26. 11. 2025. Prijala zahraničnú faktúru za províziu a poplatky od Booking.com s IČ DPH Holandsko, ktoré je platné. Na faktúre je uvedené * na DPH sa vzťahuje nariadenie o "prenesení daňovej povinnosti", dátum vystavenia 3. 12. 2025, nie je však uvedený dátum dodania, len obdobie: 1. 11. 2025 - 30. 11. 2025 poplatok za platobné služby a rezervácie. Zahraničnú faktúru zaúčtujeme ako službu – EÚ služba – § 69. Týmto spôsobom sa evidujú faktúry z EÚ so samozdanením, ale neuplatním nárok na odpočet. Do akého obdobia zaevidujem túto prijatú faktúru a podám Výkaz DPH ? Budem sa riadiť dátumom vystavenia, alebo obdobím, keď boli služby poskytnuté? Nakoľko podľa § 7a zákona o DPH nárok na odpočet DPH nevzniká, na aký protiúčet zúčtujem na strane MD voči strane D 343 bude tento nákladový účet daňovým výdavkom? Booking 100,00 D 321 služby 100,00 MD 518 nadobudnutie služby EÚ - základ dane 100,00 MD nadobudnutie EÚ DPH 23,00 MD ? voči D 343 aký doplniť protiúčet k účtu 343, napr. účet obstarania služby ? Ostane tento účet daňovým výdavkom?

Platiteľ DPH kúpi auto (kategória M, investičný majetok účtovná skupina 0) v januári 2026 a odpočíta si 100 % DPH. Následne auto dá do dlhodobého operatívneho prenájmu (takže viac ako 30 dní, a nájomca nebude vlastníkom auta). Má oznamovaciu povinnosť? Stačí raz, napr., ak kúpil auto v 01/2026 tak do 25. 2. 2026 alebo potom následne každý mesiac má oznamovať? Záznamy v tomto prípade nemá viesť, však? Bol by nejaký rozdiel, ak by išlo o krátkodobý prenájom?

Splnomocňovacie ustanovenie § 160 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) umožňuje vláde SR ustanoviť podmienky zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcie alebo podmienky upustenia od uloženia pokuty alebo vyrubenia úroku z omeškania vyrubeného podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov.

V priebehu daňového procesu sa môže vyskytnúť otázka, ktorá je predmetom riešenia iného orgánu, ale má s predmetným daňovým konaním priamy súvis. V takomto prípade musí správca dane dôsledne zvážiť otázku, či si môže o danej predbežnej otázke urobiť úsudok sám. Pokiaľ ale už je o predbežnej otázke právoplatne rozhodnuté iným orgánom, musí príslušný správca dane takéto rozhodnutie rešpektovať. Pritom o určitých predbežných otázkach si správca dane nemôže zásadne urobiť úsudok sám. Tieto prípady pritom právna úprava ustanovuje taxatívnym právnym výpočtom.

Po zlúčení spoločností, nástupnícka spoločnosť vykazuje v súvahe záporný goodwill. Ako bude táto spoločnosť goodwill odpisovať a ako tento odpis ovplyvní základ dane?

V článku sa budeme venovať vyraďovaniu dlhodobého hmotného majetku z dôvodu, že nám nastanú rôzne situácie. Pričom uvidíme, že či už druh vyraďovaného majetku ale aj dôvod vyradenia majú vplyv na výšku daňovo uznanej zostatkovej ceny podľa zákona o dani z príjmov.

Podľa zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“)môže správca dane zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve daňového dlžníka. Môže však správca dane zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť, ktorá nie je vo vlastníctve daňového dlžníka, ale je vo vlastníctve dcérskej spoločnosti (rovnakí konatelia a spoločník) podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v z. n. p.?

Cieľom tohto príspevku je poskytnúť aký rozsah informácií Slovenská republika prijíma v rámci automatickej výmeny informácií podľa smernice EÚ DAC 1 a vysvetliť zdaňovanie týchto príjmov plynúcich daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky (rezidentom SR).

Od januára 2026 štartuje daňová amnestia, ktorá umožní daňovníkom zbaviť sa dlhov voči štátu bez pokút a úrokov z omeškania. Cieľom je pomôcť tým, ktorí majú daňové nedoplatky k 30. septembru 2025 alebo nepodali daňové priznanie do tohto dátumu.

Zamestnancovi je časť poistenia hradená zamestnávateľom. Poistenie je uvedené na meno zamestnanca, poistenie zodpovednosti, kde mu zamestnávateľ zaplatí celú časť poistenia a zamestnanec si svoju časť postupne spláca zrážkou zo mzdy. Napr. ročné poistenie je vo výške cca 436 €, zamestnávateľ zaplatí celú sumu a následne zráža zamestnancovi mesačne sumu cca 28,15 € mesačne po dobu 12 mesiacov, kde príspevok zamestnanca je vo výške 100,00 €. Ako správne postupovať z účtovného a daňového hľadiska? Príspevok zamestnávateľa je uznaný daňový výdavok a pre zamestnanca je daný príjem oslobodený alebo sa to berie u zamestnanca ako príjem neoslobodený a z daného príjmu sa platia poistenia na zdravotné poistenie a sociálne poistenie + daň z príjmu? Prípadne, ako to správne formulovať, aby daný príjem bol uznaný za daňový výdavok (náklad) zamestnávateľa a pre zamestnanca, aby bol oslobodeným príjmom?

Daňová amnestia patrí medzi nástroje, ktoré sa v odbornej debate objavujú vždy, keď sa štát rozhoduje medzi okamžitým zvýšením príjmov a dlhodobou disciplínou daňových subjektov. V jednoduchosti ide o ponuku druhej šance, pri ktorej štát výmenou za dobrovoľné priznanie minulých pochybení odpúšťa časť sankcií alebo úrokov, prípadne zmierni trestnoprávne následky. V zložitejšej rovine je to experiment so správaním daňovníkov a so samotnou legitimitou systému, ktorý má byť spravodlivý, predvídateľný a primerane prísny.

Celoslovenská kontrolná akcia finančnej správy „Vianočné trhy 4“ má preventívno-represívny charakter a sústredí sa najmä na správnu evidenciu tržieb. Uskutoční sa od 28. 11. 2025. Jej cieľom primárne nie je rozdávať pokuty, ale podporiť férový predaj v období vianočných nákupov.

Po zlúčení spoločností, nástupnícka spoločnosť vykazuje v súvahe záporný goodwill. Ako bude táto spoločnosť goodwill odpisovať a ako tento odpis ovplyvní základ dane?

Fyzická osoba má príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3. FO prenajíma celý byt kompletne zariadený, vrátane el. spotrebičov, nábytkom, pripojením na internet. Počas užívania nájomcom opravuje alebo vymieňa pokazené spotrebiče, nábytok za nový prenajímateľ. Tento byt FO (prenajímateľ) nemá zaradený do obchodného majetku. Má nárok FO (prenajímateľ) zahrnúť do daňových výdavkov nákup týchto spotrebičov, zariadenia pri výmene pokazených za funkčné?

Finančná správa v októbri 2025 vykonala takmer 1 600 kontrol zameraných na evidenciu tržieb, nezrovnalosti odhalila v tretine prípadov. V reakcii na vysokú mieru porušení zákona v predchádzajúcom období spustila finančná správa intenzívnu kontrolnú akciu „Taxi“, zameranú na taxislužby po celom Slovensku.

Fyzická osoba má príjmy z prenájmu nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 3 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Fyzická osoba prenajíma celý byt kompletne zariadený, vrátane el. spotrebičov, nábytkom, pripojením na internet. Počas užívania nájomcom prenajímateľ opravuje alebo vymieňa pokazené spotrebiče alebo nábytok za nový. Tento byt FO (prenajímateľ) nemá zaradený do obchodného majetku. Má nárok FO (prenajímateľ) zahrnúť do daňových výdavkov nákup týchto spotrebičov, zariadenia pri výmene pokazených za funkčné?

Môže byť doklad za ubytovanie v cudzom jazyku v súvislosti s tuzemskou pracovnou cestou zamestnanca na území SR? Zamestnanci z pracovnej cesty v Bratislave predložia doklad za ubytovanie v cudzom jazyku.

Dňa 18. novembra vyplývajú zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") nasledujúce povinnosti:

Sankcie v daňovom práve predstavujú osobitnú kategóriu právnych následkov, ktoré vznikajú v dôsledku porušenia povinností daňových subjektov pri správe daní. Ich základným cieľom nie je len represia, ale aj prevencia - motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu svojich daňových povinností. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) ako základný procesný predpis v oblasti správy daní preto vytvára komplexný systém sankcií, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností, ochranu fiškálnych záujmov štátu a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými daňovými subjektmi.