Transferové oceňovanie je v slovenskej praxi stále trochu „tajomná“ téma, ktorú si mnohí podnikatelia spájajú len s nadnárodnými koncernami. Skúsenosť z daňových kontrol však ukazuje, že na ceny medzi prepojenými osobami sa správca dane pozerá aj pri úplne bežných slovenských eseročkách.
Ak má podnikateľ slovenskú firmu, druhú firmu v Česku, prenajíma svojej spoločnosti nehnuteľnosť alebo fakturuje „manažérske služby“ cez inú vlastnú spoločnosť,
už sa pohybuje v priestore transferového oceňovania.
Z hľadiska dane z príjmov tak ide o praktickú otázku, ako napríklad bude základ dane a aké je riziko možných daňových dorubov, úrokov a sankcií.Praktické príklady
Typický scenár z praxe môže vyzerať veľmi jednoducho. Fyzická osoba založí eseročku, cez ktorú poskytuje služby. Po čase si zriadi druhú spoločnosť, napríklad na správu nehnuteľností alebo na poradenské služby, a medzi týmito dvomi subjektmi začnú prúdiť faktúry. Z pohľadu podnikateľa ide o „jeho firmy“, ktoré si len rozdeľujú činnosti, aby to bolo prehľadnejšie. Z pohľadu správcu dane však ide o transakcie medzi závislými osobami, pri ktorých sa očakáva, že ceny budú nastavené tak, ako keby šlo o nezávislých partnerov. Ak napríklad jedna spoločnosť dlhodobo vykazuje stratu a druhá vysoký zisk, pritom majú medzi sebou intenzívne transakcie, je to prirodzený signál pre daňovú kontrolu.
Ďalší častý prípad je prenájom nehnuteľnosti konateľom vlastnej spoločnosti. Podnikateľ vlastní byt alebo nebytový priestor, ktorý prenajíma svojej eseročke ako kanceláriu. V praxi sa často stáva, že výška nájomného je určená „pocitovo“, bez reálneho porovnania s trhom. Ak je nájomné privysoké, spoločnosť si cez náklady znižuje základ dane, zatiaľ čo konateľ ako fyzická osoba zdaňuje príjem z prenájmu, ktorý môže byť aj zdaňovaný výhodnejšie. Správca dane takúto situáciu posudzuje práve cez optiku transferového oceňovania a princípu nezávislého vzťahu. V prípade kontroly bude požadovať preukázanie, že nájomné zodpovedá tomu, čo by platil nezávislý nájomca v danej lokalite a za daný typ priestorov.
Nie menej časté sú prípady, keď
slovenská firma obchoduje s prepojenou spoločnosťou v zahraničí
. Napríklad slovenská eseročka nakupuje tovar od českej „sestry“ v rámci skupiny. Ak sú nákupné ceny vyššie, než by boli pri nákupe od nezávislého dodávateľa, zisk sa presúva z jednej jurisdikcie do druhej. Správca dane na Slovensku bude mať prirodzený záujem skúmať, či nedochádza k umelému znižovaniu zisku na jeho území
. Podnikateľ pritom často argumentuje tým, že „tak to má nastavené skupina“ alebo že ceny určilo zahraničné vedenie. Z hľadiska daňového práva však zodpovednosť za preukázanie primeranosti cien zostáva na slovenskom daňovníkovi.Dôležité je uvedomiť si,
že transferové oceňovanie neznamená zákaz obchodovania medzi „svojimi“ firmami. Ide o požiadavku, aby sa pri týchto transakciách správali tak, ako keby boli nezávislými subjektmi.
Ak podnikateľ vie svoje ceny a podmienky vecne obhájiť, má zmluvy v písomnej forme a aspoň základnú dokumentáciu, môže byť transferové oceňovanie vnímané skôr ako súčasť daňového riadenia než ako strašiak. Problém vzniká vtedy, keď sa transakcie nastavujú len intuitívne, bez premýšľania o daňových dôsledkoch, a pri kontrole neexistujú