Základ DPH a jeho opravy

Základ dane pri dodaní tovaru a poskytovaní služieb a pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru tvorí všetko, čo zakladá odplatu, ktorú dodávateľ získal alebo má získať od kupujúceho alebo od tretej strany, a to vrátane dotácií priamo viazaných na kúpnu cenu. Dotácie poskytnuté na účely prevádzky dotovaného subjektu, nie sú súčasťou základu dane. V príspevku uvádzame prípady z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré sa zaoberajú otázkou dotácií vo vzťahu k základu dane.

Platiteľ A (slovenská spoločnosť s r. o.) dodala klasické služby v auguste 2024 platiteľovi dane v Maďarsku. Dodanie služby - faktúru uviedla spoločnosť v súhrnnom výkaze v auguste 2024. Klient si (pri zhotovení závierky 2024) spomenul, že dodanie sa neuskutočnilo (objektívna skutočnosť - zrušenie dodávky podľa § 25 ods. 1). Kedy nastala skutočnosť rozhodujúca pre vykonanie opravy základu dane? Dátum vystavenia a dodania na dobropise má byť jún 2025? Do ktorého súhrnného výkazu sa má uviesť tento dobropis (za 06/2025 s mínusom alebo vybrať dodávku z pôvodného súhrnného výkazu)?

Inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty (DPH) z predchádzajúceho stupňa bola do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) prvýkrát zakomponovaný už v roku 2004. Problematika ručenia za DPH je v zákone o DPH obsiahnutá v rámci ustanovení § 69 ods. 13 a § 69b, pričom ich účelom je najmä legislatívna podpora v boji proti podvodom v súvislosti s DPH.

V rozsudku C-622/23 „rhtb“ sa Súdny dvor EÚ zaoberal otázkou, či suma, ktorá prináleží zhotoviteľovi diela, ak nedošlo k (úplnému) dokončeniu diela z dôvodov na strane objednávateľa, podlieha zdaneniu daňou z pridanej hodnoty.

Účtovné prípady sú podľa ustanovenia § 2 ods. 2 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) definované ako účtovanie skutočností o stave a pohybe majetku, stave a pohybe záväzkov, rozdiele majetku a záväzkov, výnosoch, nákladoch, príjmoch, výdavkoch ako aj výsledku hospodárenia účtovnej jednotky.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku vo veci C594/23 „Lomoco Development ApS a i.“ zaoberal otázkou, či dodanie pozemku, na ktorom sú ku dňu tohto dodania postavené len základy obytnej budovy, predstavuje dodanie „stavebného pozemku“ v zmysle článku 12 smernice o DPH.

Vo všeobecnosti vzniká podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon o DPH“) daňová povinnosť dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je pritom deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri službách vzniká daňová povinnosť v zásade dňom ich dodania.

Ak v súvislosti s poskytnutím služby vznikajú iné náklady, napr. amortizácia a podobne, zahŕňajú sa tieto náklady do jedného základu dane spolu s dodaním služby a podliehajú rovnakému daňovému režimu ako dodanie služby? Je toto tvrdenie správne?

Nedôvodná fakturácia dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), resp. uvedenie DPH na faktúre nad rámec zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") má za následok povinnosť poskytovateľa plnenia (dodávateľa) odviesť túto DPH. Vyplýva to z článku 203 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len "smernica o DPH") a tiež z § 69 ods. 5 zákona o DPH.

V predošlých dvoch častiach článku sme predstavili, z kvantitatívneho hľadiska, najvýznamnejšie zmeny, ktoré prináša zákon č. 102/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH"), pričom všetky z nich nadobudnú účinnosť od 1. januára 2025.

Spoločnosť s r. o., ktorá vedie podvojné účtovníctvo a je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) vystavila v decembri v roku 2023 faktúru na predaj borovicovej dosky, ktorú zaúčtovala:

Hlavné mesto vyrubuje komunálny odpad rozhodnutím podľa zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov. Platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) komunálny odpad ďalej refakturuje nájomníkom. Má tento platiteľ DPH uvádzať na faktúre pre nájomníkov sumu s DPH alebo bez DPH?

Nájom v ubytovacích zariadeniach - ubytovacie služby, podliehajú zdaneniu (nie sú oslobodené od dane). Na účely DPH sa za ubytovacie zariadenie považuje hotel, motel, botel, penzión, turistická ubytovňa alebo iná ubytovňa pri poskytnutí krátkodobého ubytovania, ktorým sa rozumie ubytovanie na obdobie kratšie ako tri mesiace, chata, kemping a ubytovanie v súkromí.

Rok 2004 predstavoval pre Slovenskú republiku, okrem iného, z hľadiska právnej úpravy dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH") významný medzník, a to vďaka vstupu Slovenska do EÚ. Slovenská republika sa vstupom do EÚ zaviazala rešpektovať a podporovať hodnoty, na ktorých je EÚ založená, pričom sa zároveň rozšíril rámec právnych noriem, ktoré sa stali pre SR záväznými.

V parlamente smeruje do druhého čítania nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý má modernizovať legislatívu a zosúladiť ju s viacerými smernicami EÚ. V uplynulých dňoch prešiel vládny návrh zákona prvým čítaním. Týmto návrhom sa dosiahne transpozícia viacerých smerníc týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa, ktoré však mali byť do právneho poriadku SR zavedené už v priebehu rokov 2021 a 2022.

Spoločnosť sa zaoberá potlačou textilu. Zákazník jej dodal 6 ks tričiek, ktoré mala potlačiť podľa požiadaviek zákazníka. Pri potlači však došlo k znehodnoteniu tričiek, dodávateľ svoju chybu uznal. Službu potlače zákazníkovi nefakturoval. Následne však zákazník požaduje od dodávateľa náhradu za 6 ks tričiek, ktoré boli znehodnotené (zákazník žiada uhradiť nákupnú cenu tričiek). Ako má v tomto prípade dodávateľ postupovať? Má vystaviť dobropis (tričká neboli fakturované, takže nie je ho vystaviť k akej faktúre). Účtovať má cez interný doklad len na základe reklamácie? Má spoločnosť použiť účtovný zápis 548/325? Je to daňovo uznaný výdaj firmy? Je uvedený prípad predmetom DPH?

Podľa platného slovenského zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len " zákon o DPH") platí, že ak daňový úrad začal daňovú kontrolu v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5 tohto zákona a nadmerný odpočet nebol vrátený do uplynutia šiestich mesiacov od posledného dňa lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu podľa spomínaného § 79 ods. 1, 2 alebo ods. 5, platiteľ má nárok na náhradu za zadržanie nadmerného odpočtu (ďalej len "úrok z nadmerného odpočtu").

V tlačive daňového priznania dane z pridanej hodnoty (DPHv21_1) sú riadky na vyplnenie 05 a 06. Ide o riadky z nadobudnutia tovaru v tuzemsku podľa ustanovenia § 11 a § 11a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") so zníženou sadzbou dane. Kedy a v akých prípadoch sa tieto riadky vypĺňajú podľa citovaného zákona?

Problematika postupu a spôsobu podania v súvislosti so správou daní je upravená v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Daňový poriadok neupravuje osobitne definíciu "podania". Inštitút podania úzko súvisí s právom a povinnosťami daňového subjektu v súvislosti so správou daní.

Slovenská spoločnosť s r. o. vyrába pekárenské výrobky [príloha 7 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“), tovar podľa kódu 1905], ktoré aj predáva v prenajatých predajniach. Spoločnosť prevádzkuje tri predajne, v jednej z nich si zákazníci môžu sadnúť a zjesť výrobky, a prípadne si tiež vypiť zakúpenú kávu. Takže, nejde o klasickú reštauráciu, kde by sa predávalo obedové menu a iné jedlá, dá sa tam kúpiť len káva a pekárenský tovar. V ostatných dvoch je len predaj tovaru (výrobkov), ktoré si zákazník môže vziať so sebou. Otázkou je, akú sadzbu DPH má použiť pri predaji týchto pekárenských výrobkoch? Má vplyv na sadzbu DPH skutočnosť, že v jednej predajni môžu zákazníci aj konzumovať výrobky?