Ing. Marián Drozd

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH na SR podľa § 4 zákona o DPH. Konateľ našej firmy je zároveň konateľom firmy v ČR. V zmysle zmluvných vzťahov uhrádzame ubytovanie nášho konateľa v ČR - ide o ubytovanie za účelom vykonávania činnosti konateľa v ČR, a uvedené ubytovanie potom prefakturujeme českej firme, v ktorej je náš konateľ tiež konateľom. Faktúra za ubytovanie v ČR je vystavená s českou DPH. V prípade refakturácie uvedeného ubytovania našou firmou (IČ DPH: SK) na českú firmu (IČ DPH: CZ) má byť faktúra vystavená bez DPH? Alebo nám vzniká nejaká povinnosť registrovať sa v ČR a vystaviť uvedenú FA s českou DPH?

Slovenské Múzeum - kultúrna inštitúcia samosprávneho kraja, neplatiteľ DPH na SK, si objednala službu od španielskeho dodávateľa. Konkrétne ide o prenájom a transport umeleckých artefaktov na týždňovú výstavu. Vyhodnotené to teda je ako služba podľa § 15 zákona o DPH. Múzeum vykonáva pravidelnú ekonomickú činnosť tým, že pravidelne vyberá vstupné od návštevníkov výstav. Je nutné, aby sa ešte pred prijatím takejto služby tento subjekt štátnej samosprávy zaregistroval pre DPH podľa § 7a a vykonal na SK samozdanenie DPH? Alebo sa registrovať nemusí a môže akceptovať faktúru aj so španielskym DPH od španielskeho dodávateľa služby?

Spoločnosť vykonáva klinické skúšanie, klinické štúdie pre zahraničných odberateľov, farmaceutické spoločnosti, registrovaných platiteľov DPH v iných členských štátoch Európske únie. Ako má správne postupovať z účtovného a daňového hľadiska? Z účtovného hľadiska sa tieto činnosti účtujú ako zákazková výroba? Prípadne môže účtovať cez účet 602, ak sa k 31. decembru vyfakturujú všetky dodané služby? Z daňového hľadiska, najmä z hľadiska DPH ide o dodanie služby podľa ustanovenia § 15 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), alebo je to zahrnuté v ustanovení § 16 ods. 3 (vedecká štúdia)? Uvádza sa táto služba v súhrnnom výkaze? Následne, ak spoločnosť fakturuje poplatok za archiváciu štúdie a poplatok sa týka archivovania štúdie počas obdobia, napríklad 25 rokov. Ako správne postupovať? Poplatok časovo rozlíšiť na obdobie a ide o prenos daňovej povinnosti v prípade zahraničného odberateľa, registrovaných platiteľov DPH v iného členského štátu EÚ? Je to správne?

Na Slovensku je registrovaný zahraničný subjekt za platiteľa DPH podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), teda zahraničný platiteľ DPH. Má tento platiteľ povinnosť podávať mesačné výkazy DPH (teda daňové priznanie a kontrolný výkaz) aj keď neuskutočnil žiaden zdaniteľný obchod, teda nevznikla mu daňová povinnosť a ani právo na odpočítanie dane?

Platiteľ A (Slovenská s.r.o.) dodal (chcel dodať) klasické služby v 08/2024 platiteľovi v Maďarsku. Dodanie - faktúru sme dali do súhrnného výkazu v 08/2024. Teraz klient (pri zhotovení závierky 2024) si spomenul, že dodanie sa neuskutočnilo (objektívna skutočnosť- zrušenie dodávky podľa par. 25/1). Je otázne, že kedy nastala skutočnosť rozhodujúca pre vykonanie opravy základu dane, ale dajme tomu teraz v 06/2025. Dátum vystavenia a dodania na dobropise má byť 06/2025? Tiež do ktorého súhrnného výkazu sa má uviesť tento dobropis (za 06/2025 s mínusom? alebo vybrať dodávku z pôvodného SV? ). Ďakujeme

V mesiaci sme urobili viacej nákupov od jedného dodávateľa v hotovosti. Na každom jednom doklade z registračnej pokladnice nie je suma viac ako 400 €. Môžem tieto doklady zaúčtovať v podvojnom účtovníctve cez jeden výdavkový pokladničný doklad na konci mesiaca v rámci mesiaca a jednou sumou si uplatniť DPH, alebo musím každý jeden doklad účtovať samostatne? Celková suma na dokladoch je 2 000 €.

Platiteľ dane A (s.r.o.- darca) daruje inému platiteľovi dane B (s.r.o.- obdarovaný) nehnuteľnosť, ktorá má viac ako 5 rokov od prvej kolaudácie. Ide o sklad (v ktorej bolo aj bude skladované najmä obilie a stroje). Aj nový majiteľ bude nehnuteľnosť užívať ako sklad. Z hľadiska zákona o DPH darca A ako má postupovať? Je povinný odviesť DPH z trhovej (zostatkovej) ceny nehnuteľnosti? 

Dobrý deň, plánujeme kúpiť svietidla, teda tovar, od nórskej spoločnosti. Tovar je vyrobený vo Švédsku, kde si ho aj vyzdvihneme a dovezieme priamo na Slovensko. Keďže tovar nedovážame z tretích krajín, ale iba kupujeme od nórskej spoločnosti vo Švédsku, aký je správny DPH režim? Ide o nadobudnutie tovaru z iného členského štátu? Zatiaľ nemáme bližšie informácie a ani nemáme doklad od dodávateľa a preto sa chcem informovať, aký správny režim by tam mal byť, keďže Nórsko nie je v EÚ. Ďakujem.

Predaj nebytového priestoru na podnikanie platiteľovi DPH je prenesená daňová povinnosť. Ak v tom priestore je hmotný majetok, uplatňuje sa naň 23 % DPH?

Na Slovensku je registrovaný zahraničný subjekt za platiteľa DPH podľa § 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon DPH"), teda zahraničný platiteľ DPH. Má tento platiteľ povinnosť podávať mesačné výkazy DPH (teda daňové priznanie a kontrolný výkaz) aj keď neuskutočnil žiaden zdaniteľný obchod, teda nevznikla mu daňová povinnosť a ani právo na odpočítanie dane?

Spoločnosť vykonáva klinické skúšanie, klinické štúdie pre zahraničných odberateľov, farmaceutické spoločnosti, registrovaných platiteľov DPH v IČŠ EÚ. Ako máme správne postupovať z účtovného a daňového hľadiska? Z účtovného hľadiska sa účtuje ako zákazková výroba? Prípadne môžeme účtovať cez účet 602, ak sa k 31.12. vyfakturujú všetky dodané služby? Z daňového hľadiska, najmä z hľadiska DPH ide o dodanie služby podľa § 15, alebo je to zahrnuté v § 16 ods. 3 (vedecká štúdia)? Uvádza sa táto služba v súhrnnom výkaze? Následne, ak fakturujeme poplatok za archiváciu štúdie a poplatok sa týka archivovania štúdie počas obdobia, napríklad 25 rokov. Ako správne postupovať? Poplatok časovo rozlíšiť na obdobie a ide o prenos daňovej povinnosti v prípade zahraničného odberateľa, registrovaných platiteľov DPH v IČŠ EÚ? Je to správne?

Platiteľ DPH SZČO kúpil osobné vozidlo v roku 2017 v obstarávacej cene 18 578 € z iného členského štátu. Vozidlo zaradené v obchodnom majetku využíval aj na osobnú potrebu v pomere 20 %. Vozidlo bolo odpísané 12/2020. Zostatková cena 0,00 € V apríli 2025 SZČO plánuje vyradiť vozidlo z majetku firmy prevodom na seba na FO. Aké povinnosti plynú pri vyradení vozidla - preradenie do osobného užívania? Môže SZČO vyradiť toto vozidlo z evidencie majetku aj bez daňového dokladu, len zápisom na karte majetku? Vozidlo, ktoré už bude majetkom fyzickej osoby, podlieha jeho prípadný predaj zdaneniu príjmu, ak by vozidlo predal do 5 rokov?

Pplatiteľ DPH SZČO obstaral osobné vozidlo v roku 2017 v obstarávacej cene 18 578 € z iného členského štátu. Vozidlo zaradené v obchodnom majetku využíval aj na osobnú potrebu v pomere 20 %. Vozidlo bolo doodpisované 12/2020. Zostatková cena 0,00 € V apríli 2025 SZČO plánuje vyradiť vozidlo z majetku firmy prevodom na seba na FO. Aké povinnosti plynú pri vyradení vozidla - preradenie do osobného užívania z hľadiska dane z príjmov a zákona DPH. Môže SZČO vyradiť toto vozidlo z evidencie majetku aj bez daňového dokladu, len zápisom na karte majetku? Vozidlo, ktoré už bude majetkom fyzickej osoby, podlieha jeho prípadný predaj zdaneniu príjmu, ak by vozidlo predal do 5 rokov?

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. Objednali sme si službu pre nášho zákazníka u dodávateľa v PL (platiteľa DPH). Dodávateľ v PL nám vystavil faktúru s dátumom dodania 29. novembra 2024. Miesto dodania bolo podľa § 15 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o DPH“), faktúra bola vystavená na našu firmu bez DPH. Túto službu (opracovanie na materiáli) sme si však objednali pre nášho zákazníka - firma na SR, platiteľa DPH. Službu nášmu zákazníkovi vyfakturujeme so slovenskou DPH. Aký je správny dátum dodania, keď vystavujeme faktúru pre nášho zákazníka na SR? Vždy čakáme na potvrdenie dodacieho listu o prevzatí zákazky od nášho zákazníka na SR, vzhľadom na to, že vo väčšine prípadov ide o materiál nášho zákazníka, na ktorom sa realizuje služba opracovania. Je teda správny postup napr. v tomto prípade, ak by zákazník potvrdil prevzatie v 12/24, vystaviť mu FA s dátumom dodania 12/24? Alebo mala byť FA vystavená s dátumom dodania 29.11.2024, ako nám vyfakturoval náš poľský dodávateľ?

Od roku 2025 pri nákupoch do výšky 400 € (vrátane DPH) je naďalej možné uplatniť si odpočet DPH bez nutnosti vystavenia faktúry. Pri vyšších sumách však je potrebné žiadať od dodávateľa riadnu faktúru, aby bol odpočet možný. Ak napríklad v predajni podnikateľ zaplatí v hotovosti 600 € a zabudne žiadať riadnu faktúru, vystavia mu doklad z pokladnice, DPH si nemôže odpočítať. Ale, môže si uplatniť v daňových výdavkoch s. r. o. tento pokladničný doklad? Iný príklad: V predajni zaplatí v hotovosti 600 €. Ak sa identifikuje ako zdaniteľná osoba (s. r. o. - napr. prinesie im výpis z obchodného registra) sú v predajni povinní vystaviť riadnu faktúru? Od 1. januára sa nemení definícia daňového výdavku. Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve. Účtovníctvo nebráni tomu, aby náklad bol zaúčtovaný aj na základe dokladu vyhotoveného ERP (zjednodušená faktúra) v sume vyššej ako 400 €.

Právnická osoba zamestnávateľ sa rozhodla od 01.01.2025 poskytnúť zamestnancom služobné vozidlá na používanie aj na súkromné účely a zdaňovať 1 % OC vozidla ako nepeňažný príjem. Všetky vozidlá boli v minulosti t.j. do 31.12.2024 obstarané na finančný lízing, niektoré sú už splatené a niektoré sa splácajú a pri platení splátok finančného lízingu bola v plnom rozsahu odpočítavaná DPH. Z hľadiska DPH má zamestnávateľ postupovať podľa § 9 ods. 2 zákona o DPH a určiť základ dane podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, pričom základom dane sú náklady na službu? Ako právnická osoba určí pri vozidlách náklady na službu? Splatené vozidlá (splatený finančný lízing) - pri nich sú náklady poistenie a daň z motorových vozidiel, daňové opisy nie sú (daňovo sú už odpísané, ale sú ešte účtovné dopisy, niekedy sú náklady na servis vozidiel, nákup pneumatík, vody do ostrekovačov. Vozidlá, ktoré sa ešte splácajú - pri nich sú náklady daňový odpis (aj sa účtovne odpisujú), úrok z lízingovej splátky, poistenie, daň z motorových vozidiel, niekedy sú náklady na servis vozidiel, nákup pneumatík, vody do ostrekovačov. Pri DPH za servis vozidiel, nákup pneumatík a vody do ostrekovačov sa odpočíta pri nákupe DPH v plnej výške, nakoľko ich hodnota bude vstupovať do základu dane a bude sa z nich aj odvádzať DPH, zrejme čo sa týka výšky DPH, tak to bude rovnaká suma? Alebo sa DPH pri odpočte odpočíta z uvedených nákupov pomerom len v rozsahu použitia na podnikanie a potom do základu dane na výpočet odvodu DPH sa uvedené náklady zahrnú v akej sume? Pri vozidlách, ktoré sa splácajú na finančný lízing a splátka obsahuje istinu a úrok, tak sa musí pri odpočte DPH mesačne krátiť z lízingových splátok a bude sa odpočítavať DPH len v rozsahu použitia vozidla na podnikanie? Ak áno, tak potom do základu dane na výpočet mesačného odvodu DPH sa zahrnujú aj odpisy vozidla a aj úrok? Nakoľko sa z lízingovej splátky neodpočíta plná výška DPH, tak zahrnutie odpisov a úroku do základu dane na výpočet odvodu DPH sa zdá byť duplicitný.

Sme sociálny podnik, ktorý vykonáva stavenú činnosť, platiteľ DPH, fakturujeme spoločnostiam, platiteľom DPH, stavebné práce s prenosom daňovej povinnosti. Ako správne uvádzať informáciu o DPH na faktúrach pre odberateľa? Má vymeriavať DPH z 10 % sadzby DPH, alebo z 20 % sadzby DPH v roku 2024? Ako to je v roku 2025? Nakoľko, ak fakturujeme pre neplatiteľov DPH, tak fakturujeme so zníženou sadzbou DPH (10 %). Ako je to v opačnom prípade pri nadobudnutí služby s prenosom daňovej povinnosti?

Akú správnu sadzbu DPH použiť v roku 2025 pri prenájme nebytových priestorov, ak rozdeľujeme služby nájom, elektrická energia, plyn a voda? V zmluve máme uvedené cena za nájom a samostatne, cena za energie ako preddavok, pričom sa energie následne vyúčtujú?

V rámci účtovníctva má právnická osoba (s. r. o.) zaúčtovaný záväzok voči fyzickej osobe "XY" z dôvodu zmluvy o postúpení pohľadávky vo výške 10 000 €. Dôjde k prevodu obchodného podielu spoločnosti a novým spoločníkom v s. r. o. sa stane fyzická osoba XY. Nový spoločník by sa rozhodol o kapitalizácii tohto záväzku do ostat. kapit. fondov na účet 413. Na základe znaleckého posudku bude hodnota tejto vkladanej pohľadávky 10 000 €. Ako bude zdaňovať vkladateľ fyz. osoba XY túto tvorbu OKF v nominálnej hodnote, ak v minulosti nadobudla túto pohľadávku za 2 000 €? Rozdiel medzi 10 000 a 2 000 = 8 000 zdaní v rámci § 8 ods. 2? Predpokladám, že u právnickej osoby by malo dôjsť k zdaneniu iba v prípade, ak by dochádzalo k rozdielu medzi nominálnou hodnotou 10 000 a reálnou hodnotou, teda by sa ocenila pohľadávka v nižšej sume = to by sa potom účtovala do výnosov -daňových?

S. r. o. platiteľ DPH nedostal zaplatené v roku za poskytnutie stavebných prác. Svojim odberateľom taktiež teda nezaplatil. Kedy sa uplatňujú náklady, až po zaplatení, čiže sa odpočítajú od základu dane? Ak áno, do ktorého riadku v DP sa uvádzajú? Ak by išlo o tovar, ktorý nezaplatí, myslím, že tam musí vrátiť DU odpočítanú DPH do 3 mesiacoch. Správne? A ten zvyšok ide hneď na nákladoch, či až po zaplatení, keď si znova vypýta aj DPH od štátu?