Doručovanie a dokumentácia v správe daní

V priebehu daňového procesu sa môže vyskytnúť otázka, ktorá je predmetom riešenia iného orgánu, ale má s predmetným daňovým konaním priamy súvis. V takomto prípade musí správca dane dôsledne zvážiť otázku, či si môže o danej predbežnej otázke urobiť úsudok sám. Pokiaľ ale už je o predbežnej otázke právoplatne rozhodnuté iným orgánom, musí príslušný správca dane takéto rozhodnutie rešpektovať. Pritom o určitých predbežných otázkach si správca dane nemôže zásadne urobiť úsudok sám. Tieto prípady pritom právna úprava ustanovuje taxatívnym právnym výpočtom.

Daňové konanie je pre mnohých podnikateľov náročný proces, v ktorom sa prelína množstvo právnych predpisov a právnych termínov. Jeho význam nemožno podceňovať, keďže má priamy dosah na financovanie verejných rozpočtov. Úniky na DPH a na dani z príjmov sa v rámci Európskej únie každoročne pohybujú v desiatkach miliárd eur. Ak daňovník nepodá priznanie vôbec alebo ho podá nesprávne, otvára tým priestor na začatie daňového konania, ktoré spravidla prináša riziko sankcií a úrokov.

Podľa procesného daňového predpisu, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) je výkon daňovej kontroly limitovaný jedným rokom.

V snahe „dodržať zákon“ sa mnoho miest a obcí dostáva do pasce formalizmu – buď zverejnia viac, než treba, alebo opomenú dokumenty, ktoré zverejnené majú byť. Ak aj vy riešite rovnaký problém – nie je vám jasné, čo presne zverejniť v súlade so zákonom – tento webinár vám pomôže zbaviť sa neistoty a urobiť si v celej téme poriadok.

Pre právnu relevanciu rozhodnutia vydaného správcom dane v daňovom procese je, okrem iného podstatné, aby bolo riadne doručené výhradne danému daňovému subjektu.

Podnikateľ žiada o poskytnutie úveru a banka má v podmienkach poskytnutia úveru predloženie „Potvrdenia o výške dane na základe podaného daňového priznania a potvrdenie o zaplatení dane“. Živnostník má povinnosť komunikovať so správcom dane elektronicky, akým spôsobom má o potvrdenie požiadať?

Správca dane musí v prvom rade posúdiť, či podané odvolanie obsahuje všetky obligatórne obsahové súčasti dané právnou úpravou. Pokiaľ áno, tak správca dane posúdi, či podané odvolanie nemožno zamietnuť. Pokiaľ podané odvolanie zamietne, upovedomí o tom daňový subjekt. Pokiaľ sa tak nestane, tak správca dane zváži, či o podanom odvolaní rozhodne v rámci autoremedúry. Predmetné rozhodnutie správcu dane vydané v rámci autoremedúry však musí obsahovať jednotlivé obsahové súčasti, ktoré budú predmetom tohto článku.

Problematiku úkonov správcu dane (daňový úrad, colný úrad, obec), ktorá súvisí so správou daní upravuje procesný zákon, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Správou daní sa podľa § 2 ods. 1 daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov.

Intrastat - predstavuje štatistický systém, prostredníctvom ktorého sa sledujú tovarové obchodné operácie medzi členskými štátmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená štatistické zisťovanie o dovozoch a vývozoch tovarov uskutočnených medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi na základe mesačných hlásení v štatistickom zisťovaní Intrastat-SK podľa prílohy č. 1 kódu 2103 vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z.z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026.

Finančná správa SR informuje o predĺžení vydávania a platnosti kvalifikovaných certifikátov pre uznaný spôsob autorizácie do 31.12.2024.

Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok") pojem podania špecificky nedefinuje. Podania ale úzko súvisia s právami a tiež povinnosťami daňových subjektov a správou daní. Cieľom článku je čo najvýstižnejšie čitateľov informovať o podaniach a s tým súvisiacich situáciách.

Problematika postupu a spôsobu podania v súvislosti so správou daní je upravená v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Daňový poriadok neupravuje osobitne definíciu "podania". Inštitút podania úzko súvisí s právom a povinnosťami daňového subjektu v súvislosti so správou daní.

Firma A (platiteľ v Maďarsku) bude dodávať platiteľovi B (platiteľ podľa § 4 na Slovensku) vypracovanie realizačného plánu stavby. Takže tento realizačný plán bude obsahovať napr. časové úseky – lehoty uskutočňovania – realizácie stavby. Nejde o vypracovanie projektovej dokumentácie, ide o uvedené doplňujúce plánovanie. Stavba je na území Slovenska (presnejšie ide o slovenskú časť cezhraničného mostu.) Otázkou je, či v tomto prípade ide o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť a má sa postupovať podľa § 16 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) (resp. § 69 ods. 2) alebo o klasickú službu podľa § 15 ods. 1 (resp. § 69 ods. 3)? Tiež, ak ide o službu vzťahujúcu sa na nehnuteľnosť je to služba uvedená v sekcii F?

V priebehu roka 2022 bolo schválených šesť noviel zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Slovenská spoločnosť s r. o., platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) plánuje kúpiť nehnuteľnosť. Ide o chatku, ktorú by spoločnosť využívala na krátkodobé ubytovanie pre návštevníkov, čiže víkendové pobyty a podobne. Dajú sa takéto služby klasifikovať ako ubytovacie služby a tým pádom by sa mohol pri nákupe uplatniť odpočet DPH? Druhá časť otázky je, či by sa pri uvedenom type služby uplatňovalo DPH na výstupe?

Doručovanie písomnosti elektronickými prostriedkami upravuje zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“). Tento spôsob doručovania zahŕňa elektronickú komunikáciu daňového subjektu so správcom dane a rovnako aj elektronickú komunikáciu správcu dane s daňovým subjektom, ktorú poznáme pod pojmom obojsmerná elektronická komunikácia (ďalej len „OBS“).

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) upravuje elektronickú komunikáciu daňového subjektu so správcom dane a rovnako aj elektronickú komunikáciu správcu dane s daňovým subjektom.

Dňa 12.11.2021 bol v Zbierke zákonov zverejnený zákon č. 408/2021 Z. z., ktorý novelizuje viaceré zákony z oblasti daňovej legislatívy. Súhrn najvýznamnejších zmien v oblasti dane z príjmov s účinnosťou od 1.1. 2022 približuje Katarína Balogová, Tax Manager Accace Slovensko.

V rámci legislatívneho procesu zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej ľudskej choroby COVID-19(ďalej len „zákon č. 67/2020 Z. z.“) MF SR sa zákonom č. 264/2020 Z. z. ktorým sa dopĺňa zákon č. 67/2020 Z. z. v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela zákona č. 67/2020 Z. z.“) uvoľňujú niektoré opatrenia vo finančnej oblasti, a to aj napriek tomu, že obdobie pandémie stále trvá.

Združenie, ktoré nie je platiteľom dane z pridanej hodnoty DPH, sa dobrovoľne registrovalo na portáli Finančnej správy Slovenskej republiky na podávanie dokumentov elektronicky. Ide o združenie, ktoré neprijíma 2 % z daní. Môže posielať na daňový úrad dokumenty a daňové priznania aj poštou, prípadne osobnou návštevou daňového úradu? Ak nie, tak poprosím vysvetliť prečo, prípadne odkaz na ustanovenie zákona, podľa ktorého musí posielať dokumenty len elektronicky.