Ing. JUDr. Ladislav Hrtánek, PhD.

Ustanovenie § 84 ods. 2 písm. a) daňového poriadku: Daňový nedoplatok zaniká dňom právoplatnosti rozhodnutia správcu dane o zániku daňového nedoplatku, ak suma dočasne nevymožiteľného daňového nedoplatku nepresiahne 20 eur. Kedy môže správca dane vydať rozhodnutie o zániku nedoplatku po určení nedoplatku ako dočasne nevymožiteľného?

V zmysle daňového poriadku môže správca dane zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť vo vlastníctve daňového dlžníka. Môže však správca dane zriadiť záložné právo na nehnuteľnosť, ktorá nie je vo vlastníctve daňového dlžníka, ale je vo vlastníctve dcérskej spoločnosti (rovnakí konatelia a spoločník) v zmysle Občianskeho zákonníka? 

Rozhodnutie správcu dane v daňovom konaní musí byť výsledkom spoľahlivo a skutkovo správne zisteného stavu veci, ktorá je jeho predmetom. Pokiaľ daňový subjekt podá riadne a včas daňové priznanie a toto je vecne správne, môže byť aj jediným podkladom pre vyrubenie sumy daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ to správca dane uzná za potrebné, vykoná aj dokazovanie, prípadne dôkazy, ktoré sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, môže predložiť sám daňový subjekt.

Obraciame sa na Vás s otázkou respektíve odporúčaním ohľadom interpretácie ustanovenia § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 195 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Zároveň má zamestnanec povinnosť podľa ods. 1, § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu tak, že zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Ako sa má zamestnávateľ postaviť k prípadom, kedy zamestnanec údajne pocítil pri práci pichnutie napríklad v oblasti krížov alebo ramena, úraz nahlási o niekoľko hodín, prípadne dní neskôr a pri vyšetrovaní zamestnávateľ nezistil žiadnu príčinu, ktorá by prispela ku vzniku úrazu, t.j. žiadne krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Zároveň pri tomto modelovom prípade absentuje svedok a na kamerovom zázname nie je zachytený žiaden moment, ktorý by nasvedčoval ku vzniku úrazu. Zamestnávateľ teda disponuje iba vyhlásením zamestnanca, ktorý tvrdí že utrpel úraz v práci. Existujú podobné prípady z praxe, prípadne judikáty, ktoré sa tým zaoberali? 

Zamestnanec pracujúci podľa z.č. 552/2003 Z.z., má rozvrhnutý pracovný čas rovnomerne (pružný pracovný čas) od pondelka do piatka, avšak niekedy je nevyhnutné (z prevádzkových dôvodov Zamestnávateľa), aby vykonával prácu aj v sobotu a/alebo v nedeľu (zamestnanec s tým konkludentne súhlasí). Zamestnávateľ by mal v prípade poskytnutia nepretržitého odpočinku v týždni postupovať podľa § 93 Zákonníka práce. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dva po sebe nasledujúce dni v týždni (iné ako sobota a nedeľa) alebo mu v zmysle § 93 ods. 5 poskytne nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní 24 hodín za 14 dní a zvyšné tri dni voľna mu poskytne dodatočne počas nasledujúcich 4 mesiacov. Je Zamestnávateľ oprávnený takéto dni nepretržitého odpočinku v týždni nariadiť zamestnancovi na akýkoľvek termín (dátum/deň) a zamestnanec to musí rešpektovať? Alebo sa na presných dňoch musí dohodnúť zo zamestnancom? Má za takéto voľno zamestnanec nárok na náhradu mzdy (napr. ak mu voľno nariadi na pondelok a utorok, čo u daného zamestnanca pripadá na dni, kedy by mal byť riadne v práci)?

Zamestnanec vykonáva prácu na základe zákona č. 552/2003 Z. z. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce uvedené „mesto“ (konkrétny názov mesta, v ktorom má zamestnanec trvalý pobyt a zároveň sídlo zamestnávateľ). Ďalej je v pracovnej zmluve uvedené, že hlavným miestom výkonu práce je presná adresa sídla zamestnávateľa. Zamestnávateľ má v danom meste viacero prevádzok na rôznych adresách. V pracovnej zmluve ani v informačnej povinnosti zamestnávateľa nie sú bližšie špecifikované podmienky, v ktorej prevádzke a v akom čase sa má zamestnanec zdržiavať, ani nie je výslovne uvedené, že tieto podmienky určuje zamestnávateľ. Vyplýva zo Zákonníka práce alebo zo zákona č. 552/2003 Z. z. oprávnenie zamestnávateľa určovať, v ktorej prevádzke v rámci mesta a v akom čase (v rámci pracovného času) sa má zamestnanec zdržiavať? Vychádzame z predpokladu, že zamestnanec sa má primárne zdržiavať v sídle zamestnávateľa (t. j. na hlavnom mieste výkonu práce), a len na základe pokynu zamestnávateľa môže vykonávať prácu aj v inej prevádzke v rámci mesta. Alebo v dôsledku absencie presného určenia týchto podmienok v pracovnej zmluve môže zamestnanec sám určovať, v ktorej prevádzke v rámci mesta bude vykonávať prácu, pričom o tom iba informuje zamestnávateľa?

V priebehu daňového procesu sa môže vyskytnúť otázka, ktorá je predmetom riešenia iného orgánu, ale má s predmetným daňovým konaním priamy súvis. V takomto prípade musí správca dane dôsledne zvážiť otázku, či si môže o danej predbežnej otázke urobiť úsudok sám. Pokiaľ ale už je o predbežnej otázke právoplatne rozhodnuté iným orgánom, musí príslušný správca dane takéto rozhodnutie rešpektovať. Pritom o určitých predbežných otázkach si správca dane nemôže zásadne urobiť úsudok sám. Tieto prípady pritom právna úprava ustanovuje taxatívnym právnym výpočtom.

Počas daňovej kontroly sa správca dane snaží o získanie podkladov pre správne určenie základu dane a daňovej platby daňového subjektu.

V § 7 ods. 1 č. 124/2006 Z. z. zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. je uvedené: (1) Zamestnávateľ je povinný pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca a) s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť, b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví, a s ochranou pred nimi, c) so zákazom vstupovať do priestoru, zdržiavať sa v priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca. Akými spôsobmi je možné zabezpečiť preukázateľné oboznámenie? Musí ísť výhradne o podpis konkrétneho zamestnanca na prezenčnej listine, kde je uvedené s akými predpismi bol zamestnanec oboznámený alebo je možné využiť aj elektronický systém evidencie, keď je každému zamestnancovi pridelená ID karta s jedinečným číslom a v rámci oboznamovania si zamestnanec zosníma touto kartou účasť na konkrétnom oboznámení (napr. prevádzkový poriadok)? Pozn. Toto jedinečné číslo je priradené výhradne jednému zamestnancovi, pričom ani po jeho odchode zo zamestnania nie je toto číslo pridelené inému zamestnancovi. Ak je možné využiť elektronický systém evidencie, tak za akých podmienok? Napr. neprepisovateľnosť údajov, podmienky archivácie a pod.

V priebehu procesu správy daní možno rozlišovať špecifické konania dané právnou úpravou. Ide napríklad o daňovú kontrolu, konanie o určovaní dane podľa pomôcok alebo aj o miestne zisťovanie v daňovom procese.

Výkonom daňovej kontroly si správca dane zabezpečuje podklady potrebné pre určenie sumy daňovej platby daňového subjektu. Pritom daňová kontrola sa vykonáva v súlade s účelom jej výkonu. Pritom zamestnanec správcu dane sa preukazuje oprávnením, že môže daňovú kontrolu vykonávať. Pokiaľ daňová kontrola má vplyv na sumu daňovej povinnosti daňového subjektu, tak správca dane vyhotoví protokol, a to obligatórne. Pritom daňový subjekt má možnosť vyjadriť sa k záverom daňovej kontroly, ktorá u neho prebehla.

Pre platnosť rozhodnutia správcu dane je potrebné, aby bolo riadne doručené daňovému subjektu. V určitých prípadoch povoľuje právna úprava podať proti takémuto rozhodnutiu odvolanie. Pokiaľ daňový subjekt podal odvolanie príslušnému správcovi dane riadne a včas, tak sa rozhodnutiu odkladá právoplatnosť. Rozhodnutie, ktoré bolo daňovému subjektu riadne doručené a proti ktorému nemožno podať odvolanie, sa stáva právoplatným. Pokiaľ rozhodnutie správcu dane ukladá aj právnu povinnosť, napríklad uhradiť daň, tak sa stáva vykonateľným až po uplynutí tejto lehoty určenej správcom dane v predmetnom rozhodnutí.

Správca dane fakultatívne môže využiť daňovú výzvu, pokiaľ tak uzná za vhodné. Pokiaľ daňový subjekt nepodá daňové priznanie v termíne podľa právnej úpravy, správca dane mu zašle výzvu na jeho podanie. V rámci výzvy správca dane určí daňovému subjektu aj lehotu, v ktorej má požadovaný úkon vykonať. Taktiež správca dane vyzve daňový subjekt na odstránenie nedostatkov daňového priznania. Správca dane môže vyzvať daňového dlžníka aj na úhradu daňového nedoplatku, ktorý v jeho prípade vznikol.

Príslušný správca dane môže rozhodnúť o poskytnutí daňovej úľavy daňovému subjektu. Pritom daňový subjekt si musí podať žiadosť. Uvedená žiadosť musí byť doložená dôkazmi, ktoré odôvodňujú jej opodstatnenosť. O poskytnutí úľavy na daní vydáva správca dane rozhodnutie. Rozhodnutie správcu dane musí byť daňovému subjektu riadne doručené a obsahovať obligatórne obsahové náležitosti dané právnou úpravou.

Pre právnu relevanciu rozhodnutia vydaného správcom dane v daňovom procese je, okrem iného podstatné, aby bolo riadne doručené výhradne danému daňovému subjektu.

V daňovom procese platia jednotlivé základné myšlienky, ktoré sú dané kogentnou právnou úpravou a sú platné pre celé daňové konanie. Ide napríklad o zásadu právnej súladnosti daňového konania, ktorá požaduje okrem iného právnu súladnosť procesu dokazovania, ktoré je podkladom pre vydanie rozhodnutia.

Rozhodnutie správcu dane musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti. Výroková časť obsahuje meritórne rozhodnutie správcu dane, ktoré zhrňuje daňového konanie a jeho priebeh. Pritom podkladmi pre vydanie rozhodnutia sú predovšetkým dôkazy získané správcom dane v súlade s právnou úpravou. Odôvodnenie rozhodnutia obsahuje zhrnutie priebehu daňového konania v súlade s úkonmi daňového subjektu. Poučenie o opravnom prostriedku obsahuje informáciu o možnosti podať odvolanie.

Mesto má vytvorenú obchodnú spoločnosť s.r.o. - registrovaný sociálny podnik. Chce poskytnúť tejto spoločnosti dotáciu. V rozpočte je schválená rezerva na poskytovanie dotácií. Sme pri tejto dotácií pre vlastnú spoločnosť povinný ísť cez platné VZN o poskytovaní dotácií - t.z. s.r.o. si musí podať žiadosť, uzatvoriť zmluvu a následne vyúčtovať ako aj ostatné subjekty, ktorým sa takáto dotácia poskytuje? Je potrebné aj v prípade poskytnutia tejto dotácie uzatvoriť s obchodnou spoločnosťou zmluvu o poskytovaní dotácie a žiadať vyúčtovanie?

Vykonávanie dôkazov predstavuje podstatné štádium daňového konania. Jednotlivé dôkazy sú taktiež podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia správcom dane v daňovom procese. Posúdenie dôkazov je výlučným oprávnením správcu dane, pričom priebeh dokazovania si správca dane zhodnotí vo svojom rozhodnutí. Pri výklade pojmu "dôkaz" musí správca dane použiť extenzívne výkladové hľadisko. Správca dane pritom musí zohľadňovať všetky predložené a nadobudnuté dôkazy vo vzájomných súvislostiach, a to v prospech, aj neprospech daňového subjektu.

Zamestnanec - vedúci oddelenia, ktorý má platovú triedu 8, bude dočasne poverený výkonom funkcie riaditeľa odboru, ktorý má platovú triedu 9 (pozn.: všetci riaditelia sú zaradení do platovej triedy 9). Poverenie vystavíme podľa § 9 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len "Zákonník práce"). Pracovnú zmluvu v časti "druh práce" nebudeme dopĺňať dodatkom, nakoľko aj naďalej zostáva na pozícii vedúceho oddelenia a túto pozíciu máme u neho uvedenú ako druh práce v pracovnej zmluve. Pri odmeňovaní postupujeme podľa zákona č. 553/2003 Z.z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. Naša otázka je, či sa má zamestnancovi upraviť plat na ten čas, keď bude poverený, teda, že ho zaradíme do platovej triedy 9 a upravíme mu príplatok za riadenie alebo mu ponecháme platovú triedu 8, keďže sa mu druh práce v pracovnej zmluve nemení a len mu upravíme príplatok za riadenie.