V priebehu procesu správy daní možno rozlišovať špecifické konania dané právnou úpravou. Ide napríklad o daňovú kontrolu, konanie o určovaní dane podľa pomôcok alebo aj o miestne zisťovanie v daňovom procese.
Tieto špecifické konania majú pritom právnou úpravou presne určený začiatok, priebeh, a aj ukončenie. V rámci daňovej kontroly má napríklad kontrolovaný daňový subjekt ustanovené práva a právne povinnosti, ktoré musí správca dane plne rešpektovať. Taktiež určovanie dane podľa pomôcok musí prebiehať v súlade s právnou úpravou, a to za splnenia predpokladov objektívneho zisťovania faktov potrebných pre odhadné určenie základu dane a sumy daňovej povinnosti daňového subjektu.
Prípady a priebeh určovania dane podľa pomôcok
Príklad č. 1:
Pretože daňový subjekt nepodal príslušnému správcovi dane daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov, začal správca dane v jeho prípade konanie o určenie dane podľa pomôcok. S uvedeným postupom správcu dane daňový subjekt nesúhlasil s odôvodnením, že ho správca dane mal najskôr na podanie daňového priznania vyzvať. Uvedený názor daňového subjektu je správny?
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) je povinný podať daňové priznanie každý, komu takáto právna povinnosť vyplýva z osobitných právnych predpisov. Tak napríklad podľa § 99a ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v z. n. p. (ďalej len „zákon o miestnych daniach a miestnom poplatku“) je daňovník dane z nehnuteľností povinný vždy do 31. januára daného roka, keď mu vznikla daňová povinnosť, podať miestne príslušnému správcovi dane daňové priznanie k dani z nehnuteľností, a to podľa stavu k 1. januáru zdaňovacieho obdobia. Vecne a miestne príslušným správcom dane je v tomto prípade obec alebo mesto, kde sa daná nehnuteľnosť nachádza podľa príslušnej evidencie.
Podľa § 15 ods. 2 daňového poriadku však zároveň platí, že ak nebolo podané daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov, správca dane vyzve daňový subjekt na jeho podanie. Vo výzve správca dane poučí daňový subjekt o následkoch nepodania daňového priznania.
Preto možno uviesť, že uvedený názor daňového subjektu je správny.
Pokiaľ daňové priznanie nebolo podané daňovým subjektom, a to ani na výzvu správcu dane, správca dane začne konanie o určenie dane podľa pomôcok. K takémuto postupu správcu dane vyzýva ustanovenie § 15 ods. 3 daňového poriadku, podľa ktorého, ak daňový subjekt nepodal daňové priznanie, a to ani na výzvu správcu dane, správca dane je oprávnený určiť daň podľa pomôcok. Taktiež podľa § 48 ods. 1 písm. a) daňového poriadku platí, že správca dane zistí základ dane a určí daň podľa pomôcok, ak daňový subjekt nepodá daňové priznanie ani na výzvu sprá