V rámci priebehu daňového konania je dôkazom aj výpoveď svedka. Pritom správca dane má ešte pred vypočutím svedka právnu povinnosť poučiť ho o možnosti odoprieť výpoveď o jeho povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede. Svedok má teda právo odoprieť svedeckú výpoveď a nemôže vypovedať ohľadne skutočností, ktoré sú utajované, čo ustanovuje aj § 25 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“), ale taktiež aj osobitná právna úprava. Vzhľadom na aktuálnu mimoriadnu situáciu je možné, aby správca dane využil aj možnosť výpovede svedka prostredníctvom videokonferencie, ak to uzná za vhodné. Preto predpoklady pre právne relevantnú výpoveď svedka budú predmetom tohto článku.
Výpoveď svedka v daňovom procese
Vydáno:
28 minút čítania
Priebeh dokazovania v daňovom konaní
Výpoveď svedka je jedným z dôkazov, ktoré sú využiteľné v dôkaznom konaní. Priebeh dokazovania je integrálnou súčasťou daňového konania a vzťahuje sa na každé jeho štádium. Pritom daňové konanie sa môže podľa § 58 ods. 1 písm. a) daňového poriadku začať na aj na návrh účastníka daňového konania, v ktorom musí nielen uviesť právne skutočnosti, ktoré ho viedli k podaniu návrhu, ale aj dôkazné prostriedky, ktoré potvrdzujú jeho tvrdenia. Preto sa dokazovanie uplatňuje už na začiatku daňového konania, ktoré prebieha.
V priebehu daňového konania daňový poriadok ustanovuje dôkazné konanie, v rámci ktorého sa vykonávajú jednotlivé dôkazy, pokiaľ ich vykonanie správca dane v daňovom konaní povolí. Pod "dôkazom" je pritom potrebné podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku rozumieť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Pritom daňový poriadok len demonštratívne ustanovuje jednotlivé dôkazy a je na správcovi dane, čo uzná za dôkaz.
Podľa daňového poriadku je možné rozlišovať aj špecifické druhy konaní, v rámci ktorých prebieha intenzívne dokazovanie, ktoré je zamerané na preukázanie skutočností podstatných pre celé daňové konanie. Ide predovšetkým o konanie o určení dane podľa pomôcok a daňovú kontrolu. Tak napríklad, špecifické konanie o určenie dane podľa pomôcok sa môže podľa § 15 ods. 3 daňového poriadku uplatniť vtedy, keď si daňový subjekt nesplní riadne a včas svoju základnú právnu povinnosť, ktorou je podať daňové priznanie riadne a včas v termíne ustanovenom osobitnou právnou úpravou, a to ani na výzvu správcu dane.
Výkon daňovej kontroly obligatórne nastupuje podľa § 17 ods. 3 daňového poriadku vtedy, ak daňový subjekt neodstráni v lehote určenej vo výzve správcu dane na odstránenie nedostatkov podaného daňového priznania nedostatky daňového priznania, ktoré majú vplyv na výšku dane alebo sumu, ktorú mal podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.
______________________________
Upozornenie:
Súbeh týchto špecifických konaní, teda daňovej kontroly a určovania dane podľa pomôcok pritom v § 46 ods. 9 písm. b) daňový poriadok vylučuje, teda pokiaľ prebieha daňová kontrola, nemôže súbežne prebiehať daňové konanie o určenie dane podľa pomôcok, nakoľko by išlo o nadmernú kumuláciu konaní. Pritom daňová kontrola sa ukončuje podľa § 46 ods. 9 písm. c) daňového poriadku aj dňom zániku nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu, ktorým je zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p.
______________________________
Cieľom konania o určenie dane podľa pomôcok a aj daňovej kontroly je zistenie skutočností, ktoré sú podstatnými