Daňová kontrola

Finančná správa na základe dát preveruje konkrétne rizikové prípady, v ktorých si platitelia DPH uplatňujú 100 % odpočítanie dane a deklarujú, že vozidlo používajú výlučne na podnikanie.

Holding v trhovej ekonomike predstavuje bežnú formu podnikania. Holdingom prepojené podniky si zachovávajú svoju právnu samostatnosť, ale ich ekonomická samostatnosť je čiastočne obmedzená.

V priebehu daňového konania správca dane zabezpečuje dokazovanie, ktoré je významným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Aby dôkazy mohli byť podkladom pre rozhodnutie, musia byť dodržané jednotlivé obligatórne pravidlá ustanovené právnou úpravou. Významným je pritom pravidlo právnej súladnosti procesu dokazovania, ktorý musí prebehnúť v súlade s platným právom. Správca dane taktiež musí v priebehu dokazovania spolupracovať s daňovým subjektom a ostatnými účastníkmi prebiehajúceho daňového konania. Daňový subjekt je zároveň povinný poskytnúť správcovi dane potrebnú súčinnosť, ak ho na to správca dane vyzve.

Predvolanie svedka predstavuje procesný úkon správcu dane, ktorým sa zabezpečuje svedkova účasť v daňovom procese. Predvolanie musí mať písomnú formu a byť riadne doručené svedkovi. O predvedenie svedka môže správca dane požiadať, pokiaľ sú splnené podmienky danej platnej právnej úpravy. Predvedenie pritom predstavuje zásadný zásah do práv a oprávnených záujmov svedka. Preto musí správca dane neustále sledovať, či nastali a trvajú predpoklady na predvedenie svedka.

Finančná správa spúšťa celoslovenskú kontrolnú akciu zameranú na preverenie správnosti uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty platiteľmi DPH pri nadobudnutí a používaní osobných motorových vozidiel po 1. 1. 2026, splnenie oznamovacej povinnosti voči daňovému úradu a vedenie zákonom predpísaných záznamov preukazujúcich používanie vozidla výlučne na podnikanie.

Aj na vrátenie daňového preplatku sa vzťahuje lehota pre správcu dane a v rámci plynutia tejto lehoty je možné daňový preplatok vrátiť daňovému subjektu. Podľa § 79 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) sa na vrátenie preplatku na žiadosť daňového subjektu vzťahuje lehota zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane upravená v § 69 ods. 1 daňového poriadku. Táto lehota je päťročná a začína plynúť od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť aj bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom vznikol daňovému subjektu nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov s odkazom na poznámku č. 1 k daňovému poriadku, napr. k zákonu č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), k zákonu č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Refakturácia nákladov medzi prepojenými osobami predstavuje v súčasnej podnikateľskej praxi mimoriadne frekventovaný jav. Typicky sa vyskytuje v rámci podnikateľských skupín, kde jednotlivé spoločnosti zdieľajú spoločné zdroje, ako sú administratívne priestory, IT infraštruktúra, marketingové aktivity či riadiace služby. Tento model fungovania je charakteristický najmä pre holdingové štruktúry a medzinárodné skupiny, ale čoraz častejšie sa uplatňuje aj v menších podnikateľských zoskupeniach na národnej úrovni.

Listina je spôsobilým dôkazom a podkladom pre vydanie rozhodnutia. Správca dane musí primárne posúdiť, či má listina z hľadiska obsahového význam pre dokazovanie, ktoré prebieha. Pretože je listina dôkazom, musí byť získaná právne súladným spôsobom. Pokiaľ má účastník daňového konania alebo iný subjekt listinu potrebnú pre daňové konanie, musí ju na výzvu správcu dane predložiť. Podstatné je taktiež rozlišovať verejné a súkromné listiny, a to z hľadiska prezumpcie správnosti ich obsahu.

  Daňový podvod je úmyselné konanie, pri ktorom sa osoba alebo firma snaží získať peniaze od štátu neoprávnene, najčastejšie tým, že si uplatní vrátenie dane, na ktoré nemá nárok (napríklad pri DPH). Ide o závažné porušenie zákona, ktoré je na Slovensku trestným činom. Praktický návod vychádza z uverejneného článku.  

Digitalizácia dane z pridanej hodnoty predstavuje jednu z najvýznamnejších systémových zmien v oblasti správy daní v Európskej únii za posledné desaťročia. Postupný prechod od tradičných foriem deklarovania daňových povinností k priebežnému digitálnemu reportingu zásadne mení nielen spôsob komunikácie medzi daňovníkom a správcom dane, ale aj samotnú podstatu daňovej evidencie, účtovníctva a širšieho fungovania podnikateľských procesov.

Celoslovenská kontrolná akcia finančnej správy „Vianočné trhy 4“ má preventívno-represívny charakter a sústredí sa najmä na správnu evidenciu tržieb. Uskutoční sa od 28. 11. 2025. Jej cieľom primárne nie je rozdávať pokuty, ale podporiť férový predaj v období vianočných nákupov.

Sankcie v daňovom práve predstavujú osobitnú kategóriu právnych následkov, ktoré vznikajú v dôsledku porušenia povinností daňových subjektov pri správe daní. Ich základným cieľom nie je len represia, ale aj prevencia - motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu svojich daňových povinností. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) ako základný procesný predpis v oblasti správy daní preto vytvára komplexný systém sankcií, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností, ochranu fiškálnych záujmov štátu a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými daňovými subjektmi.

Rozhodnutie správcu dane v daňovom konaní musí byť výsledkom spoľahlivo a skutkovo správne zisteného stavu veci, ktorá je jeho predmetom. Pokiaľ daňový subjekt podá riadne a včas daňové priznanie a toto je vecne správne, môže byť aj jediným podkladom pre vyrubenie sumy daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ to správca dane uzná za potrebné, vykoná aj dokazovanie, prípadne dôkazy, ktoré sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, môže predložiť sám daňový subjekt.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke, či správca dane môže tej istej zdaniteľnej osobe zamietnuť právo na odpočítanie DPH a zároveň voči nej uplatniť ručenie za daň - C-276/24 Konreo.

Základný test daňového výdavku v zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) je uvedený v § 2 písm. i), kde sa uvádza, že daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.

Zákon, ktorým sa obmedzuje platba v hotovosti nad ustanovený limit je zákon č. 394/2012 Z.z. o obmedzení platieb v hotovosti v z. n. p. (ďalej len „zákon o obmedzení platieb v hotovosti“).

Daňové konanie je pre mnohých podnikateľov náročný proces, v ktorom sa prelína množstvo právnych predpisov a právnych termínov. Jeho význam nemožno podceňovať, keďže má priamy dosah na financovanie verejných rozpočtov. Úniky na DPH a na dani z príjmov sa v rámci Európskej únie každoročne pohybujú v desiatkach miliárd eur. Ak daňovník nepodá priznanie vôbec alebo ho podá nesprávne, otvára tým priestor na začatie daňového konania, ktoré spravidla prináša riziko sankcií a úrokov.

Počas daňovej kontroly sa správca dane snaží o získanie podkladov pre správne určenie základu dane a daňovej platby daňového subjektu.

Každej účtovnej jednotke ukladá zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) určité povinnosti, ktorých nesplnenie je logicky sprevádzané možnými sankciami v podobe pokút.

Finančná správa pokračuje ďalšou kontrolnou akciou. Tentoraz sa zameria predovšetkým na podnikateľov, ktorí napriek predchádzajúcej uloženej sankcii naďalej porušujú zákonnú povinnosť evidovať tržby.