Sankcie v daňovom práve predstavujú osobitnú kategóriu právnych následkov, ktoré vznikajú v dôsledku porušenia povinností daňových subjektov pri správe daní. Ich základným cieľom nie je len represia, ale aj prevencia - motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu svojich daňových povinností. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) ako základný procesný predpis v oblasti správy daní preto vytvára komplexný systém sankcií, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností, ochranu fiškálnych záujmov štátu a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými daňovými subjektmi.
Z hľadiska teórie verejného práva sankcie plnia významnú regulačnú funkciu - pôsobia preventívne, represívne aj výchovne. Ich úlohou je posilniť dôveru v daňový systém a vytvoriť prostredie, v ktorom sa neoplatí porušovať zákon. V porovnaní s trestnoprávnymi sankciami majú sankcie podľa daňového poriadku primárne administratívny charakter, keďže ich ukladá správca dane a smerujú k náprave a kompenzácii vzniknutej ujmy, nie k trestaniu ako takému. Napriek tomu však majú výrazný ekonomický dosah a v praxi často ovplyvňujú hospodárenie daňových subjektov.
Sankčný mechanizmus podľa daňového poriadku je pomerne rozmanitý. Zahŕňa
peňažné sankcie
, ako sú pokuty a úroky z omeškania, ale aj nepeňažné sankcie
, napríklad zverejnenie dlžníkov či vylúčenie z určitých foriem daňových úľav. Zákon rozlišuje sankcie viazané na nesplnenie povinností pri podávaní daňových priznaní, pri platení daní, ako aj pri porušení povinností v rámci daňovej kontroly alebo registračných procesov. Dôležitou súčasťou úpravy je aj zásada primeranosti, ktorá správcu dane zaväzuje pri uplatňovaní sankcií prihliadať na závažnosť porušenia, mieru zavinenia a prípadné následky pre štát i daňový subjekt.V posledných rokoch sa otázka ukladania daňových sankcií dostáva do popredia aj v kontexte rozhodovacej praxe správnych súdov a Ústavného súdu SR. Diskutuje sa o hranici medzi zákonnou sankciou a neprimeraným zásahom do práv daňového subjektu, najmä ak sankcia nadobúda charakter trestu. V tejto súvislosti nadobúdajú na význame aj zásady právnej istoty, zákazu retroaktivity a proporcionality, ktoré musia byť pri ukladaní sankcií dôsledne rešpektované.
Charakter a právna povaha daňových sankcií
Daňové sankcie predstavujú osobitnú kategóriu právnych následkov, ktoré vznikajú pri porušení povinností vyplývajúcich z daňových predpisov. Ich úpravu obsahuje daňový poriadok, ktorý upravuje jednotlivé druhy sankcií, podmienky ich uloženia a procesné pravidlá, ktorými sa správca dane musí riadiť.
Medzi základné druhy sankcií, ktoré možno podľa daňového poriadku uložiť, patria najmä:
-
pokuta (§ 155 daňového poriadku), vrátane osobitnej formy - úhrnnej pokuty podľa § 155a,
-
úrok z omeškania (§ 156 daňového poriadku),
-
rozhodnutie o vylúčení (§ 157a daňového poriadku), ktoré má povahu nepeňažnej sankcie.
Daňové sankcie sú prevažne administratívneho charakteru, no v niektorých prípadoch môže mať porušenie daňových povinností tak závažnú povahu, že naplní znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa osobitných ustanovení Trestného zákona (zákon č. 300/2005 Z.z.). Typicky ide o trestné činy súvisiace s daňovými únikmi, ako napríklad:
-
skrátenie dane a poistného (§ 276),
-
neodvedenie dane a poistného (§ 277),
-
daňový podvod (§ 277a),
-
nezaplatenie dane a poistného (§ 278).