Engelovské kritériá predstavujú metodický test, ktorým Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) určuje, či má správne (prípadne disciplinárne) konanie v skutočnosti trestnoprávnu povahu pre účely Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak je odpoveď kladná, uplatní sa plný rozsah garancií článku 6, ochrana pred retroaktivitou a požiadavka predvídateľnosti podľa článku 7 a pri súbehu konaní aj zákaz dvojitého postihu podľa článku 4 Protokolu č. 7. V praxi to zásadne mení spôsob, akým majú orgány verejnej moci postupovať pri ukladaní vysokých správnych pokút, zákazov činnosti či pri disciplinárnych opatreniach s výrazným represívnym efektom.
Zmysel Engelovských kritérií je jednoduchý, no ich aplikácia býva náročná. Sú postavené na materiálnom ponímaní trestného obvinenia. Dohovor necháva členským štátom voľnosť, ako upravia a systematizujú v rámci svojho vnútroštátneho právneho poriadku trestné, správne a disciplinárne právo, no pri posudzovaní zásahov do procesných práv vyžaduje jednotný štandard.
Pre slovenské právo sú Engelovské kritériá dôležité minimálne v troch oblastiach. Po prvé
pri daňových sankciách
, kde je dnes bežná vysoká preventívna pokuta a penále s odstrašujúcou výškou. Po druhé pri správnych deliktoch v hospodárskej súťaži, finančnom trhu či AML
, ktoré smerujú k represii a generalizovanej prevencii. Po tretie pri disciplinárnych konaniach profesijných komôr
, ak sankcia fakticky zasahuje do výkonu povolania porovnateľne s trestným zákazom činnosti.• Príklad č. 1:
Orgán uloží podnikom pokutu až do 10 % z celkového ročného obratu. Právna norma platí pre neurčitý okruh subjektov a sleduje generálnu prevenciu. Maximálna sankcia je odstrašujúca.
Podľa Engelovských kritérií ide o trestnú sankciu, preto sa uplatní plný štandard článku 6 a následná súdna kontrola plnej jurisdikcie.
• Príklad č. 2:
Správca dane uloží prirážku vo vysokom percentuálnom podiele z neoprávnene uplatnenej sumy. Úprava chráni všeobecný verejný záujem pri výbere daní, pôsobí všeobecne a má represívny aj preventívny cieľ.
Výška možnej sankcie je odstrašujúca. Engelovský test preto smeruje k záveru o trestnej povahe sankcie so všetkými garanciami článku 6 a so zreteľom na zákaz dvojitého postihu.
Historické východiská a judikatórny rámec
Za základ sa tradične považuje rozhodnutie Engel a ostatní proti Holandsku z roku 1976. Súd v ňom sformuloval tri kritériá, ktoré odlišujú trestnú povahu potrestania od disciplinárnej či inej. Prvým je vnútroštátna kvalifikácia deliktu, druhým povaha deliktu a tretím druh a závažnosť sankcie. Hoci sa v prípade Engel riešili disciplinárne postihy voči príslušníkom ozbrojených síl, metodika sa ukázala ako univerzálna a preniesla sa následne do všetkých oblastí, kde štát využíva formu represie a generalizovanej prevencie bez ohľadu na formálnu nálepku sankcie.
Kľúčové v prípade Engel bolo to, že prvé kritérium je iba východiskom a nemá rozhodujúcu silu, pokiaľ vnútroštátne právo samo o sebe neoznačí konanie za trestné. V typickej situácii, ke