Otázky a odpovede

Zamestnankyňa obce má vysokoškolské vzdelanie II stupňa SPU - Krajinné inžinierstvo – odbor odpadové hospodárstvo, má osvedčenie OKP osobitný kvalifikačný predpoklad na úseku ochrany prírody a krajiny. Do ktorej platovej triedy má zamestnávateľ zamestnankyňu zaradiť? Možno ju zaradiť do 7. alebo 8. platovej triedy, keďže má v náplni práce okrem iného i spracúvanie VZN pre oblasť odpadového hospodárstva, čo je zaradené v 8. platovej triede? Momentálne má zamestnankyňa platovú triedu 6, avšak chce požiadať starostku o preradenie do 8. platového stupňa. V náplni práce má uvedené nasledovné: Na úseku ochrany životného prostredia: • Vykonáva štátnu správu v prvom stupni v ochrane drevín, • Vydáva rozhodnutia o výrube drevín • Vykonáva kontrolu náhradnej výsadby, • Zasiela oznámenia o výrube drevín z dôvodu hrozby bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života človeka, Na úseku ochrany ovzdušia najmä: • Vydáva súhlas k povoleniu stavieb MZZO vrátane ich zmien a súhlas na ich užívanie, Na úseku odpadového hospodárstva najmä: • Vedie evidencie odpadov a príprava podkladov pre evidenčné listy odpadov v zmysle zákona č. 79/2015 Z.z. Zákon o odpadoch a vyhlášky č. 366/2015 Z. z. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti podľa Prílohy 1, • Zabezpečuje správneho nakladania s odpadmi vzniknutými pri činnosti organizácie v súlade s právnymi predpismi, • Evidencia a príprava sprievodných listov nebezpečného odpadu, • Komunikácia s dodávateľskými organizáciami zabezpečujúcimi zhodnotenie odpadov. • Spracúva VZN pre oblasť odpadového hospodárstva • Spracovanie podkladov, výkazov, štatistík v oblasti životného prostredia a odpadového hospodárstva • Vedie evidenciu poplatkov za odpady Na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie najmä: • Vydáva stanoviská k navrhovanej činnosti alebo strategickému dokumentu Iné: • Vykonáva a plní úlohy súvisiace s dohodnutým druhom práce podľa pokynov priameho nadriadeného zamestnanca. • Spracovanie podkladov, výkazov, štatistík v oblasti životného prostredia a odpadového hospodárstva • Vykonáva osvedčenie podpisov a listín • Vykonáva administratívne práce spojené s činnosťou obecného úradu • Vykonáva práce súvisiace s konaním volieb a referenda • Písanie zápisníc z rokovania orgánov samosprávy obce • Príprava rozhlasových relácií zo všetkých oblastí života obce • Zodpovedá za vyhlasovanie rozhlasových relácií a činnosti miestneho rozhlasu • vydávanie povolení a vedenie evidencie o užívaní verejných priestranstiev v obci • Vydáva stanoviská k zámerom podnikateľských subjektov • Vydáva povolenia pre jednorázový predaj na území obce • Rozpracováva úlohy a opatrenia civilnej ochrany, ich organizovanie a komplexné zabezpečenie • Spracovanie, vedenie a spresňovanie dokumentácie civilnej ochrany na území obce • Zverejňuje zmluvy a faktúry na webovej stránke obce • Príprava zmlúv za nájomné za hrobové miesto a evidencia hrobových miest na cintoríne • Vydáva povolenia pre kamenárske firmy pre vstup na pohrebisko • Príprava zmlúv za nájomné za prenájom obecných priestorov • Práca na webovej stránke obce • Plní ďalšie príkazy starostky obce.

Obec je povinná zbierať oddelené zložky odpadu - BRO, objemný odpad - pričom za tieto zložky odpadu platí poplatník poplatok podľa VZN obce. Môže obec stanoviť nejaké maximálne množstvo tohto odpadu, napr. 100 kg/poplatníka/rok, ktoré je zahrnuté v poplatku a každé ďalšie množstvo vyvezené na zberný dvor následne spoplatniť osobitne? Ak nie, ako zabezpečiť spravodlivosť pri úhrade poplatkov za komunálny odpad. Obec si môže uplatňovať vážený alebo nevážený zber KO podľa váhy, objemu a množstva vyvezených zberných nádob spred domov, ako je to pri odpadoch vyvezených na zberný dvor alebo zbieraných pri pravidelných jarných/jesenných zberoch? 

V obci je 5 trhových miest na verejných priestranstvách. V obci je súkromné pohostinstvo so súkromným areálom, ktoré nie je vo VZN určené ako trhové miesto, ktoré 3-5 x do roka organizuje pre verejnosť napr. predaj zabíjačkových výrobkov, súťaž vo varení kapustnice, gulášu. Je potrebné vo VZN zakotviť i súkromný areál pohostinstva ako trhové miesto pre príležitostný trh? Je potrebné mať zakotvený vo VZN i trhový poriadok konkrétne na spomínaný súkromný areál? Môže obec určiť trhové miesto na súkromnom pozemku so súhlasom vlastníka pozemku - pohostinstva, a obec vypracuje zvlášť trhový poriadok pre areál pohostinstva vo VZN? Ak pohostinstvo bude realizovať akciu, tak je potrebné od obce ešte povolenie na zriadenie dočasného príležitostného trhu, kde obec povoľuje spomínaný predaj napríklad zabíjačkových výrobkov, druh akcie, upravenú dobu predaja? Alebo stačí že to bude vo VZN, že je zriadený príležitostný trh na súkromnom pozemku + trhový poriadok? Keďže obec by zriadila trhové miesto v areáli pohostinstva, vyplývajú z toho nejaké povinnosti z hľadiska obce? 

Je potrebné vykonávať finančnú kontrolu na podkladoch predkladaných na rokovanie zastupiteľstva obce/VÚC? Napríklad: na rokovanie zastupiteľstva je predkladaná zmena rozpočtu, záverečný účet či schválenie vstupu obce/VÚC do projektu EŠIF. Je potrebné vykonávať finančnú kontrolu už nad samotnými materiálmi predkladanými na rokovanie zastupiteľstva? Ak áno, je tak potrebné urobiť aj na uznesení? Ako vykonať FK, keď zastupiteľstvo schváli pozmenený materiál, resp. materiál na základe poslaneckého návrhu? V súčasnosti vykonávame FK v celom procese finančnej operácie, ale až po prijatí uznesenia zastupiteľstva. 

S účinnosťou od 1. 1. 2026 má osamelý rodič - zamestnanec alebo zamestnankyňa nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy v sume jeho (jej) priemerného zárobku až v rozsahu 14 dní v kalendárnom roku, pokiaľ sprevádza dieťa vo veku do 15 rokov do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie, resp. liečenie alebo do zariadenia poradenstva a prevencie. Prosím o radu, akým spôsobom má zamestnanec preukázať, že spĺňa podmienku osamelého rodiča? 

Prosím o radu ohľadom účtovania stabilizačného príspevku, ktorý sme ako mesto vyplácali v roku 2025. V roku 2026 nám pár opatrovateliek vrátilo alikvotnú čiastku. Prosím aj o ekonomickú klasifikáciu pri príjme od opatrovateliek a aj pri vrátení na ministerstvo.

Prvá zamestnankyňa prevzala dieťa do starostlivosti na základe uznesenia súdu o neodkladnom opatrení (dieťa sa narodilo dňa 9. 3. 2025). Uznesenie súdu bolo vydané 27. 6. 2025, právoplatnosť nadobudlo dňa 19. 7. 2025 a vykonateľnosť dňa 27. 6. 2025. Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola vyhotovená 30. 7. 2025. Zamestnankyňa v období od 11. 8. 2025 do 22. 2. 2026 čerpala materskú dovolenku. Následne od 23. 2. 2026 čerpá rodičovskú dovolenku. Druhá zamestnankyňa prevzala trojročné dieťa do starostlivosti na základe uznesenia súdu o neodkladnom opatrení (dieťa sa narodilo dňa 26. 1. 2023). Uznesenie súdu bolo vydané 18. 2. 2026, právoplatnosť nadobudlo dňa 17. 3. 2026 a vykonateľnosť 18 .2. 2026. Doložka právoplatnosti a vykonateľnosti bola vyhotovená 20. 3. 2026. Zamestnankyňa nemá nárok na materskú dovolenku, pretože dieťa 26. 1. 2026 dovŕšilo tri roky. Od 1. 3. 2026 čerpá rodičovskú dovolenku. Do akého dátumu (vrátane, t. j. posledný deň čerpania rodičovskej dovolenky) majú nárok na rodičovskú dovolenku prvá zamestnankyňa a druhá zamestnankyňa?

1. Dodávateľ nám dodal tooling v roku 2025. Ide o českého dodávateľa, ktorý je registrovaný pre DPH v ČR. Predmetný tooling nám dodal s českou DPH, tooling zostal umiestnený v ČR. My sme subjekt, ktorý nie je zaregistrovaný pre DPH v ČR, preto si DPH z tejto faktúry budeme žiadať cez VAT Refund v ČR. 2. V roku 2026 nám vyfakturoval prepravu tohto toolingu. Vystavil ďalšiu faktúru (nie ťarchopis), ale opäť s českou DPH. Je to tak správne? Nemala byť faktúra za prepravu vystavená bez DPH (reverse charge)?

Mesto bude mať v máji 2026 zastupiteľstvo, na ktorom bude schvaľovať prídel (prebytok financií za r. 2025) do rezervného fondu v sume 1 200 000 €. Obvykle, roky predtým, sa potom zapojil do rozpočtu nasledujúceho roka. V tomto prípade by sme ho zapojili do rozpočtu pre r. 2027. Je možné ho zapojiť do rozpočtu pre rok 2026 a hneď ho aj použiť? Nevieme si dobre poradiť s informáciou, že RF sa môže použiť nasledujúci rok. (to je rok, v ktorom zastupiteľstvo schváli prídel do RF, alebo až nasledujúci rok po prídele do RF). 

Ako je to s príplatkom za prácu vo sviatok, ak má zamestnanec trvalý pracovný pomer podľa § 52 Zákonníka práce - domácka práca. Pracovný čas si zamestnanec rozvrhuje sám v rámci celého týždňa. Presne 8. máj 2026 je pracovný deň a sviatok - patrí zamestnancovi za tento deň príplatok za prácu za sviatok?

Ako správne postupovať pri uvedenej situácii z daňového a účtovného hľadiska. Kúpili sme nehnuteľnosť v roku 2021 spolu s pozemkami. Pri budove bolo aj parkovisko. Samostatne sme zaradili do majetku budovu, samostatne pozemky. Parkovisko sme nezaradzovali, zaradili sme to iba ako pozemok - 031 (neodpisovali sme). Vybudovali sme nové parkovisko na pôvodnom, kde sme mali aj stavebné povolenie a v roku 2025 sme ukončili výstavbu parkoviska a parkovisko skolaudovali. Máme právoplatné kolaudačné rozhodnutie, ale do katastra nám nechcú zapísať, lebo časť stavby (parkoviska) zasahuje do mestského pozemku. Ad 1 - Parkovisko užívame, môžeme ho zaradiť do majetku 021/042 a odpisovať už v roku 2025? Ad 2 - Je správne, že sme "staré" parkovisko neriešili a riešime iba "nové" parkovisko? Ad 3 - Odpisujeme celé parkovisko, inžiniersku stavbu, 20 rokov alebo nejako to máme rozčleniť, keďže sú tam aj platobné terminály, rampy, nabíjacie stanice na elektromobily, kamerový systém a pod.? Ad 4 - Žiadame mesto o odkúpenie časti pozemku, na ktorom je stavba. Ak nám predajú pozemok, bude to technické zhodnotenie stavby - parkoviska?

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. V 02/26 nám zamestnanec inej firmy spôsobil motorovým vozidlom škodu na našom majetku – oplotení firmy. Opravu za oplotenie nám vyfakturoval neplatiteľ DPH. Uvedené náklady ideme prefakturovať na firmu, v ktorej je zamestnaný zamestnanec, ktorý spôsobil škodu. Ide však o českú firmu, platiteľa DPH. V akom režime máme uvedené náklady refakturovať? Ide o prenesenie daňovej povinnosti alebo fakturujeme so slovenskou DPH vzhľadom na to, že išlo o škodu na nehnuteľnom majetku?

Máme zmluvu vyhotovenú v anglickom jazyku, zmluvných strán je 5, jedna z toho je naše mesto. Vyplýva nám z nejakých právnych predpisov povinnosť túto zmluvu pred podpisom a následným zverejnením úradne preložiť do nášho úradného slovenského jazyka? Alebo je v súlade so zákonnou úpravou podpísanie a zverejnenie iba v anglickom jazyku? Prosím posúdiť najmä súlad so zákonom č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, so zákonom č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky, Občianskym zákonníkom, prípadne aj ďalšími zákonmi. A prosíme aj odpoveď na otázku, ako sme povinní postupovať v prípade, ak niekto cez "211-tku" od nás bude žiadať preklad zmluvy, nakoľko napr. angličtine nerozumie - sme povinní ho nechať vyhotoviť? Náš primátor anglickému jazyku rozumie a vie čo podpisuje. 

Na školení o RZD bolo povedané, že každý zamestnanec, ktorý si uplatňuje daňový bonus na dieťa, bude mať v ročnom zúčtovaní zakliknuté v hornej časti, že príjem zdaniteľných príjmov zamestnanca zo zdrojov na území SR....je 90 % a viac. Správne som to pochopila? Program mi to tým pádom ťahá aj do Hlásenia o vyúčtovaní dane - v riadku 1 doplňujúci údaj dáva pri týchto zamestnancoch X. Je to správne? 

Sme malá obec s 1 800 obyvateľmi. Máme materskú školu bez právnej subjektivity. Škôlka má 69 detí, 8 pedagogických zamestnancov. Pani učiteľky, ktoré sme prijali do pracovného pomeru na základe výberového konania, mali ukončené vysokoškolské vzdelanie I. stupňa - študijný odbor učiteľstvo MŠ. Teraz, po niekoľkých rokoch, sa zamestnanci škôlky svojvoľne bez toho, aby to od nich zamestnávateľ vyžadoval, rozhodli doplniť svoje vzdelanie na vysokoškolské vzdelanie II. stupeň. Pýtame sa, či po skončení uvedeného štúdia je povinný zamestnávateľ preradiť ich automaticky do vyššej platovej triedy.

Do materskej školy bez právnej subjektivity chceme prijať silu "Pedagogický asistent" pre dieťa so zdravotným znevýhodnením. Uvedená pani má stredoškolské vzdelanie, konkrétne obchodnú akadémiu. Ako ju zaradiť do platovej triedy?

Hlavnému kontrolórovi v obci bola uznesením OcZ schválená mesačná odmena vo výške 30 % z mesačného platu hlavného kontrolóra obce. Ak hlavný kontrolór čerpá napr. v mesiaci júl 10 pracovných dní dovolenku a 10 dní odpracuje: tak za odpracované dni mu bude vyplatená mzda podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok a koeficientu podľa počtu obyvateľov obce k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka podľa údajov Štatistického úradu SR, ktorý je uvedený v § 18c ods. 1 zákona  č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov) a na 10 dní dovolenky mu bude vyplatená priemerná mzda za predchádzajúce obdobie, plus mu prináleží v tomto mesiace celá výška schválenej mesačnej odmeny?

Účtovanie poplatkov za komunálny odpad – systém kreditov, ktoré si občania dobíjajú vopred. Na účte 318 na konci roka 2025 zostala hodnota kreditov, ktoré majú občania dobité a prenáša sa im do ďalšieho roku. Doteraz obec účtovala dobíjanie kreditov cez účet 318, pričom inkaso bolo účtované 221/318. Tým sa vlastne zostatok na 318 znižoval, čo je vlastne zle, lebo sa mal zvyšovať, keďže si občania ten kredit navýšili. Vždy to tu bolo zaužívané tak, že kolegyňa, ktorá s tým robí, dala na konci mesiaca zostavu, kde boli všetky prijaté platby, teda dobité kredity za celý mesiac, a účtovníčka spravila cez interný doklad zápis 318/633. Čím vlastne celú tú sumu, čo predtým v banke účtovali 221/318 (teda znižovali tú 318), vrátili tým ID na 318 späť a dali ešte aj do výnosov. Podľa správnosti by sa mala tá 318 zvyšovať, keďže ide o príjem peňazí a na konci mesiaca by som mala dostať od kolegyne len reálnu hodnotu, čo sa občanom stiahol kredit za vývoz odpadu a len tú dať do výnosov. Ono to vlastne ani nie sú pohľadávky, keďže tá služba ešte nebola poskytnutá. Takže aj ten účet 318 je zle. Neviem, či by bolo správne to preúčtovať na účet 324 alebo 379. Účtovať v banke 221/324 alebo 379, a výnosy účtovať až na základe reálne vykonaných vývozov odpadu 379/633, a teda zostatok k 31. 12. 2025 preúčtovať zo súčasnej 318 na záväzkový účet. Prosím o názor na uvedený postup, prípadne odporúčanie, ktorý účet by bol vhodný, aby sme to vedeli správne sledovať a vykazovať.

Obec zamestnáva na dohodu o pracovnej činnosti trénera od 1. 2. 2026. Jeho odmena je 300 eur. Tréner bol od 20. 2. 2026 do 24. 2. 2026 na PN. Keďže je odvodová odpočítateľná položka 300 eur, tak obec ako zamestnávateľ mu nevypláca náhradu príjmu? Nahráme mu dni PN, ale náhradu 0 eur? Alebo ako postupovať? A čo ohlasovacie povinnosti voči ZP? Nahlásili sme ho do ZP, ale odvody do ZP nakoniec nebudú žiadne. 

Do konca roka 2025 sme pri využívaní firemných vozidiel aj na súkromné účely zamestnancami postupovali nasledovne: Zamestnanec mal v zmysle zákona zdanené 1 % z obstarávacej ceny vozidla, boli mu zrážané pohonné látky za najazdené súkromné kilometre a zároveň firma postupovala v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH a určila základ dane podľa § 22 ods. 5 zákona z DPH (pretože, pri obstaraní vozidiel bola odpočítaná DPH v plnom rozsahu). Ako však postupovať od 1. 1. 2026 v súvislosti so zmenou odpočítania DPH? Ide o vozidlá obstarané a zaradené do používania pred 1. 1. 2026 – rozumieme, že musíme uplatňovať na všetky výdavky na takéto vozidlo paušál na odpočet DPH 50:50 (pokiaľ ich používame aj na súkromné účely). Stále zdaňujeme zamestnancom 1 % z obstarávacej ceny vozidla, je však nutné aj naďalej vypočítavať základ dane podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, vzhľadom na to, že pri obstaraní vozidla (pred 1. 1. 2026) sa uplatnil 100 % odpočet DPH?