Otázky a odpovede - strana 3

Počet vyhľadaných dokumentov: 4022

Zoradiť podľa:

Počet vyhľadaných dokumentov: 4022

Zoradiť podľa:

Prosím o radu účtovania stabilizačného príspevku, ktorý sme vyplácali, 521 alebo 527. Prosím aj o ekonomickú klasifikáciu.
V obci máme projekt Miestne občianske a preventívne služby - MOaPS. Transfer bol poukázaný na mzdy a odvody + paušálne výdavky začiatkom roka 2025. Za obdobie 1-11/2025 účtujem transfer 357/693 vo vecnej a časovej súvislosti s nákladmi. Mzdy za december sú vyplatené v januári 2026, pozn. neodoslané do depozitu. Transfer za december sa zúčtuje až v januári, keď sa vyplatia mzdy? Pokiaľ zúčtujem v decembri 357/693, na účte 357 nebude zostatok, takže nebudem môcť v r. 2026 zapojiť finančné prostriedky cez príjmové finančné operácie. Nevyčerpané finančné prostriedky, ktoré mi ostávajú k 31.12. na účte 357, zapájam v januári cez príjmové finančné operácie s daným kódom zdroja a výdavkovej časti vyplatené mzdy za december kód zdroja rovnaký. Kedy je správne zúčtovať transfer?
Sme spoločnosť, na ktorú bol 14.11.2024 vyhlásený konkurz. Dňa 22.1.2026 sme dostali opravný doklad k nevymožiteľnej pohľadávke v konkurze podľa § 25a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Doklad je vystavený k dodaniu služby, na ktorú bola vystavená faktúra v roku 2023. Dodávateľ si pohľadávku riadne prihlásil do konkurzu a správca konkurznej podstaty túto pohľadávku nepoprel. Akú povinnosť máme my ako dlžník. Čo s daňovou povinnosťou, ktorá vznikne po zaúčtovaní takéhoto dokladu. Bude predmetom prihlásenia daňovým úradom do konkurzu, keďže danú sumu DPH nie je z čoho zaplatiť?
Chceli by sme vás požiadať o radu pri preplatení dovolenky zamestnancovi, ktorý si do tejto chvíle nevyčerpal ani jeden deň dovolenky za rok 2024 a rok 2025. Za rok 2024 má nárok 25 + 5 dní dovolenky z vyššej kolektívnej zmluvy a za rok 2025 má nárok 25 + 5 dní dovolenky z vyššej kolektívnej zmluvy. Zostatok k 31. 12. 2025 je 30 dní za rok 2024 a 30 dní za rok 2025. Koľko dní dovolenky mu máme preplatiť? 
Škole zostala na 357 k 31. 12. 2024 suma 756,00 eur. Ostala im aj na bankovom účte v škole. V meste bola vylúčená z prebytku hospodárenia v záverečnom účte. Následne ich škola v ďalšom roku 2025 poslala na účet mesta. Tie boli vrátené ďalej do ŠR. Ako sa účtuje následne v roku 2025 u školy aj u zriaďovateľa? Ako zaúčtuje škola? Zapája škola do príjmových finančných operácií alebo mesto? Kto a aké ekonomické klasifikácie a kód zdroja sa používa? Škola: Príjem: Zapojenie nevyčerpaných 453, KZ 131O? Výdaj: Následne prevod na účet zriaďovateľa dá ekonomickú klasifikáciu na výdaj? Ak áno, akú, a KZ 131O? Zriaďovateľ: Príjem: Prijme to s akou ekonomickou klasifikáciou a kód zdroja? Výdaj: Následne sme peniaze vrátili do ŠR. Vratka 637 037 a KZ 131O?
Chcela by som poprosiť o usmernenie pri uplatňovaní § 21 zákona o pohrebníctve. Má obec povinnosť uzatvárať nájomnú zmluvu na prenájom hrobového miesta v zmysle citovaného ustanovenia? Mám vedomosť o tom, že viaceré obce majú v prevádzkovom poriadku uvedené ustanovenie "Nájomná zmluva", ale v praxi uzatváranie takejto zmluvy neuplatňujú. Tiež by ma zaujímalo, či nájomná zmluva o prenájme hrobového miesta je povinne zverejňovaná zmluva a má sa zverejňovať v Centrálnom registri zmlúv?
Môže starosta zo svojho reprezentačného (má to schválené v rozpočte) použiť pre svojich zamestnancov na nákup darčekových poukážok do presne určeného obchodu a na úhradu občerstvenia pri ukončení roka? 
Obec kúpila za 1 €: pozemok, stavba: komunikácie a spevnené plochy, areálové osvetlenie. Všetko na jednej kúpnej zmluve v sume 1 €. Ako to správne zaúčtovať a zaradiť do majetku? Platba sa uskutočnila ešte v roku 2025. Ako zaúčtovať tento výdavok z banky? Prevod na kataster sa pravdepodobne uskutoční až v roku 2026. Ako rozdeliť to 1 € na pozemok a stavby? Dať to oceniť reálnou hodnotou?
Slovenský živnostník, platiteľ DPH na SK, fakturuje elektromontážne práce inej slovenskej firme, ktorá je tiež platiteľom DPH na SK. Uvedené práce sa fyzicky vykonávajú v Nemecku a vykonávajú sa na hnuteľných zariadeniach. Tieto služby sú teda klasifikované podľa § 15 zákona o DPH. Má v takomto prípade dodávateľ službu fakturovať s tuzemským prenesením daňovej povinnosti na odberateľa alebo má dodávateľ na fakturovanú sumu riadne nabaliť tuzemskú DPH. 
Znenie položky od 1. 1. 2026 ZOZNAM TOVAROV SO ZNÍŽENOU SADZBOU DANE ex 2201 Vody, vrátane prírodných alebo umelých minerálnych vôd a sýtených vôd, neobsahujúce pridaný cukor alebo ostatné sladidlá ani ochucujúce látky; ľad a sneh – len pitné vody s výnimkou vody dodávanej z rozvodnej siete. Otázka: Ľad (napr. balenie kociek ľadu) vyrábaný z vody z rozvodnej siete a predávaný ďalej ako výrobok podlieha 19 % alebo 23 % sadzbe dane?
Obraciam sa na Vás s otázkou ohľadom absolvovania preventívnych lekárskych prehliadok (LPP) podľa § 12, ods. 1, NV SR č. 355/ 2007 Z. z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou chemickým faktorom pri práci. V tomto nariadení je v § 30e, ods. 9, uvedené kedy je potrebné tieto LPP vykonať. Ide mi hlavne o písm. c), kde je uvedené „pred každou zmenou pracovného zaradenia“. Je nutné podľa tohto nariadenia alebo iného legislatívneho rámca vykonať, resp. absolvovať LPP v prípade, že ide o zmenu pracovného zaradenia v rámci jednej spoločnosti pri pozíciách, ktoré majú veľmi podobnú pracovnú náplň pri zachovaní rovnakých faktorov práce a faktorov pracovného prostredia podľa vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z. o podrobnostiach o faktoroch práce a pracovného prostredia vo vzťahu ku kategorizácii prác z hľadiska zdravotných rizík a o náležitostiach návrhu na zaradenie prác do kategórií a zároveň aj tých istých osobitých predpisov? (napr. práca so zobrazovacími jednotkami, práca vo výškach, obsluha motorového vozíka a pod.). Ako príklad uvediem pozíciu „predajca“, ktorý prestupuje na pozíciu „nákupca“, pričom obe tieto pozície vykonávajú značnú časť svojej práce z kancelárie alebo domu (telepráca/domácka práca) alebo o pozíciu „výrobný operátor“, ktorý prechádza z jedného strediska na iné (obdobné), pričom, ako som uviedol, sú zachované rovnaké faktory práce a pracovného prostredia, osobité predpisy a náplň práce je obdobná, len na inom type stroja?
Aké kódy na pečiatke má používať lekár, ktorý pracuje na dohodu v Domove sociálnych služieb, ale zároveň má pracovný pomer na plný úväzok v nemocnici?
Sme registrovaný sociálny podnik, ako správne postupovať v týchto situáciách z hľadiska zákona DPH: 1. Akú sadzbu DPH uplatniť pri prijatých službách s prenosom DPH - sadzba pri samozdanení služieb? 2. Akú sadzbu DPH uplatniť pri prijatých službách s prenosom DPH od iného sociálneho podniku - sadzba pri samozdanení služieb od iného registrovaného sociálneho podniku? Ako sa dozvieme, že je to registrovaný sociálny podnik? 3. Akú sadzbu DPH použije odberateľ pri prenose DPH z našej vystavenej faktúry?
Od 1. 1. 2026 začína platiť obmedzenie hotovosti na podnikateľa do 5 000 €/ročne. Moja s. r. o. má sídlo na SK. Nakupujem však aj v zahraničí v bazáre so sídlom v zahraničí. On príjíma hotovosť za nákup auta. Zaplatím mu 25 000 €. To bolo doteraz, je to v poriadku aj po novom? Či sa musí zaplatiť bezhotovostne? Som platiteľ DPH, ale to asi nemám vplyv? Na vydávanie hotovosti v zahraničí.
Prenajímam si v spoločnosti, ktorej som konateľom svoje súkromne vozidlo, som platiteľom DPH. Tzn, že spotreba pohonných látok, ak nebudem viesť knihu jázd od 1. 1. 2026 je 50/50 DPH ako aj náklad? Ak by som knihu jázd viedol, tak 100 % odpočet na DPH, ako aj náklad? Platí to, aj vo firme, kde nie som platiteľom DPH, že už nie je možnosť 80/20. Lebo som neporozumela, či sa úplne ruší možnosť 80/20 a zavedú sa iba dokazovanie použitia na súkromne účely príslušným % resp. 50/50 náklad ako aj v prípade DPH?
Slovenská firma (sro) má uložené disponibilné finančné prostriedky vo finančnej inštitúcii sídliacej v krajine eurozóny. Uvedená finančná inštitúcia poskytuje možnosť krátkodobého investovania voľných finančných prostriedkov, z ktorých následne môžu plynúť úrokové výnosy (tzv. cashback). Po ďalšie, uvedená krajina sa nachádza na zozname krajín, s ktorou má Slovensko zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (https://www.mfsr.sk/sk/dane-cla-uctovnictvo/priame-dane/dane-z-prijmu/zmluvy-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/zmluvy-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/zoznam-platnych-ucinnych-zmluv-zamedzeni-dvojiteho-zdanenia/). Slovenská firma za určité časové obdobie mala nárok na takéto úrokové výnosy. Finančná inštitúcia však neposkytla plnú sumu úrokových výnosov, ale takú sumu, ktorá bola ponížená o daň z úrokových výnosov v konkrétnej krajine. Otázkou je či takýto, už zdanený príjem z úrokových výnosov v zahraničí, u slovenskej firmy podlieha zdaneniu aj na Slovensku? Prípadne, či je obvyklým postupom napr. aj vyžiadanie zaplatenej dane od krajiny v zahraničí?
Chceli by sme Vás požiadať o usmernenie ohľadom prideľovania obecných nájomných bytov podľa zákona č. 443/2010 Z.z. Manželia sa rozviedli, matka s dvoma deťmi sa z bytu odsťahovala a v byte zostal bývať otec. Otec má schválené súdom, že s deťmi je každý druhý víkend a trávi s nimi časť prázdnin, vtedy sú deti u neho v byte. Pri posudzovaní žiadosti o pridelenie bytu budeme do súčtu súm životného minima rátať iba otca alebo aj deti? Pre posúdenie jeho žiadosti je táto skutočnosť kľúčová. 
Elektromobil M1 obstarávacia - cena 68 234 € bol zaradený v roku 2024, používaný celý rok 2025 na podnikanie, daňový odpis za rok 2025 vypočítaný vo výške 34 117 €.  Výsledok hospodárenia za rok 2025 - dosiahnutá strata 19 000 €. Ako sa upraví (zvýši) základ dane podľa § 17 ods. 34 za rok 2025?
Môže príspevková organizácia zriadená obcou poskytnúť svojim zamestnancom (výkon práce podľa z.č. 553/2003 Z.z. ) pracovné voľno s náhradou mzdy v zmysle § 141 ods. 3 písm. b) Zákonníka práce? (v súvislosti s aktuálnou zmenou dní pracovného pokoja a štátnych sviatkov) Ak áno, aké podmienky musia byť splnené? Je na to potrebný súhlas zriaďovateľa? Dodlňujúca informácia: príspevková organizácia je súčasne naviazaná na zriaďovateľa aj finančne, a to pravidelným príspevkom od zriaďovateľa.
Ak právoplatné uznesenie o dedičstve obsahuje exaktne rozdelenie obchodného podielu v s. r. o. medzi dve fyzické osoby vo výške 50 % na základnom imaní, môžeme toto rozdelenie považovať ako obchodné podiely „nových spoločníkov“ - dedičov a nie ako tzv. „spoločný“ obchodný podiel a existuje v takomto prípade spoločný zástupca? Myslíme si, že ak uznesenie o dedičstve presne určilo, v akej výške sa dedia podiely, tak dedičia sú evidentní a neexistuje tzv. spoločný obchodný podiel. Do obchodného registra sa zapisujú tieto dve osoby ako spoločníci, každý vo výške 50 % a nie je prekážka na ďalší predaj týchto podielov. Je to správne pochopenie určenia jednoznačnosti nových spoločníkov v dedičstve voči existencii spoločného obchodného podielu?