Daňová kontrola, postup pri odstraňovaní chýb

Finančná správa na základe dát preveruje konkrétne rizikové prípady, v ktorých si platitelia DPH uplatňujú 100 % odpočítanie dane a deklarujú, že vozidlo používajú výlučne na podnikanie.

V priebehu daňového konania správca dane zabezpečuje dokazovanie, ktoré je významným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Aby dôkazy mohli byť podkladom pre rozhodnutie, musia byť dodržané jednotlivé obligatórne pravidlá ustanovené právnou úpravou. Významným je pritom pravidlo právnej súladnosti procesu dokazovania, ktorý musí prebehnúť v súlade s platným právom. Správca dane taktiež musí v priebehu dokazovania spolupracovať s daňovým subjektom a ostatnými účastníkmi prebiehajúceho daňového konania. Daňový subjekt je zároveň povinný poskytnúť správcovi dane potrebnú súčinnosť, ak ho na to správca dane vyzve.

Predvolanie svedka predstavuje procesný úkon správcu dane, ktorým sa zabezpečuje svedkova účasť v daňovom procese. Predvolanie musí mať písomnú formu a byť riadne doručené svedkovi. O predvedenie svedka môže správca dane požiadať, pokiaľ sú splnené podmienky danej platnej právnej úpravy. Predvedenie pritom predstavuje zásadný zásah do práv a oprávnených záujmov svedka. Preto musí správca dane neustále sledovať, či nastali a trvajú predpoklady na predvedenie svedka.

Aj na vrátenie daňového preplatku sa vzťahuje lehota pre správcu dane a v rámci plynutia tejto lehoty je možné daňový preplatok vrátiť daňovému subjektu. Podľa § 79 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) sa na vrátenie preplatku na žiadosť daňového subjektu vzťahuje lehota zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane upravená v § 69 ods. 1 daňového poriadku. Táto lehota je päťročná a začína plynúť od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť aj bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom vznikol daňovému subjektu nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov s odkazom na poznámku č. 1 k daňovému poriadku, napr. k zákonu č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), k zákonu č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Listina je spôsobilým dôkazom a podkladom pre vydanie rozhodnutia. Správca dane musí primárne posúdiť, či má listina z hľadiska obsahového význam pre dokazovanie, ktoré prebieha. Pretože je listina dôkazom, musí byť získaná právne súladným spôsobom. Pokiaľ má účastník daňového konania alebo iný subjekt listinu potrebnú pre daňové konanie, musí ju na výzvu správcu dane predložiť. Podstatné je taktiež rozlišovať verejné a súkromné listiny, a to z hľadiska prezumpcie správnosti ich obsahu.

Obdobie marca je tradične spojené s podávaním daňových priznaní. Finančná správa však v tomto období dáva do pozornosti aj ďalšiu zo základných povinností daňových subjektov, a to daň riadne a včas zaplatiť. Ak daňový subjekt túto svoju povinnosť nesplní, stáva sa daňovým dlžníkom. V prípade, že jeho nedoplatky presiahnu sumu 170 €, začína konať daňový exekútor.

Splnomocňovacie ustanovenie § 160 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) umožňuje vláde SR ustanoviť podmienky zániku daňového nedoplatku zodpovedajúceho nezaplatenej sankcie alebo podmienky upustenia od uloženia pokuty alebo vyrubenia úroku z omeškania vyrubeného podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov.

Celoslovenská kontrolná akcia finančnej správy „Vianočné trhy 4“ má preventívno-represívny charakter a sústredí sa najmä na správnu evidenciu tržieb. Uskutoční sa od 28. 11. 2025. Jej cieľom primárne nie je rozdávať pokuty, ale podporiť férový predaj v období vianočných nákupov.

Finančná správa v októbri 2025 vykonala takmer 1 600 kontrol zameraných na evidenciu tržieb, nezrovnalosti odhalila v tretine prípadov. V reakcii na vysokú mieru porušení zákona v predchádzajúcom období spustila finančná správa intenzívnu kontrolnú akciu „Taxi“, zameranú na taxislužby po celom Slovensku.

Sankcie v daňovom práve predstavujú osobitnú kategóriu právnych následkov, ktoré vznikajú v dôsledku porušenia povinností daňových subjektov pri správe daní. Ich základným cieľom nie je len represia, ale aj prevencia - motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu svojich daňových povinností. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) ako základný procesný predpis v oblasti správy daní preto vytvára komplexný systém sankcií, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností, ochranu fiškálnych záujmov štátu a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými daňovými subjektmi.

Rozhodnutie správcu dane v daňovom konaní musí byť výsledkom spoľahlivo a skutkovo správne zisteného stavu veci, ktorá je jeho predmetom. Pokiaľ daňový subjekt podá riadne a včas daňové priznanie a toto je vecne správne, môže byť aj jediným podkladom pre vyrubenie sumy daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ to správca dane uzná za potrebné, vykoná aj dokazovanie, prípadne dôkazy, ktoré sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, môže predložiť sám daňový subjekt.

Engelovské kritériá predstavujú metodický test, ktorým Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) určuje, či má správne (prípadne disciplinárne) konanie v skutočnosti trestnoprávnu povahu pre účely Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak je odpoveď kladná, uplatní sa plný rozsah garancií článku 6, ochrana pred retroaktivitou a požiadavka predvídateľnosti podľa článku 7 a pri súbehu konaní aj zákaz dvojitého postihu podľa článku 4 Protokolu č. 7. V praxi to zásadne mení spôsob, akým majú orgány verejnej moci postupovať pri ukladaní vysokých správnych pokút, zákazov činnosti či pri disciplinárnych opatreniach s výrazným represívnym efektom.

Počas daňovej kontroly sa správca dane snaží o získanie podkladov pre správne určenie základu dane a daňovej platby daňového subjektu.

Každej účtovnej jednotke ukladá zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) určité povinnosti, ktorých nesplnenie je logicky sprevádzané možnými sankciami v podobe pokút.

Finančná správa pokračuje ďalšou kontrolnou akciou. Tentoraz sa zameria predovšetkým na podnikateľov, ktorí napriek predchádzajúcej uloženej sankcii naďalej porušujú zákonnú povinnosť evidovať tržby.

Daňové konanie predstavuje pre mnohých podnikateľov zložitú spleť predpisov a termínov, ktorú nemožno podceniť vzhľadom na jej priamy dopad na verejné financie. Každoročné úniky na DPH aj na dani z príjmov dosahujú desiatky miliárd eur v rámci EÚ. Nesprávne alebo nepodané daňové priznanie pritom otvára cestu k začatiu daňového konania, ktorého výsledkom môžu byť sankcie a úroky.

V priebehu procesu správy daní možno rozlišovať špecifické konania dané právnou úpravou. Ide napríklad o daňovú kontrolu, konanie o určovaní dane podľa pomôcok alebo aj o miestne zisťovanie v daňovom procese.

Výkonom daňovej kontroly si správca dane zabezpečuje podklady potrebné pre určenie sumy daňovej platby daňového subjektu. Pritom daňová kontrola sa vykonáva v súlade s účelom jej výkonu. Pritom zamestnanec správcu dane sa preukazuje oprávnením, že môže daňovú kontrolu vykonávať. Pokiaľ daňová kontrola má vplyv na sumu daňovej povinnosti daňového subjektu, tak správca dane vyhotoví protokol, a to obligatórne. Pritom daňový subjekt má možnosť vyjadriť sa k záverom daňovej kontroly, ktorá u neho prebehla.

Má Finančné riaditeľstvo SR povinnosť informovať daňový subjekt o tom, či začal daňovú kontrolu na podnet daňového subjektu iného daňovníka?

V priebehu roka 2024 boli v NR SR schválené dve novely zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o ERP“).