Daňová kontrola, postup pri odstraňovaní chýb

Celoslovenská kontrolná akcia finančnej správy „Vianočné trhy 4“ má preventívno-represívny charakter a sústredí sa najmä na správnu evidenciu tržieb. Uskutoční sa od 28. 11. 2025. Jej cieľom primárne nie je rozdávať pokuty, ale podporiť férový predaj v období vianočných nákupov.

Finančná správa v októbri 2025 vykonala takmer 1 600 kontrol zameraných na evidenciu tržieb, nezrovnalosti odhalila v tretine prípadov. V reakcii na vysokú mieru porušení zákona v predchádzajúcom období spustila finančná správa intenzívnu kontrolnú akciu „Taxi“, zameranú na taxislužby po celom Slovensku.

Sankcie v daňovom práve predstavujú osobitnú kategóriu právnych následkov, ktoré vznikajú v dôsledku porušenia povinností daňových subjektov pri správe daní. Ich základným cieľom nie je len represia, ale aj prevencia - motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu svojich daňových povinností. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) ako základný procesný predpis v oblasti správy daní preto vytvára komplexný systém sankcií, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností, ochranu fiškálnych záujmov štátu a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými daňovými subjektmi.

Rozhodnutie správcu dane v daňovom konaní musí byť výsledkom spoľahlivo a skutkovo správne zisteného stavu veci, ktorá je jeho predmetom. Pokiaľ daňový subjekt podá riadne a včas daňové priznanie a toto je vecne správne, môže byť aj jediným podkladom pre vyrubenie sumy daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ to správca dane uzná za potrebné, vykoná aj dokazovanie, prípadne dôkazy, ktoré sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, môže predložiť sám daňový subjekt.

Engelovské kritériá predstavujú metodický test, ktorým Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) určuje, či má správne (prípadne disciplinárne) konanie v skutočnosti trestnoprávnu povahu pre účely Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak je odpoveď kladná, uplatní sa plný rozsah garancií článku 6, ochrana pred retroaktivitou a požiadavka predvídateľnosti podľa článku 7 a pri súbehu konaní aj zákaz dvojitého postihu podľa článku 4 Protokolu č. 7. V praxi to zásadne mení spôsob, akým majú orgány verejnej moci postupovať pri ukladaní vysokých správnych pokút, zákazov činnosti či pri disciplinárnych opatreniach s výrazným represívnym efektom.

Počas daňovej kontroly sa správca dane snaží o získanie podkladov pre správne určenie základu dane a daňovej platby daňového subjektu.

Každej účtovnej jednotke ukladá zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) určité povinnosti, ktorých nesplnenie je logicky sprevádzané možnými sankciami v podobe pokút.

Finančná správa pokračuje ďalšou kontrolnou akciou. Tentoraz sa zameria predovšetkým na podnikateľov, ktorí napriek predchádzajúcej uloženej sankcii naďalej porušujú zákonnú povinnosť evidovať tržby.

Daňové konanie predstavuje pre mnohých podnikateľov zložitú spleť predpisov a termínov, ktorú nemožno podceniť vzhľadom na jej priamy dopad na verejné financie. Každoročné úniky na DPH aj na dani z príjmov dosahujú desiatky miliárd eur v rámci EÚ. Nesprávne alebo nepodané daňové priznanie pritom otvára cestu k začatiu daňového konania, ktorého výsledkom môžu byť sankcie a úroky.

V priebehu procesu správy daní možno rozlišovať špecifické konania dané právnou úpravou. Ide napríklad o daňovú kontrolu, konanie o určovaní dane podľa pomôcok alebo aj o miestne zisťovanie v daňovom procese.

Výkonom daňovej kontroly si správca dane zabezpečuje podklady potrebné pre určenie sumy daňovej platby daňového subjektu. Pritom daňová kontrola sa vykonáva v súlade s účelom jej výkonu. Pritom zamestnanec správcu dane sa preukazuje oprávnením, že môže daňovú kontrolu vykonávať. Pokiaľ daňová kontrola má vplyv na sumu daňovej povinnosti daňového subjektu, tak správca dane vyhotoví protokol, a to obligatórne. Pritom daňový subjekt má možnosť vyjadriť sa k záverom daňovej kontroly, ktorá u neho prebehla.

Má Finančné riaditeľstvo SR povinnosť informovať daňový subjekt o tom, či začal daňovú kontrolu na podnet daňového subjektu iného daňovníka?

V priebehu roka 2024 boli v NR SR schválené dve novely zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. (ďalej len „zákon o ERP“).

Takmer tri týždne po spustení akcie „Návrat“ sa žiaľ neochota podnikateľov plniť si svoje zákonné povinnosti potvrdila v 52% prípadov opakovaných kontrol. Príslušníci finančnej správy (FS) tak pristupujú k zatváraniu prevádzok a podávajú aj návrhy na zrušenie živností.

Pokračovanie článku sa týka zákonnej povinnosti subjektov poskytovať správcovi dane potrebné údaje relevantné na účely správy daní v súlade s príslušnými daňovými predpismi. Článok podrobne rozoberá právny rámec, ktorý ukladá daňovým poplatníkom túto povinnosť, špecifikuje typy údajov, ktoré sú predmetom tejto povinnosti, a analyzuje dôsledky pre subjekty, ktoré by túto povinnosť nesplnili. Ďalej sú tu vysvetlené možné sankcie a postupy správnych orgánov pri zisťovaní nezrovnalostí, ako aj práva a povinnosti daňových subjektov v rámci poskytovania informácií. Text prináša ucelený pohľad na právnu reguláciu v oblasti správy daní a zdôrazňuje význam transparentnosti a spolupráce medzi daňovými poplatníkmi a správcom dane.

Mnohé účtovné jednotky chcú po zostavení účtovnej závierky zmeniť účtovné obdobie kalendárny rok na hospodársky rok alebo opačne, hospodársky rok na kalendárny rok alebo hospodársky rok na iný hospodársky rok. Zákon takéto zmeny umožňuje, ale sú podmienené určitými pravidlami.

Občania či podnikatelia sa môžu dostať do situácie, že nedokážu zaplatiť daň v lehote splatnosti a vznikne im daňový nedoplatok. V takomto prípade je dôležité komunikovať s daňovým úradom, pričom daňovníci môžu využiť viaceré zákonné možnosti, ako túto situáciu riešiť.

Správca dane je prvým subjektom, ktorý sa oboznamuje s podaným odvolaním daňového subjektu. Preto je jeho primárnou právnou povinnosťou posúdiť obsah podaného odvolania. Taktiež musí správca dane dôkladne zvážiť, či rozhodne o podanom odvolaní daňového subjektu v rámci autoremedúry v danom prípade. Pokiaľ sa tak však nestane, tak je správca dane povinný vyhotoviť predkladaciu správu. Predkladacia správa musí obsahovať jednotlivé obligatórne obsahové súčasti a predkladá sa odvolaciemu orgánu oprávnenému rozhodovať o podanom odvolaní daňového subjektu.

Pri preverovaní oprávnenosti uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty (DPH) platiteľom dane v rámci daňovej kontroly by mal správca dane rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie: hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu daňového podvodu a odopretím nároku na odpočítanie DPH z dôvodu zneužitia práva.

Ministerstvo financií SR v spolupráci s FR SR pripravilo v priebehu roka 2023 niekoľko návrhov noviel zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"), avšak k schváleniu v NR ani jednej z nich do 31.12.2023 nedošlo.