Články

Nezisková organizácia - futbalový klub poskytuje za odplatu propagačné a reklamné služby v prospech sponzorov a zároveň realizuje transfery, hosťovania a prestupy hráčov. V októbri 2026 jej príjmy prekročili 50 000 €. Vzniká jej povinnosť podať žiadosť o registráciu za platiteľa DPH? Ktoré príjmy sa zahŕňajú do obratu a aký význam má prekročenie hranice 62 500 €?

Slovenský systém dane z príjmov obsahuje viacero osobitných režimov, ktorých cieľom je zohľadniť ekonomické možnosti jednotlivých skupín daňovníkov a zároveň podporovať podnikateľské prostredie. Jedným z najvýznamnejších nástrojov podpory najmenších podnikateľských subjektov je postavenie mikrodaňovníka.

Kryptomeny sa z pôvodne okrajového technologického fenoménu postupne stali významnou súčasťou podnikateľského a investičného prostredia. Spoločnosti ich dnes využívajú nielen na obchodovanie, ale aj ako dlhodobú rezervu, platobný nástroj, súčasť technologických platforiem či prostriedok na poskytovanie služieb. Hoci môže ísť technicky o rovnaké digitálne aktívum, jeho ekonomický význam sa v jednotlivých podnikoch výrazne líši. Práve tento rozdiel je rozhodujúci pri účtovnom, daňovom a ekonomickom posudzovaní kryptomien.

Zákon č. 297/2008 Z.z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „AML zákon“) upravuje práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu. Skratka AML znamená Anti-Money Laundering, v preklade ide o opatrenia proti praniu špinavých peňazí.

Vyraďovanie zásob má významné účtovné aj daňové súvislosti, preto si vyžaduje správne posúdenie a preukázateľnú evidenciu. Ďalšia časť článku sa venuje účtovaniu zásob a ich správnemu zachyteniu v účtovníctve.

Riadenie zásob a ich správne posudzovanie pri nákupe či vyskladnení predstavuje pre podnikateľov a účtovníkov rutinnú činnosť, na ktorú je ale potrebné nazerať z účtovného a zároveň daňového hľadiska. V článku si rozoberieme obstaranie a celý kolobeh zásob v podnikaní v nadväznosti na účtovné predpisy, aby zásoby poskytovali pravdivý obraz o stave majetku vo výkazoch. Taktiež vysvetlíme daňovú legislatívu, ktorá určuje, čo a do akej výšky si môže podnikateľ dať do daňových výdavkov. Správne nastavenie evidencie zásob a ich vyradenie môže pomôcť k správnemu vyčísleniu základu dane alebo daňovej straty a taktiež k vyhnutiu sa prípadným pokutám a sankciám.

Právna úprava komisionárskej zmluvy je predmetom ustanovení § 577 až § 590 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej len „Obchodný zákonník“). V zásade platí, že komisionárskou zmluvou sa komisionár zaväzuje, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu.

Výpočet základu dane a daňovej povinnosti nie je len byrokratickou povinnosťou, ale aj základným finančným pilierom štátu, ktorý priamo ovplyvňuje peňaženku každého občana. Bez tohto procesu by štát nemohol spravodlivo fungovať a daňovník by nevedel, či má voči štátu nedoplatok alebo či mu má byť naopak vrátený daňový preplatok.

V podnikateľskej praxi dochádza k situáciám, že podnikateľské subjekty, ktoré majú voľné finančné prostriedky, tieto formou pôžičky poskytnú inému podnikateľskému subjektu.

Účtovníci patria medzi povinné osoby podľa AML zákona. Článok vysvetľuje limity pri príležitostných obchodoch, pravidlá pre prepojené transakcie a praktický postup pri podozrení na neobvyklú obchodnú operáciu.

V pracovnej sezóne subjektov poskytujúcich služby cestovného ruchu má správne uplatňovanie režimu DPH svoje nezastupiteľné miesto. Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) ustanovuje osobitnú úpravu uplatňovania DPH v rámci ustanovenia § 65.

Podľa štandardného mechanizmu úhrady dane podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) platí, že daň uvedenú na faktúre za dodanie tovaru alebo služby v tuzemsku je povinný platiť dodávateľ, ak zákon o DPH neustanovuje inak.

Nevyhnutnou podmienkou pre uplatnenie DPH je prítomnosť protihodnoty. Podnikateľská prax však denne prináša množstvo situácií, keď platiteľ dane poskytne plnenie bezodplatne - či už ide o rôzne formy darov pre obchodných partnerov, zamestnanecké benefity, agresívne marketingové kampane, rozdávanie vzoriek alebo zabezpečenie dopravy a stravovania na pracovisku.

Na presné určenie správcu dane, ktorý bude rozhodovať v daňovom konaní, je potrebné vyriešiť otázku vecnej a miestnej príslušnosti. Pri vecnej príslušnosti ide o určenie, ktorý správca dane bude príslušný na rozhodovanie, teda či pôjde o daňový úrad, colný úrad alebo obec. Miestna príslušnosť správcu dane určuje, ktorý konkrétny, vecne príslušný správca dane, bude rozhodovať. Právna úprava rieši aj možné nezhody viacerých správcov dane pri určovaní príslušnosti. Ak je to potrebné na zabezpečenie efektívnosti daňového konania, právna úprava umožňuje aj delegovanie miestnej príslušnosti.

Dňa 24.4.2024 Národná rada schválila nový zákon, a to zákon č. 108/2024 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2024. Predmetný zákon bol prijatý z dôvodu priblíženia našej legislatívy na ochranu spotrebiteľa súčasným trendom, ale aj európskej legislatíve.

Investičný odpočet podľa § 30e zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) predstavuje osobitný daňový nástroj, ktorého cieľom je podporiť podnikateľské investície s vyššou pridanou hodnotou. Nejde o bežný daňový výdavok ani o klasický daňový odpis. Ide o dodatočný odpočet zo základu dane, ktorý môže daňovník uplatniť pri splnení zákonom ustanovených podmienok popri štandardnom daňovom odpise majetku.

Pri kryptoaktívach je potrebné dôsledne rozlišovať medzi účtovným ocenením majetku a jeho vstupnou cenou na účely dane z príjmov. Hoci sa tieto hodnoty môžu pri niektorých transakciách zhodovať, vychádzajú z rozdielnych pravidiel a plnia rozdielnu funkciu. Účtovné ocenenie určuje, v akej hodnote sa kryptoaktívum zachytí v účtovníctve a aká hodnota sa následne použije pri jeho úbytku. Daňová vstupná cena je naopak veličinou určenou ZDP, ktorá je rozhodujúca pri určení daňového výdavku súvisiaceho s predajom kryptoaktíva.

Pri účtovaní kryptoaktív sa značná časť praktických chýb netýka samotného nákupu alebo predaja, ale poplatkov, ktoré jednotlivé operácie sprevádzajú. Kryptomenové burzy, blockchainové siete, custody poskytovatelia a ďalšie platformy môžu účtovať rôzne druhy poplatkov, ktoré sa odlišujú nielen názvom, ale predovšetkým svojou ekonomickou podstatou.

Pri výklade daňových výdavkov zohráva judikatúra správnych súdov mimoriadne dôležitú úlohu. V zákone č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. sa vyskytujú pojmy, ktoré sú nevyhnutne všeobecné. Výrazy ako „preukázateľne vynaložený výdavok“, „na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov“ alebo „súvislosť so zdaniteľným príjmom“ nemožno chápať len gramaticky. Ich skutočný obsah sa formuje až v rozhodovacej praxi, teda v tom, ako súdy posudzujú konkrétne skutkové situácie. Práve preto má judikatúra v oblasti dane z príjmov význam, ktorý ďaleko presahuje jednotlivé spory. Pomáha totiž určiť, ako majú byť všeobecné zákonné kritériá uplatňované v reálnom podnikateľskom živote.

Neplnoletá fyzická osoba poskytovala tri roky (2024, 2025 a 2026) služby spoločnosti ROBLOX Corporation (spoločnosť je usídlená v USA).