Články

Pre platnosť rozhodnutia správcu dane je potrebné, aby bolo riadne doručené daňovému subjektu. V určitých prípadoch povoľuje právna úprava podať proti takémuto rozhodnutiu odvolanie. Pokiaľ daňový subjekt podal odvolanie príslušnému správcovi dane riadne a včas, tak sa rozhodnutiu odkladá právoplatnosť. Rozhodnutie, ktoré bolo daňovému subjektu riadne doručené a proti ktorému nemožno podať odvolanie, sa stáva právoplatným. Pokiaľ rozhodnutie správcu dane ukladá aj právnu povinnosť, napríklad uhradiť daň, tak sa stáva vykonateľným až po uplynutí tejto lehoty určenej správcom dane v predmetnom rozhodnutí.

Sociálna poisťovňa poskytuje poistencom, ktorí sa starajú o narodené dieťa dávku otcovské. Ide o nemocenskú dávku materské, ktorú začala Sociálna poisťovňa vyplácať od 1.11.2022, a pre ktorú sa v praxi zaužívalo pomenovanie otcovské. Nemocenská dávka otcovské je určená pre poistencov (spravidla otcov), ktorí po splnení zákonných podmienok, môžu poberať dávku najviac 14 kalendárnych dní v období šiestich týždňov po narodení dieťaťa. Aké podmienky musí poistenec splniť a aké povinnosti má v súvislosti s poskytovaním tejto dávky zamestnávateľ, vás oboznámime v nasledovnom článku.

V poslednom čase sa v súvislosti s ESG a udržateľnosťou podnikania objavuje čoraz viac diskusií o tzv. Omnibus legislatívnom balíčku. Tento návrh Európskej komisie môže významne ovplyvniť spôsob, akým firmy pristupujú k ESG reportingu.

Poberatelia dôchodkových dávok, ktorí vykonávajú zárobkovú činnosť, a zároveň sú poberateľmi starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, výsluhového dôchodku a dovŕšili dôchodkový vek a invalidného výsluhového dôchodku, majú v zdravotnom a sociálnom poistení osobitné postavenie.

Obec má zavedený množstevný nevážený zber komunálneho odpadu. Všetci poplatníci majú zberné nádoby s RDFI čipom. Obec má k dispozícií zostavu, ktorá obsahuje údaje o tom, kto a koľkokrát vyviezol nádobu na komunálny odpad. Na základe tohto zoznamu sa vyrubuje poplatok za komunálny odpad jednotlivým poplatníkom. Sú to aj domácnosti, ale aj právnické osoby, alebo fyzické osoby podnikatelia, ktorí prevádzkujú v obci prevádzky. Ako postupovať v prípade, ak poplatník nemá zaznamenaný ani jeden vývoz komunálneho odpadu za celý rok 2024?

Podľa zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon o cestovných náhradách“) je pracovná cesta: „čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.“ Zamestnanci XX samosprávneho kraja majú v pracovných zmluvách uvedené pravidelné pracovisko: Úrad XX samosprávneho kraja, Námestie Mieru 2, XX. Je potrebný cestovný príkaz na pracovné cesty v rámci mesta XX? Je možné do vnútornej smernice zapracovať, že na pracovné cesty v rámci mesta XX nie je potrebný cestovný príkaz? Postačí na opustenie pracoviska - pracovnú cestu v rámci mesta XX priepustka, ktorú zamestnancovi schváli nadriadený v rámci elektronického dochádzkového systému?

Poistenie v najvšeobecnejšom slova zmysle možno definovať ako formu prenesenia rizika hroziaceho subjektom (podniku, súkromnému podnikateľovi alebo občanovi) v dôsledku pôsobenia určitých náhodných javov na špecializovanú inštitúciu - spravidla poisťovňu. Pri poistení vznikajú peňažné vzťahy, ktoré sprostredkujú tvorbu, rozdeľovanie a používanie poistných fondov. To znamená, že z poistného, ktoré platí každý z účastníkov poistenia, poistná inštitúcia vytvára poistný fond, z prostriedkov ktorého hradí škody vznikajúce poisteným jednotlivcom v dôsledku poistných udalostí.

Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom a iba ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť daňový výdavok, alebo nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený.

Rozhodnutia daňových orgánov (správcu dane – daňového úradu a odvolacieho orgánu – Finančného riaditeľstva SR) často poukazujú v odôvodnení svojich rozhodnutí na dôkazy získané v trestnom konaní. Otázkou možnosti použitia takýchto dôkazov v daňovom konaní sa zaoberal Súdny dvor EÚ vo veci C-419/14, WebMindLicenses Kft. a tiež aj Najvyšší správny súd SR vo veci sp. zn. 4Sfk/110/2022, z ktorého vyplýva, že Uznesenie o vznesení obvinenia a ani skutkové zistenia v ňom obsiahnuté nemôžu byť považované za priamy dôkaz podľa daňového procesného zákona (daňového poriadku).

Platiteľ DPH SZČO kúpil osobné vozidlo v roku 2017 v obstarávacej cene 18 578 € z iného členského štátu. Vozidlo zaradené v obchodnom majetku využíval aj na osobnú potrebu v pomere 20 %. Vozidlo bolo odpísané 12/2020. Zostatková cena 0,00 € V apríli 2025 SZČO plánuje vyradiť vozidlo z majetku firmy prevodom na seba na FO. Aké povinnosti plynú pri vyradení vozidla - preradenie do osobného užívania? Môže SZČO vyradiť toto vozidlo z evidencie majetku aj bez daňového dokladu, len zápisom na karte majetku? Vozidlo, ktoré už bude majetkom fyzickej osoby, podlieha jeho prípadný predaj zdaneniu príjmu, ak by vozidlo predal do 5 rokov?

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) v § 78a ods. 2 písm. c) ustanovuje, že v kontrolnom výkaze sa uvádzajú aj údaje z každej faktúry, ktorá mení pôvodnú faktúru, tzn. z opravnej faktúry. Opravnou faktúrou sa chápe každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, pričom táto faktúra musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré sa menia.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k najdôležitejším a zároveň najkomplikovanejším druhom nepriamych daní, ktoré výrazne ovplyvňujú podnikateľské prostredie, finančné toky a administratívnu záťaž subjektov v celej Európskej únii. V podmienkach Slovenskej republiky prešla právna úprava DPH od 1. januára 2025 zásadnou reformou, ktorá reagovala najmä na povinnosť implementovať legislatívu Európskej únie, ako aj na snahu o zjednodušenie administratívnej náročnosti pre malé a stredné podniky.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku vo veci C640/23 „Greentech SA“ zaoberal otázkou možnosti odpočítania DPH z transakcie, ktorú na základe daňovej kontroly daňová správa prekvalifikovala na nepodliehajúcu DPH, ak je nemožné alebo nadmerne ťažké získať od predávajúceho vrátenie nedôvodne zaplatenej DPH.

Komisný predaj sa realizuje na základe komisionárskej zmluvy, v podstate ide o odložený predaj, keď práva k tovaru prevedie vlastník (dodávateľ), t.j. komitent na predajcu (komisionára) až v okamihu, keď predajca nájde zákazníka pre daný tovar.

Začínate podnikať? Stali ste sa živnostníkom alebo štatutárnym orgánom právnickej osoby? V prípade, že ste fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, ale nie je zamestnávateľom (SZČO), sú vaše povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej „BOZP“) jednoduchšie. Napriek tomu aj vy musíte primerane dodržiavať požiadavky právnych a ostatných predpisov na zaistenie BOZP.

Daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) ako druh nepriamej dane je jedným z najrozšírenejších daňových systémov, ktorý zohráva významnú úlohu v hospodárskych procesoch všetkých krajín Európskej únie, vrátane Slovenskej republiky, v ktorej predstavuje jeden z najväčších príjmov do štátneho rozpočtu. Systém DPH primárne funguje na princípe povinnosti podnikateľov odvádzať daň v každom kroku dodávateľského reťazca. Aby sa však zabránilo prípadnému dvojitému zdaneniu a aby sa zjednodušila daňová zaťaženosť podnikateľov, európska ako aj národná legislatíva umožňuje podnikateľom tzv. odpočet DPH, ktorú zaplatili pri nákupe tovarov a služieb, ktoré používajú na výkon svojej podnikateľskej činnosti.

Dňa 3. októbra 2024 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií“), ktorého cieľom je zavedenie novej dane z finančných transakcií. 

Od 1. januára 2025 je účinný zákon č. 297/2024 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „zákon č. 297/2024 Z. z.“). Zákon novelizoval aj § 8, ktorý ustanovoval najmä postup pri zvyšovaní súm náhrad, teda aj stravného.

Od 1. januára 2025 je účinný zákon č. 297/2024 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v z. n. p. (ďalej len „novela zákona o cestovných náhradách“), ktorý novelizoval predovšetkým § 7 a § 8 zákona.

Článok sa zaoberá povinnosťami zamestnávateľa v oblasti poskytovania mzdy zamestnancovi za vykonanú prácu a zdaňovaním príjmov zo závislej činnosti. Uvádza definíciu mzdy a príjmov zo závislej činnosti, pričom poukazuje na rôzne povinnosti zamestnávateľa, vrátane spracovávania mzdového listu, zrážania preddavkov a poskytovania daňových bonusov. V prípade vzniku chýb má zamestnávateľ povinnosť ich opraviť podľa ustanovených lehôt, hoci postup opráv nie je špecificky daný zákonom. Na konkrétnych príkladoch z praxe príspevok rozoberá spôsoby riešenia týchto problémov.