Články

Daňová amnestia patrí medzi nástroje, ktoré sa v odbornej debate objavujú vždy, keď sa štát rozhoduje medzi okamžitým zvýšením príjmov a dlhodobou disciplínou daňových subjektov. V jednoduchosti ide o ponuku druhej šance, pri ktorej štát výmenou za dobrovoľné priznanie minulých pochybení odpúšťa časť sankcií alebo úrokov, prípadne zmierni trestnoprávne následky. V zložitejšej rovine je to experiment so správaním daňovníkov a so samotnou legitimitou systému, ktorý má byť spravodlivý, predvídateľný a primerane prísny.

Service level agreement (SLA) môžeme charakterizovať ako zmluvu, v ktorej si zmluvné strany dojednávajú, akú kvalitu má mať poskytovaná služba a nastavujú si aj pravidlá jej údržby (podpory). SLA predstavuje inominátnu zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená právnym predpisom.

Príspevková organizácia (ďalej len „p. o.“) je zriadená mestom. Štatutárnym orgánom p. o. je riaditeľ. Mestské zastupiteľstvo odvolalo z funkcie doterajšieho riaditeľa p. o. a na uvoľnené miesto štatutárneho orgánu p. o. len dočasne poverilo vedúceho zamestnanca p. o. Poverenie je časovo obmedzené na termín: „do vymenovania nového riaditeľa“. P. o. chce dočasne (na dobu trvania výkonu dočasne povereného riaditeľa) obsadiť funkciu vedúceho oddelenia (keďže zamestnanec, ktorý túto funkciu vykonával, bol povereným vykonávaním funkcie riaditeľa), a to interným zamestnancom, ktorý bol doposiaľ podriadeným zamestnancom vedúceho zamestnanca (v súčasnosti povereného vedením funkcie riaditeľa). Druh práce vedúceho zamestnanca a podriadeného zamestnanca je zhodný, vedúci zamestnanec má isté rozhodovacie a koordinačné úlohy navyše. Pracovné náplne zamestnancov sú súčasťou pracovnej zmluvy a majú povahu dvojstranného právneho úkonu. Akým aktom má p. o. ustanoviť aktuálne podriadeného zamestnanca na pozíciu vedúceho zamestnanca na dobu trvania výkonu funkcie riaditeľa (teda v prípade vymenovania nového riaditeľa sa dočasne poverený riaditeľ vráti na svoju pôvodnú pozíciu vedúceho oddelenia)?

Oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 280/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 1. decembra 2025 menia sumy stravného pri tuzemských pracovných cestách.  To má následne vplyv aj ďalšie sumy ako napríklad aj minimálna hodnota stravovacej poukážky alebo finančného príspevku na stravovanie.

Národná rada SR dňa 24.9.2025 schválila zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou stavu verejných financií na rok 2026. Zmeny v konsolidačnom balíčku sa dotknú viacerých zákonov. (Poznámka: Parlamentná tlač č. 1005).

Sankcie v daňovom práve predstavujú osobitnú kategóriu právnych následkov, ktoré vznikajú v dôsledku porušenia povinností daňových subjektov pri správe daní. Ich základným cieľom nie je len represia, ale aj prevencia - motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu svojich daňových povinností. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) ako základný procesný predpis v oblasti správy daní preto vytvára komplexný systém sankcií, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností, ochranu fiškálnych záujmov štátu a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými daňovými subjektmi.

Dňa 24.9.2025 bol schválený ďalší balík konsolidačných opatrení, a to zákonom č. 261/2025 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií (ďalej len „zákon č. 261/2025 Z.z.“).

Rozhodnutie správcu dane v daňovom konaní musí byť výsledkom spoľahlivo a skutkovo správne zisteného stavu veci, ktorá je jeho predmetom. Pokiaľ daňový subjekt podá riadne a včas daňové priznanie a toto je vecne správne, môže byť aj jediným podkladom pre vyrubenie sumy daňovej povinnosti daňového subjektu. Pokiaľ to správca dane uzná za potrebné, vykoná aj dokazovanie, prípadne dôkazy, ktoré sú podkladom pre vydanie rozhodnutia, môže predložiť sám daňový subjekt.

Ako postupovať pri rozdeľovaní zisku za rok 2024? Aké podmienky musí spoločnosť splniť, aby mala právo vyplatiť spoločníkom podiel na zisku po zdanení? Definuje legislatíva hranice alebo obmedzenia pri určovaní výšky dividend? A ako sa prijaté podiely na zisku posudzujú z daňového hľadiska u jednotlivých spoločníkov? Otázka vyplácania dividend patrí medzi často sledované témy najmä zo strany spoločníkov, ktorí hľadajú zákonný spôsob, ako získať finančné prostriedky zo spoločnosti, v ktorej majú účasť. V tomto článku sa preto pozrieme na základné predpoklady vyplatenia dividend fyzickým aj právnickým osobám, vo väzbe na aktuálne platnú legislatívu.

Likvidáciu obchodnej spoločnosti možno charakterizovať ako zákonný proces ukončenia jej činnosti, ktorého cieľom je vysporiadať majetok a záväzky, uspokojiť veriteľov a nakoniec spoločnosť zrušiť a vymazať z obchodného registra.

Aby účtovné jednotky (ďalej len „ÚJ“) zostavili účtovnú závierku správne, musia vykonať rôzne činnosti, ktoré súvisia s prácami predchádzajúcimi jej zostaveniu. Práce na konci roka sa organizujú tak, aby konečný produkt týchto prác, účtovná závierka, poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva a o finančnej situácii ÚJ.

Dňa 25. októbra 2024 nadobudol platnosť zákon č. 279/2024 Z.z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií“) Zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2025. Dňa 30. septembra 2025 bol v Národnej rade SR schválený poslanecký návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 279/2024 Z.z. o dani z finančných transakcií (pozri aj uznesenie č. 1155 zo dňa 30. septembra 2025), ktorým sa upravuje osobný rozsah zákona, zavádzajú sa nové základné definície ako aj povinnosti. Zákonodarca myslel aj na úpravu sankčného mechanizmu, ktorým zefektívnil ukladanie sankcií pri porušení ustanovení zákona.

Od začiatku roka 2026 vstupuje do platnosti rozsiahla zmena pravidiel zdaňovania príjmov fyzických osôb, ktoré je súčasťou tretieho konsolidačného balíka verejných financií schváleného 24. septembra 2025, a ktoré si stanovilo ako ambíciu stabilizovať príjmovú stránku štátneho rozpočtu, presnejšie rozložiť daňové bremeno medzi jednotlivé príjmové skupiny. Reformou sa posilňuje skutočná progresia tým, že sa rozširuje počet pásiem, v ktorých sa uplatňujú odlišné daňové sadzby. Základnými východiskami sú aj naďalej ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), pričom nastavenie sadzieb a hraníc vychádza z koncepcie viazania na životné minimum.

Národná rada SR dňa 24. septembra 2025 schválila zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou stavu verejných financií. Zmeny v konsolidačnom balíčku sa dotknú viacerých zákonov. Balík konsolidačných opatrení bol zverejnený v Zbierke zákonov SR dňa 9. októbra 2025 pod č. 261/2025 Z. z. zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Uvedieme si prehľad zmien, ktoré je dobré evidovať.

Parlament schválil konsolidačný balíček, ktorý momentálne čaká už len na podpis prezidenta. Ak tak urobí, už od 1. novembra začnú platiť viaceré významné zmeny v oblasti pracovného práva, daní a odvodov. Tie najdôležitejšie sme zhrnuli do článku.

Podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania DPH pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Engelovské kritériá predstavujú metodický test, ktorým Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) určuje, či má správne (prípadne disciplinárne) konanie v skutočnosti trestnoprávnu povahu pre účely Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak je odpoveď kladná, uplatní sa plný rozsah garancií článku 6, ochrana pred retroaktivitou a požiadavka predvídateľnosti podľa článku 7 a pri súbehu konaní aj zákaz dvojitého postihu podľa článku 4 Protokolu č. 7. V praxi to zásadne mení spôsob, akým majú orgány verejnej moci postupovať pri ukladaní vysokých správnych pokút, zákazov činnosti či pri disciplinárnych opatreniach s výrazným represívnym efektom.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke, či správca dane môže tej istej zdaniteľnej osobe zamietnuť právo na odpočítanie DPH a zároveň voči nej uplatniť ručenie za daň - C-276/24 Konreo.

Daň z pridanej hodnoty sa vyznačuje svojím výrazne dynamickým charakterom, čo sa prejavuje, okrem iného, v každoročnej novelizácii zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Výnimku z tohto, dá sa povedať už ustáleného pravidla, nepredstavuje ani rok 2025, keďže 30. júla 2025 bolo oficiálne spustené medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, číslo legislatívneho procesu: LP/2025/396.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ uplatňovanie právnej úpravy Únie nemožno rozšíriť tak, aby krylo zneužívajúce konanie zo strany daňových subjektov, t.j. plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužívajúcim spôsobom výhody stanovené právom Únie. Táto zásada zákazu zneužívajúcich konaní sa takisto uplatňuje v oblasti DPH, aj keď v zákone o DPH nie je vyjadrená v konkrétnom ustanovení.