Články

Ak by sme mali vybrať TOP 5, ktoré si podnikatelia najčastejšie vyhľadávajú, sú to: Vedenie pokladnice Obeh účtovných dokladov Cestovné náhrady Používanie motorových vozidiel Inventarizácia majetku a záväzkov

Cieľom článku je poukázať na najčastejšie praktické situácie, s ktorými sa podnikatelia stretávajú pri používaní kryptomien a kryptoaktív, analyzovať ich z hľadiska zákona o DPH a upozorniť na riziká, ktoré sa v tejto oblasti vyskytujú najčastejšie.

Holding v trhovej ekonomike predstavuje bežnú formu podnikania. Holdingom prepojené podniky si zachovávajú svoju právnu samostatnosť, ale ich ekonomická samostatnosť je čiastočne obmedzená.

Rekreačný príspevok bol ako pracovnoprávny inštitút zavedený v Zákonníku práce od 1.1.2019. Zamestnanec môže využiť tento príspevok nielen na rekreáciu, ktorá je spojená najmenej s dvoma prenocovaniami na území Slovenskej republiky, ale aj na detský tábor, t.j. na organizované viacdenné aktivity a zotavovacie podujatia počas školských prázdnin na území Slovenskej republiky pre svoje dieťa. O podmienkach príspevku na rekreáciu vás oboznámime v nasledujúcom článku.

Dňa 15. apríla 2026 bol Národnou radou SR prijatý nový zákon, a to zákon č. 76/2026 Z.z. o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 76/2026 Z.z.“), ktorý nadobudol účinnosť od 7. júna 2026.

Zákon č. 76/2021 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela Zákonníka práce“) s účinnosťou od 1.3.2021 zmenil definíciu domáckej práce a telepráce, ale jej podstata a základné charakteristiky sa nezmenili.

Európske ESG prostredie prechádza v posledných mesiacoch pomerne zásadnou zmenou. Po období, počas ktorého sa diskusia sústreďovala najmä na rozsah reportovacích povinností, audit ESG výkazov a v odborných kruhoch sa pozornosť zameriavala na hodnotenie administratívnej náročnosti celej agendy, sa záujem prirodzene obracia na praktický rozmer a jednotlivé konkrétne aspekty dlhodobej udržateľnosti.

Kryptoaktíva sa v posledných rokoch postupne presunuli z oblasti špekulatívnych investícií do reálneho podnikateľského prostredia. Kryptomeny, stablecoiny, tokenizované aktíva či decentralizované finančné nástroje sa čoraz častejšie objavujú nielen v portfóliách fyzických osôb, ale aj v účtovníctve obchodných spoločností, startupov, technologických firiem či investorov. Mnohé podnikateľské subjekty dnes realizujú úhrady v kryptomenách, držia digitálne aktíva ako investíciu, využívajú staking alebo vstupujú do decentralizovaných finančných platforiem (DeFi). Napriek rastúcemu významu tejto oblasti však účtovná a daňová prax stále zápasí s viacerými interpretačnými problémami. Účtovníci a daňoví poradcovia narážajú najmä na otázky správneho zatriedenia kryptoaktív v účtovníctve, spôsobu ich oceňovania, určovania momentu zdanenia, evidencie transakcií realizovaných prostredníctvom zahraničných búrz alebo posudzovania nových foriem výnosov, ako sú staking, liquidity pools či tokenové odmeny.

Týždňom sa pre potreby rozvrhnutia pracovného času rozumie sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní. Ustanovený týždenný pracovný čas môže byť rozvrhnutý: - rovnomerne alebo - nerovnomerne.

Cieľom tohto príspevku je informovať o najvýznamnejších zmenách, ku ktorým došlo predmetnou aktualizáciou, jednak v samotnom texte Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku (ďalej len „Modelová zmluva OECD“) ako aj v Komentári k tejto zmluve.

V priebehu daňového konania správca dane zabezpečuje dokazovanie, ktoré je významným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Aby dôkazy mohli byť podkladom pre rozhodnutie, musia byť dodržané jednotlivé obligatórne pravidlá ustanovené právnou úpravou. Významným je pritom pravidlo právnej súladnosti procesu dokazovania, ktorý musí prebehnúť v súlade s platným právom. Správca dane taktiež musí v priebehu dokazovania spolupracovať s daňovým subjektom a ostatnými účastníkmi prebiehajúceho daňového konania. Daňový subjekt je zároveň povinný poskytnúť správcovi dane potrebnú súčinnosť, ak ho na to správca dane vyzve.

Predvolanie svedka predstavuje procesný úkon správcu dane, ktorým sa zabezpečuje svedkova účasť v daňovom procese. Predvolanie musí mať písomnú formu a byť riadne doručené svedkovi. O predvedenie svedka môže správca dane požiadať, pokiaľ sú splnené podmienky danej platnej právnej úpravy. Predvedenie pritom predstavuje zásadný zásah do práv a oprávnených záujmov svedka. Preto musí správca dane neustále sledovať, či nastali a trvajú predpoklady na predvedenie svedka.

V praxi sa často stretávame so situáciou, keď slovenská firma nakupuje investičný majetok alebo tooling od zahraničného dodávateľa a tento majetok zostáva určitý čas umiestnený v inej krajine EÚ. V našom prípade český dodávateľ registrovaný pre DPH v ČR dodal v roku 2025 tooling s českou DPH, pričom tooling zostal fyzicky umiestnený v ČR. Slovenský odberateľ nie je registrovaný pre DPH v ČR, preto je správnym postupom požiadať o vrátenie zaplatenej českej DPH prostredníctvom mechanizmu VAT Refund v ČR. V roku 2026 však ten istý český dodávateľ vyfakturoval prepravu tohto toolingu z ČR na Slovensko, opäť s českou DPH, a to formou samostatnej faktúry (nie ťarchopis k pôvodnej dodávke tovaru). Je takýto postup správny, alebo mala byť faktúra za prepravu vystavená bez českej DPH v režime prenesenia daňovej povinnosti (reverse charge) na slovenského príjemcu?

Zánik (vyradenie) majetku sa účtuje podľa dôvodu vyradenia. Najčastejšie ide o predaj, likvidáciu, darovanie, škodu alebo manko.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“) sa pojmom „účtovná jednotka“ rozumie subjekt, ktorý je povinný viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku. 

Daňové výdavky patria pri živnostníkoch medzi najpraktickejšie a zároveň najcitlivejšie otázky dane z príjmov. Živnostník totiž v daňovom priznaní spravidla nerieši iba to, koľko v danom roku zarobil, ale najmä to, akým spôsobom si môže zákonne znížiť základ dane. Práve výdavky rozhodujú o tom, či bude výsledná daňová povinnosť primeraná reálnemu ekonomickému výsledku jeho podnikania, alebo či bude živnostník zdaňovať príjem, ktorý v skutočnosti neponechal vo svojom podnikaní ako zisk. Pri fyzickej osobe – podnikateľovi preto nemožno daňové výdavky vnímať len ako technickú položku daňového priznania. Ide o jeden zo základných nástrojov, ktorým sa príjem dosiahnutý zo živnosti premieňa na základ dane.

VYHLÁŠKA Ministerstva financií Slovenskej republiky z 13. apríla 2016, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 199/2004 Z. z. Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.

Tematické zameranie predchádzajúcich častí článku spočívalo v identifikácii normatívnych nedostatkov právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2024 vo väzbe na judikatúru Súdneho dvora EÚ a pravidlá úpravy odpočítanej dane zakotvené v smernici o DPH, pričom v rámci poslednej časti článku, vychádzajúc zo zvolenej systematiky, bol v závere priestor venovaný práve dôvodom legislatívnej iniciatívy vnútroštátneho zákonodarcu vo všeobecnej rovine.

Registrácia zdaniteľných osôb, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemajú takéto miesto, ale majú bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiavajú, je upravená v § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Registrácia zdaniteľných osôb, ktoré nemajú v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiavajú je obsiahnutá v § 5 zákona o DPH.