Články

Uvedené príklady potvrdzujú, že medzinárodné zdaňovanie nemožno založiť na jedinom rozhodujúcom kritériu. Každý prípad si vyžaduje indivi­duálne posúdenie všetkých skutkových okolností, správnu kvalifikáciu príjmu a dôslednú aplikáciu príslušnej medzinárodnej zmluvy. Práve kombinácia vnútroštátnej právnej úpravy a medzinárodného zmluvného práva zabezpečuje, aby príjmy zahraničných osôb boli zdanené v súlade s princípmi právnej istoty a zabránenia dvojitého zdanenia.

Zamestnanec má voči zamestnávateľovi povinnosti, ktoré sa zaviazal plniť pri podpise pracovnej zmluvy. Jednou z povinností je aj dodržiavanie pracovnej disciplíny. Ak zamestnanec pracovnú disciplínu nedodrží, môžu nasledovať sankcie. V článku vás oboznámime, aké sankcie môže zamestnávateľ voči zamestnancovi za porušenie pracovnej disciplíny uplatniť.

Kryptomeny a ďalšie kryptoaktíva sa v účtovníctve nedajú uchopiť jedným univerzálnym pravidlom. Ich správne zatriedenie, oceňovanie a zdaňovanie závisí od ekonomickej podstaty konkrétnych operácií, spôsobu využívania v podnikaní a od kvalitnej internej metodiky, ktorá dokáže obstáť pri audite aj daňovej kontrole.

Globalizácia hospodárstva, rastúca mobilita pracovnej sily a kapitálu, ako aj digitalizácia podnikania spôsobujú, že čoraz väčší počet fyzických a právnických osôb dosahuje príjmy mimo štátu svojej daňovej rezidencie. Ani Slovenská republika nie je výnimkou. Na jej území pôsobia zahraniční zamestnanci, podnikatelia, investori, športovci či umelci, ktorí dosahujú príjmy podliehajúce slovenskému daňovému režimu.

Kryptoaktíva prinášajú do účtovníctva nové praktické otázky - od ich ocenenia a účtovania poplatkov až po daňové posúdenie a archiváciu dôkazov. Článok na konkrétnych príkladoch vysvetľuje účtovanie obchodovania s bitcoinom, úhrad v kryptomene, stablecoinu USDC aj použitia metódy FIFO.

Problematika používania účtovných sústav je predmetom úpravy § 9 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), v rámci ktorého je ustanovená ako základná povinnosť účtovných jednotiek účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Dňa 3. februára 2026 Národná rada Slovenskej republiky schválila nový zákon o obchodnom registri, ktorý nahradí zákon č. 530/2003 Z.z. o obchodnom registri a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Dlhodobý hmotný majetok sa v priebehu jeho používania postupne opotrebúva, ale aj morálne zastaráva. V podnikateľskej činnosti dlhodobý hmotný majetok slúži na zabezpečovanie a dosahovanie príjmov, a preto účtovná jednotka musí v priebehu jeho využívania vynakladať prostriedky na jeho opravu, údržbu, modernizáciu, rekonštrukciu.

Digitalizácia verejnej správy patrí medzi najvýznamnejšie trendy posledných rokov. Po úvodnom prevode papierových procesov do elektronickej podoby sa aktuálny vývoj sústreďuje na pokročilé analytické nástroje, ktoré samostatne vyhodnocujú veľké objemy údajov a identifikujú rizikové správanie. Umelá inteligencia sa stáva súčasťou rozhodovacích a kontrolných mechanizmov verejných orgánov vrátane daňovej správy.

Pri výklade daňových výdavkov zohráva judikatúra správnych súdov mimoriadne dôležitú úlohu. V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. sa vyskytujú pojmy, ktoré sú nevyhnutne všeobecné. Výrazy ako „preukázateľne vynaložený výdavok“, „na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov“ alebo „súvislosť so zdaniteľným príjmom“ nemožno chápať len gramaticky. Ich skutočný obsah sa formuje až v rozhodovacej praxi, teda v tom, ako súdy posudzujú konkrétne skutkové situácie. Práve preto má judikatúra v oblasti dane z príjmov význam, ktorý ďaleko presahuje jednotlivé spory. Pomáha totiž určiť, ako majú byť všeobecné zákonné kritériá uplatňované v reálnom podnikateľskom živote.

Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ) zohráva v oblasti dane z pridanej hodnoty mimoriadne významnú úlohu. Hoci základným právnym predpisom upravujúcim spoločný systém DPH je smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, samotný text smernice často obsahuje všeobecné pojmy a princípy, ktorých konkrétny obsah bol postupne dotváraný rozhodovacou činnosťou SD EÚ. Práve judikatúra preto predstavuje neoddeliteľnú súčasť právnej úpravy DPH a v mnohých prípadoch má pre aplikačnú prax rovnaký význam ako samotné zákonné ustanovenia.

Kryptomeny a ďalšie formy kryptoaktív sa v posledných rokoch postupne presunuli z oblasti špekulatívnych investícií do bežnej podnikateľskej praxe. Kým v minulosti sa s nimi stretávali najmä technologicky orientované subjekty alebo investori, dnes ich využívajú aj obchodné spoločnosti pri úhradách za tovary a služby, poskytovatelia digitálnych služieb, e-shopy či podnikatelia pôsobiaci v oblasti decentralizovaných financií.

Vychádzajúc zo všeobecnej úpravy určovania základu dane pri DPH je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa - príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Takúto základnú definíciu základu dane ustanovuje § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Moderné obchodné modely pri uplatňovaní DPH prinášajú stále nové otázky. Súčasná digitálna ekonomika a inovatívne marketingové stratégie neustále posúvajú hranice tradičného vnímania obchodu. Firmy bežne využívajú prepracované vernostné programy na udržanie zákazníkov alebo obchodujú s virtuálnym obsahom v online svete. Odpovede na otázky, ako správne zdaniť tieto transakcie, úzko súvisia s pochopením definície poukazov na účely DPH.

V rámci predchádzajúcej časti článku bolo komplexne poukázané na zmeny a doplnenia v oblasti mechanizmu úpravy odpočítanej dane, pričom boli zároveň predstavené aj nové legislatívne pojmy upravené v § 52a zákona o DPH. V tejto časti článku bude na uvedené potrebné plynulo nadviazať sumarizáciou zmien a doplnení v oblasti mechanizmu opravy odpočítanej dane, ako aj na vzorec na vykonanie úpravy odpočítanej dane normatívne zakotvený v prílohe č. 1 k zákonu o DPH.

Ak by sme mali vybrať TOP 5, ktoré si podnikatelia najčastejšie vyhľadávajú, sú to: Vedenie pokladnice Obeh účtovných dokladov Cestovné náhrady Používanie motorových vozidiel Inventarizácia majetku a záväzkov

Cieľom tohto príspevku je informovať o najvýznamnejších zmenách, ku ktorým došlo predmetnou aktualizáciou, jednak v samotnom texte Modelovej daňovej zmluvy OECD o príjmoch a o majetku (ďalej len „Modelová zmluva OECD“) ako aj v Komentári k tejto zmluve.

Kryptoaktíva sa v posledných rokoch postupne presunuli z oblasti špekulatívnych investícií do reálneho podnikateľského prostredia. Kryptomeny, stablecoiny, tokenizované aktíva či decentralizované finančné nástroje sa čoraz častejšie objavujú nielen v portfóliách fyzických osôb, ale aj v účtovníctve obchodných spoločností, startupov, technologických firiem či investorov. Mnohé podnikateľské subjekty dnes realizujú úhrady v kryptomenách, držia digitálne aktíva ako investíciu, využívajú staking alebo vstupujú do decentralizovaných finančných platforiem (DeFi). Napriek rastúcemu významu tejto oblasti však účtovná a daňová prax stále zápasí s viacerými interpretačnými problémami. Účtovníci a daňoví poradcovia narážajú najmä na otázky správneho zatriedenia kryptoaktív v účtovníctve, spôsobu ich oceňovania, určovania momentu zdanenia, evidencie transakcií realizovaných prostredníctvom zahraničných búrz alebo posudzovania nových foriem výnosov, ako sú staking, liquidity pools či tokenové odmeny.

V priebehu daňového konania správca dane zabezpečuje dokazovanie, ktoré je významným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Aby dôkazy mohli byť podkladom pre rozhodnutie, musia byť dodržané jednotlivé obligatórne pravidlá ustanovené právnou úpravou. Významným je pritom pravidlo právnej súladnosti procesu dokazovania, ktorý musí prebehnúť v súlade s platným právom. Správca dane taktiež musí v priebehu dokazovania spolupracovať s daňovým subjektom a ostatnými účastníkmi prebiehajúceho daňového konania. Daňový subjekt je zároveň povinný poskytnúť správcovi dane potrebnú súčinnosť, ak ho na to správca dane vyzve.

Týždňom sa pre potreby rozvrhnutia pracovného času rozumie sedem po sebe nasledujúcich kalendárnych dní. Ustanovený týždenný pracovný čas môže byť rozvrhnutý: - rovnomerne alebo - nerovnomerne.