Články

Balík ViDA bude mať na slovenský právny rámec DPH viacvrstvový dopad. Už zo samotnej povahy prijatých právnych aktov vyplýva, že nepôjde iba o mechanické prevzatie jednej novely do zákona o DPH. Reforma je vystavaná kombináciou smernice, nariadenia a vykonávacieho nariadenia, čo znamená, že časť zmien bude potrebné transponovať do vnútroštátneho práva, kým časť bude pôsobiť priamo cez záväzný európsky rámec administratívnej spolupráce a vykonávacích pravidiel. Smernica Rady (EÚ) 2025/516 bola prijatá 11. marca 2025 a publikovaná 25. marca 2025, pričom ViDA sa podľa Európskej komisie bude zavádzať postupne až do januára 2035.

Ak sa má odpovedať na otázku, čo ViDA reálne prinesie slovenským platiteľom DPH, nestačí zostať pri opise jej troch pilierov. Rozhodujúce je, ako sa tieto reformné okruhy premietnu do každodennej podnikateľskej praxe. Práve tu sa ukazuje, že ViDA nebude pre podnikateľov znamenať iba ďalšiu novelu zákona o DPH, ale skôr postupnú premenu spôsobu, akým sa DPH vo firme eviduje, fakturuje, kontroluje a riadi. Európska komisia výslovne uvádza, že balík ViDA sa bude zavádzať postupne až do januára 2035, pričom jeho cieľom je nielen boj proti podvodom, ale aj podpora podnikateľov a členských štátov pri prechode na nový model fungovania DPH.

Praktický význam reformy ViDA sa najlepšie ukazuje na konkrétnych situáciách, v ktorých sa stretávajú hmotnoprávne pravidlá DPH, fakturačné povinnosti, dátové požiadavky a interné procesy podnikateľa. Práve v týchto situáciách sa totiž ukáže, že ViDA nepredstavuje iba novú vrstvu európskej regulácie, ale zásah do každodennej prevádzky podnikov, ktoré uskutočňujú cezhraničné obchody, využívajú digitálne platformy alebo pracujú s viacerými fakturačnými a evidenčnými systémami. Zavádzanie reformy bude pritom postupné a rozdelené do viacerých etáp, čo znamená, že podnikatelia budú musieť priebežne vyhodnocovať, ktorá časť ich činnosti bude novými pravidlami dotknutá skôr a ktorá neskôr.

Daň z pridanej hodnoty patrí dlhodobo medzi kľúčové príjmové zdroje verejných rozpočtov členských štátov Európskej únie. Zároveň ide o daň, pri ktorej sa osobitne prejavuje napätie medzi potrebou zabezpečiť efektívny výber dane, požiadavkou neutrality vo vzťahu k podnikateľom a potrebou obmedzovať podvody a iné formy daňových únikov. Tradičný model správy DPH bol pritom budovaný v prostredí, ktoré nezodpovedá súčasnej intenzite cezhraničného obchodu, digitalizácie podnikania ani rozsahu platformovej ekonomiky.

 (ustanoveného opatrením MF SR č. MF/010937/2018-731) MF SR v nadväznosti na novelu zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. zverejnilo na webovom sídle MF SR aktualizované poučenie na vyplnenie daňového priznania k dani z poistenia so začiatkom platnosti od 1. januára 2026.

  Daňový podvod je úmyselné konanie, pri ktorom sa osoba alebo firma snaží získať peniaze od štátu neoprávnene, najčastejšie tým, že si uplatní vrátenie dane, na ktoré nemá nárok (napríklad pri DPH). Ide o závažné porušenie zákona, ktoré je na Slovensku trestným činom. Praktický návod vychádza z uverejneného článku.  

Zlato ako také sa považuje za komoditu, ktorá si dokáže udržať hodnotu v časoch kríz. Ide v podstate o fyzické aktívum, ktoré nie je súčasťou finančného systému. Je možné ho uložiť vo vlastnom trezore, takže ho neovplyvní zlyhanie bánk, nepokoje či bankroty štátov.

Daň z pridanej hodnoty predstavuje jeden z najvýznamnejších príjmov verejných rozpočtov v členských štátoch Európskej únie. Zároveň ide o daň, ktorá je z hľadiska svojej konštrukcie mimoriadne citlivá na zneužívanie. Práve mechanizmus odpočítania DPH, ktorý je nevyhnutným predpokladom fungovania systému založeného na princípe daňovej neutrality, vytvára priestor na sofistikované formy daňových podvodov. Tieto podvody majú často cezhraničný charakter, využívajú zložité obchodné reťazce a sú sprevádzané značnými výpadkami daňových príjmov.

Z článku 73 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „smernica o DPH“), ktorému zodpovedá ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) vyplýva, že základ dane zahŕňa všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú získal alebo má získať dodávateľ alebo poskytovateľ za dodanie tovaru a poskytovanie služieb.

Digitalizácia dane z pridanej hodnoty predstavuje jednu z najvýznamnejších systémových zmien v oblasti správy daní v Európskej únii za posledné desaťročia. Postupný prechod od tradičných foriem deklarovania daňových povinností k priebežnému digitálnemu reportingu zásadne mení nielen spôsob komunikácie medzi daňovníkom a správcom dane, ale aj samotnú podstatu daňovej evidencie, účtovníctva a širšieho fungovania podnikateľských procesov.

Prijímanie elektronických faktúr bude povinné pre všetky právnické osoby a podnikateľov, ktorí sú zdaniteľnými osobami podľa slovenského zákona. 

Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods.1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.

Dňa 24. 4. 2024 Národná rada schválila nový zákon, a to zákon č. 108/2024 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), ktorý nadobudol účinnosť 1. 7. 2024. Predmetný zákon bol prijatý z dôvodu priblíženia našej legislatívy na ochranu spotrebiteľa súčasným trendom a európskej legislatíve.

Správne posúdenie daňovej uznateľnosti výdavkov patrí medzi základné otázky pri určovaní základu dane z príjmov podnikateľských subjektov. Napriek relatívne stručnej zákonnej definícii daňového výdavku vzniká v aplikačnej praxi množstvo interpretačných problémov, ktoré často vedú k sporom medzi daňovými subjektmi a správcom dane. Cieľom článku je analyzovať základné princípy daňovej uznateľnosti výdavkov podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), identifikovať najčastejšie sporné situácie v podnikateľskej praxi a poukázať na význam judikatúry pri výklade jednotlivých ustanovení zákona. Osobitná pozornosť je venovaná otázkam preukázateľnosti výdavkov, ich súvislosti s podnikateľskou činnosťou a dokumentácii výdavkov počas daňovej kontroly.

Pri posudzovaní daňovej uznateľnosti nákladov nemožno vychádzať z predstavy, že každý výdavok, ktorý má podnikateľské opodstatnenie, automaticky znižuje základ dane. Popri všeobecnom pravidle o daňovom výdavku existuje aj skupina nákladov, pri ktorých zákon pripúšťa ich uznanie len za presne vymedzených okolností. Ide o situácie, keď zákon nechce ponechať posúdenie výlučne na všeobecnej úvahe o podnikateľskom účele, ale určuje konkrétnejšie hranice, limity alebo požiadavky na spôsob preukázania.

Dividendy pôsobia ako najjednoduchší spôsob, ako si spoločník „vyberie“ zisk zo spoločnosti. V praxi však práve pri dividendách vznikajú chyby, ktoré sú zbytočné a pritom drahé: raz sa použije nesprávny daňový režim, inokedy sa zle určí, z akého obdobia sa zisk rozdeľuje, a veľmi často sa podcení dokumentácia pri vyplácaní do zahraničia. Tento článok je postavený na jednej hlavnej myšlienke - pri dividendách často nerozhoduje len to, kedy boli vyplatené, ale najmä to, za aké obdobie bol zisk vytvorený a schválený na rozdelenie, a kto je príjemcom. Cieľom je dať čitateľovi mapu, vďaka ktorej si vie svoj prípad zaradiť bez toho, aby sa utopil v sadzbách a výnimkách.

Výdavky súvisiace so zamestnancami predstavujú osobitnú a v praxi veľmi rozsiahlu skupinu nákladov, ktoré sú prirodzenou súčasťou fungovania každej spoločnosti. Zamestnanci sú základným prvkom podnikateľskej činnosti a zabezpečenie ich pracovných, sociálnych a motivačných podmienok je nevyhnutné pre riadne fungovanie podniku. Z tohto dôvodu zákon č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) vo všeobecnosti umožňuje uplatniť výdavky súvisiace so zamestnancami ako daňové výdavky, ak spĺňajú zákonom stanovené podmienky.

V súčasnej obchodnej praxi je ťažké prehliadnuť netradičné formy a metódy realizácie obchodných operácií, ktoré vystupujú najmä pod názvom kompenzačné obchody. V tejto súvislosti sa možno stretnúť s ich označením aj ako protiobchody, viazané obchody resp. „barter“.

Národná rada SR schválila dňa 24.9.2025 zákon č. 261/2025 Z.z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií (ďalej len „zákon č. 261/2025 Z.z.“). Zákon č. 261/2025 Z.z. bol vyhlásený v Zbierke zákonov SR dňa 9.10.2025.

Po novom sa závislá práca od 1. januára 2026 vymedzuje štyrmi kritériami (nadriadenosť/podriadenosť, osobný výkon, výkon podľa pokynov a v mene zamestnávateľa). Inšpektoráty práce testujú tieto znaky pomocou série otázok.