Balík ViDA bude mať na slovenský právny rámec DPH viacvrstvový dopad. Už zo samotnej povahy prijatých právnych aktov vyplýva, že nepôjde iba o mechanické prevzatie jednej novely do zákona o DPH. Reforma je vystavaná kombináciou smernice, nariadenia a vykonávacieho nariadenia, čo znamená, že časť zmien bude potrebné transponovať do vnútroštátneho práva, kým časť bude pôsobiť priamo cez záväzný európsky rámec administratívnej spolupráce a vykonávacích pravidiel. Smernica Rady (EÚ) 2025/516 bola prijatá 11. marca 2025 a publikovaná 25. marca 2025, pričom ViDA sa podľa Európskej komisie bude zavádzať postupne až do januára 2035.
Z hľadiska slovenskej legislatívy je rozhodujúce, že zákon o DPH už dnes obsahuje úpravu fakturácie, elektronickej faktúry, lehôt na vyhotovenie faktúry, ako aj pravidlá pre súhrnné výkazy a cezhraničné transakcie. Slov-Lex zároveň potvrdzuje, že zákon o DPH je účinný aj vo verzii pre rok 2026, teda slovenský rámec je naďalej postavený na klasickej systematike DPH zákona, ktorú bude potrebné prispôsobiť novým európskym požiadavkám. To znamená, že transpozícia ViDA sa nevyhne zásahom do viacerých častí zákona, najmä do ustanovení o fakturácii, o oznamovacích povinnostiach a potenciálne aj do osobitných režimov súvisiacich s cezhraničným obchodom a s jednotnou registráciou.
Najvýraznejší zásah sa pravdepodobne dotkne oblasti elektronickej fakturácie a oznamovania údajov finančnému riaditeľstvu. Už samotný slovenský legislatívny vývoj ukazuje, že domáca úprava sa týmto smerom začala posúvať ešte pred plnou implementáciou celoúnijného modelu. Zo zverejnených materiálov Finančnej správy SR vyplýva, že novela zákona o DPH zaviedla prechodné ustanovenia k elektronickej fakturácii a oznamovaniu údajov finančnému riaditeľstvu a že v slovenskej úprave sa vytvára osobitný rámec vrátane inštitútu doručovacej služby. Finančná správa zároveň vo FAQ k eFaktúre z 23. marca 2026 uvádza, že od 1. januára 2027 sa počíta s povinnosťou vyhotovovať iba elektronické faktúry v štruktúrovanom formáte v súlade s normou EN 16931 a syntaxou UBL 2.1 alebo CII.
Práve tu sa ukazuje veľmi dôležitý moment pre slovenský právny rámec. ViDA síce na úrovni EÚ smeruje k harmonizovaným digitálnym reportingovým povinnostiam pre cezhraničné transakcie, ktorých hlavné celoúnijné uplatňovanie má začať od 1. júla 2030, no Slovensko už medzitým buduje vlastný vnútroštátny model elektronickej fakturácie a reportingu. Implementačná stratégia Európskej komisie výslovne uvádza, že od 14. apríla 2025 môžu členské štáty zavádzať povinnú elektronickú fakturáciu aj bez osobitnej derogácie a že harmonizované digitálne reportingové požiadavky budú nasledovať postupne v ďalších etapách. Z hľadiska Slovenska to znamená, že domáci zákonodarca nebude stáť pred otázkou, či elektronickú fakturáciu zaviesť, ale pred otázkou, ako zosúladiť už rozbehnutý vnútroštátny model s budúcim harmonizovaným rámcom EÚ.
To zároveň vytvára priestor pre jednu z najdôležitejších otvorených otázok slovenskej transpozície. Ak slovenská právna úprava zavedie vlastný systém elektronickej fakturácie a oznamovania údajov skôr a v širšom rozsahu, bude potrebné dbať na to, aby tento systém neskôr nevytváral nežiaduci súbeh alebo duplicitné povinnosti pri transakciách, ktoré už budú pokryté harmonizovanými pravidlami ViDA. Samotná smernica 2025/516 pritom vychádza z myšlienky, že členské štáty nemajú ukladať ďalšie všeobecné transakčné reportingové povinnosti na transakcie, ktoré budú pokryté únijnými digitálnymi reportingovými pravidlami, s výnimkou určitých národných potrieb súvisiacich s priznaním DPH alebo auditom. Z toho vyplýva, že slovenský zákonodarca bude musieť veľmi citlivo vyriešiť hranicu medzi legitímnou vnútroštátnou digitalizáciou a povinnosťou rešpektovať budúcu harmonizáciu.
Dopad ViDA na slovenský právny rámec sa však neobmedzí iba na fakturáciu. Zmeny sa budú musieť premietnuť aj do systematiky pravidiel o osobe povinnej platiť daň, a to najmä vo väzbe na platformovú ekonomiku. Ak sa v určitých prípadoch platforma bude na účely DPH považovať za predpokladaného dodávateľa pri krátkodobom ubytovaní alebo cestnej osobnej doprave, slovenský zákon o DPH bude musieť túto fikciu zachytiť jasne a jednoznačne. Nepôjde pritom len o prepis európskeho textu. Bude potrebné zosúladiť novú úpravu s domácou terminológiou, s pravidlami o určení miesta dodania, s fakturačnými povinnosťami a s evidenčnými povinnosťami dotknutých subjektov. To je dôležité aj preto, že ViDA ponecháva členským štátom určitý priestor pri zohľadnení špecifík trhu, najmä vo vzťahu k osobitnej úprave pre malé podniky.
Rovnako významný bude dopad na tie časti slovenského zákona o DPH, ktoré sa týkajú cezhraničných transakcií a osobitných úprav umožňujúcich centralizované priznanie dane. Tretí pilier ViDA totiž smeruje k rozšíreniu jednotnej registrácie k DPH a k ďalšiemu rozvoju mechanizmov typu OSS, aby sa znížila potreba viacnásobných registrácií v rôznych členských štátoch. Slovenský zákon o DPH bude preto musieť reagovať na zmenený rozsah týchto režimov, na nové typy plnení, ktoré do nich budú zahrnuté, ako aj na väzbu medzi rozšíreným Union OSS a pravidlami prenesenia daňovej povinnosti. Práve v tejto oblasti môže byť transpozícia mimoriadne citlivá, pretože bude potrebné zachovať súlad s európskou systematikou a súčasne zabezpečiť, aby slovenské znenie zákona bolo pre daňovníkov a pre správcu dane dostatočne zrozumiteľné.
Pre slovenskú aplikačnú prax bude mať veľký význam aj technologická pripravenosť štátu. ViDA totiž nepredstavuje iba zmenu textu právnych noriem, ale aj zásadný posun k dátovo orientovanému modelu správy DPH. Ak má byť elektronická fakturácia a digitálne oznamovanie údajov skutočne funkčné, nestačí prijať novelu zákona. Finančné riaditeľstvo a Finančná správa SR musia disponovať technickou infraštruktúrou, štandardmi, rozhraniami a kontrolnými mechanizmami schopnými prijímať, validovať a analyzovať veľké objemy štruktúrovaných dát. Už slovenské materiály k eFaktúre a oznamovaniu údajov potvrdzujú, že domáci model počíta s technickými štandardmi, certifikovanými doručovacími službami a s detailnou špecifikáciou formátu údajov. To znamená, že dopad ViDA na slovenský rámec bude nevyhnutne aj inštitucionálny a technologický, nielen legislatívny.
Za osobitnú pozornosť stojí aj časové vrstvenie zmien. Slovenský zákonodarca bude v najbližších rokoch pravdepodobne čeliť situácii, v ktorej sa budú prekrývať tri roviny. Prvou bude vlastná vnútroštátna reforma elektronickej fakturácie a reportingu. Druhou bude postupná transpozícia smernice 2025/516. Treťou bude potreba priebežne reagovať na vykonávacie a technické opatrenia prijímané na úrovni EÚ počas implementačného obdobia až do roku 2035. Implementačná stratégia ViDA výslovne počíta s viacerými legislatívnymi, nelegislatívnymi a IT krokmi v rôznych fázach zavádzania reformy. V dôsledku toho nemožno očakávať jednorazovú slovenskú novelu, ktorá by celú problematiku uzavrela. Skôr pôjde o sériu legislatívnych a technických zásahov, ktoré sa budú postupne spresňovať.
Z normotvorného hľadiska bude preto kľúčové, aby slovenská právna úprava nebola koncipovaná príliš rigidne. Ak má vnútroštátna transpozícia fungovať aj v prostredí postupného celoúnijného zavádzania ViDA, bude potrebné vytvoriť dostatočne pružný rámec, ktorý umožní reagovať na technické štandardy, zmeny vykonávacích pravidiel a budúce upresnenia zo strany európskych orgánov bez toho, aby sa zákon o DPH musel novelizovať v nadmerne krátkych intervaloch. Táto požiadavka je obzvlášť významná pri elektronickej fakturácii, kde sa právna povinnosť úzko prepája s technickými špecifikáciami a s prevádzkovými pravidlami informačných systémov.
Zhrnúť možno, že ViDA bude mať na slovenský právny rámec DPH zásadný a dlhodobý dopad. Nejde iba o budúcu povinnosť transponovať niekoľko európskych ustanovení do zákona o DPH. Ide o širšiu transformáciu, ktorá zasiahne fakturáciu, oznamovanie údajov, pravidlá pre platformy, osobitné režimy cezhraničných transakcií aj samotný spôsob fungovania finančnej správy. Pre slovenského zákonodarcu tak bude hlavnou výzvou nielen prevzatie európskych pravidiel, ale aj ich zosúladenie s domácou digitalizačnou stratégiou tak, aby výsledkom nebola paralelná a nadmerne komplikovaná sústava povinností, ale funkčný a právne predvídateľný systém.