V praxi predstavuje internetový obchod jednoduchý, pohodlný a moderný spôsob nakupovania. Z právneho hľadiska možno internetový obchod označiť ako prenos prejavov vôle, súvisiacich s jednaním o určitom obchode, resp. uzatvorením obchodnej zmluvy, ktoré sú sčasti alebo úplne prenášané prostredníctvom počítačov prepojených telekomunikačnými kanálmi. Pri internetovom obchode komunikácia medzi jeho účastníkmi prebieha z časti alebo úplne po štandardných počítačových sieťach prostredníctvom počítačov, ich príslušenstva a telekomunikácií. Predmetom článku sú len vybrané prípady vzhľadom na to, že problematika uplatňovania DPH v rámci elektronického obchodovania je oveľa širšia.
Právny rámec elektronického obchodovania
Vzťahy medzi poskytovateľom služieb informačnej spoločnosti a ich príjemcom, ktoré vznikajú pri ich komunikácii na diaľku počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou a spočívajú na elektronickom spracovaní, prenose, uchovávaní, vyhľadávaní alebo zhromažďovaní dát vrátane textu, zvuku a obrazu, ako aj medzinárodnú spoluprácu v elektronickom obchode, upravuje zákon č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode a o zmene a doplnení zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 284/2002 Z. z. v z. n. p. (ďalej len „zákon o elektronickom obchode“).
Ochranu spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku, ktorý je v drvivej väčšine prípadov súčasťou internetového obchodovania, upravuje zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej iba „zákon o ochrane spotrebiteľa“).
Pod pojmom „služba informačnej spoločnosti“ treba pre uvedený účely rozumieť službu poskytovanú na diaľku počas spojenia elektronických zariadení elektronickou komunikačnou sieťou spravidla za úhradu na žiadosť príjemcu služby informačnej spoločnosti, najmä komerčná komunikácia, spracovanie, prenos, uchovávanie, vyhľadávanie alebo zhromažďovanie dát a elektronická pošta okrem osobnej elektronickej pošty.
Službou informačnej spoločnosti však nie sú rozhlasové a televízne vysielanie vrátane teletextu, hlasové telefonické služby, telefaxové služby a služby, ktorých obsah vylučuje ich poskytovanie na diaľku.
Poskytovateľ služieb je v zmysle uvedeného zákona povinný príjemcovi služby na elek