Daňové doklady

Platiteľ DPH SZČO kúpil osobné vozidlo v roku 2017 v obstarávacej cene 18 578 € z iného členského štátu. Vozidlo zaradené v obchodnom majetku využíval aj na osobnú potrebu v pomere 20 %. Vozidlo bolo odpísané 12/2020. Zostatková cena 0,00 € V apríli 2025 SZČO plánuje vyradiť vozidlo z majetku firmy prevodom na seba na FO. Aké povinnosti plynú pri vyradení vozidla - preradenie do osobného užívania? Môže SZČO vyradiť toto vozidlo z evidencie majetku aj bez daňového dokladu, len zápisom na karte majetku? Vozidlo, ktoré už bude majetkom fyzickej osoby, podlieha jeho prípadný predaj zdaneniu príjmu, ak by vozidlo predal do 5 rokov?

Od roku 2025 pri nákupoch do výšky 400 € (vrátane DPH) je naďalej možné uplatniť si odpočet DPH bez nutnosti vystavenia faktúry. Pri vyšších sumách však je potrebné žiadať od dodávateľa riadnu faktúru, aby bol odpočet možný. Ak napríklad v predajni podnikateľ zaplatí v hotovosti 600 € a zabudne žiadať riadnu faktúru, vystavia mu doklad z pokladnice, DPH si nemôže odpočítať. Ale, môže si uplatniť v daňových výdavkoch s. r. o. tento pokladničný doklad? Iný príklad: V predajni zaplatí v hotovosti 600 €. Ak sa identifikuje ako zdaniteľná osoba (s. r. o. - napr. prinesie im výpis z obchodného registra) sú v predajni povinní vystaviť riadnu faktúru? Od 1. januára sa nemení definícia daňového výdavku. Daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve. Účtovníctvo nebráni tomu, aby náklad bol zaúčtovaný aj na základe dokladu vyhotoveného ERP (zjednodušená faktúra) v sume vyššej ako 400 €.

Je potrebné uchovávať originály pokladničných dokladov, keď každý takýto doklad účtovná jednotka oskenuje cez aplikáciu eBlocky a následne ho uloží v digitálnej podobe?

Nedôvodná fakturácia dane z pridanej hodnoty (ďalej len "DPH"), resp. uvedenie DPH na faktúre nad rámec zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") má za následok povinnosť poskytovateľa plnenia (dodávateľa) odviesť túto DPH. Vyplýva to z článku 203 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len "smernica o DPH") a tiež z § 69 ods. 5 zákona o DPH.

Zamestnanec požiadal o príspevok na rekreáciu – dieťa sa zúčastnilo denného tábora. Predložil účtovný doklad (faktúru), ktorá spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu. Ako doklad o úhrade predložil príjmový pokladničný doklad, ktorý ale bol ručne vypísaný. Je možné uznať ručne vypísaný príjmový doklad, ak občianske združenie, ktoré organizuje tábor, nemá registračnú pokladnicu?

Kontrolná akcia „Horúce leto 3“ je zameraná na evidenciu tržieb a používanie elektronickej registračnej pokladne. Primárnym cieľom finančnej správy nie je podnikateľov pokutovať, ale dbať na dodržiavanie zákona. Napriek tomu, že finančná správa (FS) o kontrolnej akcii intenzívne informuje, stále takmer polovica kontrolovaných podnikateľov zákon porušuje.

Spoločnosť s r. o., ktorá vedie podvojné účtovníctvo a je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) vystavila v decembri v roku 2023 faktúru na predaj borovicovej dosky, ktorú zaúčtovala:

Parlament nedávno schválil kľúčovú novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), ktorá prináša rozsiahle zmeny s cieľom...

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR vydalo dňa 4. apríla 2024 opatrenie č. 73/2024 Z. z. (vyhlásené v Zbierke zákonov dňa 18. apríla 2024), ktorým opäť zvyšuje sumy základnej náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách. Predchádzajúce opatrenie č. 247/2023 Z. z. sa s účinnosťou od 1. mája 2024 zrušuje.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"), platný v Slovenskej republike, aktuálne upravuje základnú sadzbu DPH na tovary a služby vo výške 20 % zo základu dane. Ďalej upravuje, že na týmto zákonom taxatívne vymedzené tovary a služby, sa uplatňuje znížená sadzba dane. Zákon o DPH aktuálne definuje dve znížené sadzby dane, a to 5 % a 10 % zo základu dane.

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku vo veci C-606/22 "B. sp. z o.o." zaoberal otázkou možnosti opravy nesprávnej (vyššej) sadzby DPH a vrátenia daňového preplatku v situácii, keď dodávateľ nevyhotovil opravnú faktúru z dôvodu, že pri dodaní tovaru alebo služby nevyhotovil faktúru, ale zákazníkovi vydal pokladničný doklad z elektronickej registračnej pokladnice podľa vnútroštátneho predpisu.

Slovenská spoločnosť platiteľ DPH kúpila tovar z Číny s dodacími podmienkami DDP. Spoločnosť uhradila preddavkovú faktúru a následne jej bola vystavená riadna faktúra s údajmi SK spoločnosti. Dodávateľ je uvedený na faktúre čínska spoločnosť, bez uvedenia jeho IC-DPH a bez textu, že dodanie je oslobodené od dane v rámci EÚ 2006/112/EU dodanie z Rotterdamu na Slovensko. Dodávateľ uviedol, že clo a poplatky boli uhradené a tovar preclený.SK spoločnosť má prepravné doklady (CMR). Tovar išiel z Holandska (Rotterdam) slovenskou prepravnou spoločnosťou na Slovensko. Aké povinnosti má odberateľ (SK spoločnosť) z hľadiska zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH")?

Súdny dvor EÚ vydal rozsudok C‑676/22 B2 Energy, v ktorom sa zaoberal oslobodením od DPH pri dodaní tovaru, ktorého skutočným príjemcom bola iná osoba ako odberateľ uvedený na faktúre.

Vláda SR schválila novelu zákona o povinnom zmluvnom poistení (PZP), ktorú predložilo MF SR. Novela okrem transpozície smernice EÚ prináša aj viacero zmien, ktoré pozitívne privítajú najmä klienti poisťovní a ktoré zabezpečia vyššiu ochranu poškodených osôb.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa osoby povinnej platiť DPH, ktorá bola uvedená na falošnej faktúre vystavenej zamestnancom bez vedomia a súhlasu zamestnávateľa - C-442/22 - Dyrektor Izby Administracji Skarbowej w Lublinie.

Po vykonaní ročnej uzávierky v mzdovej učtárni vznikajú zamestnávateľovi povinnosti s vykazovaním údajov za predchádzajúci kalendárny rok. Jedna z týchto povinností vyplýva zo zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti, ktorá ukladá niektorým zamestnávateľom preukazovať splnenie povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím.

Čo je to nevyfakturovaná dodávka, kedy vzniká a ako sa o nej účtuje? Nevyfakturovaná dodávka predstavuje účtovný prípad, ktorý sa v danom účtovnom období uskutočnil (prijatá dodávka alebo prijatá služba, poskytnutá dodávka alebo poskytnutá služba) a na ktorý účtovná jednotka ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka (napr. k 31.12.2023) neobdržala účtovný doklad, alebo účtovný doklad nevystavila. V rámci nevyfakturovaných dodávok možno hovoriť o nevyfakturovanom záväzku alebo o nevyfakturovanej pohľadávke.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa odpočítania dane z pridanej hodnoty (DPH) v prípade DPH podvodu - C-537/22 Global Ink Trade.

Spoločnosť, ktorá je mesačný platiteľ DPH v zdaňovacom období roka 2023 evidovala záväzky po splatnosti, pri ktorých uplynulo 100 dní odo dňa splatnosti záväzku. V príslušných zdaňovacích obdobiach uplatnila § 53b ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") a vrátila odpočítanú DPH daňovému úradu. S cieľom zmierlivého vyriešenia nárokov veriteľa uzatvoril dlžník písomne s veriteľom uznanie záväzku a dohodu o jeho zaplatení podľa § 323 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p.

Slovenská firma - platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") si objednala nové motorové vozidlo (od platiteľa z iného členského štátu). Dodávateľ (Cyperská firma CY IČ DPH) vystavil riadnu faktúru dňa 20. decembra 2023. Vozidlo bolo prepravené fyzicky na Slovensko dňa 15. januára 2024. Daňová povinnosť podľa nášho názoru vzniká dňom vyhotovenia faktúry a faktúra mala byť zaradená do DPH priznania v mesiaci 12/2023, lebo do lehoty podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie 12/2023 (do 25. januára 2024) bude vykonaná aj preprava tovaru z členského štátu do tuzemska. Sú tieto úvahy správne?