Daňové doklady - strana 4

Spoločnosť, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty na Slovensku predáva nový vežový žeriav českej spoločnosti, ktorá je tiež platiteľ dane z pridanej hodnoty. Na tomto obchode sa zúčastňujú tri osoby (všetky sú identifikované pre daň z pridanej hodnoty v troch členských štátoch). Z Nemecka je tovar priamo prepravený do Českej republiky, nemecká firma vystavuje faktúru slovenskej spoločnosti, ide tu teda o trojstranný obchod. Ak ale tento vežový žeriav bude namontovaný na stavbe v Českej republike inou českou firmou a suma za montáž bude prefakturovaná na slovenskú spoločnosť, ide o tovar s montážou a bude sa teda uvádzať do daňového priznania, kontrolného výkazu a súhrnného výkazu?

Slovenský platiteľ dane z pridanej hodnoty registrovaný podľa ustanovenia § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) fakturuje českému platiteľovi DPH (ktorý má českú registráciu ale nemá slovenskú registráciu pre DPH) službu podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona o DPH. Na faktúre slovenský platiteľ vyčísli slovenskú DPH. Faktúru uvedie v časti A.1. kontrolného výkazu k DPH. Ako má slovenský platiteľ vyplniť kontrolný výkaz v stĺpci 1 (IČ DPH odberateľa), má nechať prázdne miesto, vyplniť 0 alebo uvedie české IČ DPH odberateľa?

Slovenská firma dostala faktúru od dodávateľa z USA (s prideleným EIN) – za jednorazový licenčný poplatok za používanie softvéru. Je povinná z uvedenej faktúry odviesť DPH a zároveň odpočítať DPH (softvér sa využíva na podnikateľské účely)? Má slovenská spoločnosť zaradiť faktúru aj do kontrolného výkazu DPH do časti B.1. s uvedeným ich EIN?

Od 1. 1. 2023 musia zamestnávatelia oznamovať Sociálnej poisťovni analytické údaje o svojich zamestnancoch. V tomto článku vás oboznámime o aké údaje zamestnanca ide a v akej lehote je zamestnávateľ povinný splniť oznamovaciu povinnosť.

Stavebná spoločnosť je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH). Na základe zmluvy o nájme dopravného prostriedku plánuje prenajať automobil inej spoločnosti, ktorá bude pre prenajímanú spoločnosť vykonávať stavebné práce v rámci Slovenskej republiky. Môžu sa zmluvné strany dohodnúť na paušálnom mesačnom nájomnom, v ktorom bude zahrnutá aj suma za spotrebované pohonné látky (PHL)? Prenajímateľ automobilu bude platiť nájomcovi celú sumu za zakúpené / spotrebované PHL. Prenajímateľ náklady vo svojej spoločnosti za spotrebované PHL bude účtovať v pomere 80:20, lebo nebude viesť knihu jázd. Môže takto prenajímateľ postupovať a do nákladov si zahrnúť 80 % a 20 % budú nedaňové náklady? Nájomca bude prenajaté auto používať pri presunoch na stavbách a prevoze materiálu podľa potreby. Nájomca má všetky náklady v cene mesačného paušálu. Môže takto postupovať a účtovať spotrebované PHL?

Vychádzajúc zo všeobecnej úpravy určovania základu dane pri dani z pridanej hodnoty (DPH) je pri dodaní tovaru a služby ním všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa – príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Takúto základnú definíciu základu dane ustanovuje § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Elektroinštalačná spoločnosť, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH), získala nefunkčný zbernicový systém, ktorý bol vyradený ako šrot. Tento zebernicový systém nebol prijatý na sklad. Po čase spoločnosť systém opravila a spojazdnila. Vzápätí má záujem tento systém predať. Ako má spoločnosť postupovať pri predaji zbernicového systému ako celku? Stačí vyhotovená faktúra s DPH ako predaj materiálu (311 / 602, 343)? Alebo je potrebné zbernicový systém najskôr prijať na sklad ako prebytok 112 / 648? V prípade, že áno, tak v akej cene? Rieši sa tu aktivácia nákladov?

Je z účtovného aj z daňového hľadiska správne, ak odberateľská faktúra obsahuje kladné aj záporné položky? Uvedený účtovný prípad sa vyskytuje v situácii, ak odberateľ žiada o výmenu tovaru. Je správne, ak je faktúre uvedený nový tovar a následne na tej istej faktúre aj na základe dobropisu vrátený tovar? Dodávateľ nechce vystavovať osobitne dobropis na predchádzajúcu faktúru a následne vystaviť novú odberateľskú faktúru. Vyskytujú sa prípady, ak odberateľ reklamuje tovar a žiada o výmenu tovaru. Dostane tovar, ktorý má vyššiu cenu, ako bol pôvodný tovar (hodnota výslednej faktúry by bola kladná). Ak odberateľ reklamuje tovar a žiada o výmenu tovaru – dostane lacnejší tovar (hodnota výslednej faktúry by bola záporná). Môže byť odberateľská faktúra záporná? Ak odberateľ reklamuje tovar a žiada o výmenu tovaru – dostane tovar v tej istej cene (hodnota výslednej faktúry by bola nulová).

Vedenie účtovníctva a zostavenie účtovnej závierky vyžaduje značné pracovné úsilie a odborné znalosti. Podstatou účtovnej závierky je zistiť ku dňu, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje stav majetku, záväzkov a vlastného imania účtovnej jednotky v peňažných jednotkách a v predpísanej štruktúre vyjadriť výsledok hospodárenia. Cieľom uzávierkových prác je zostaviť údaje do takej štruktúry, objemu a charakteru informácie, ktoré umožnia užívateľom závierky získať prehľad o majetku, záväzkoch, vlastnom imaní, výsledku hospodárenia a finančnej situácii účtovnej jednotky. Účelom uzávierkových prác je vykonať sumarizáciu bežného účtovníctva, vykonať inventarizáciu, zaúčtovať uzávierkové účtovné prípady a zostaviť účtovnú závierku.

Slovenský platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) si objedná službu od českého platiteľa DPH. Služba je charakteru stavebných prác vykonaných na nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na území Slovenskej republiky. Český podnikateľ vystaví faktúru bez DPH. Daň je splatná na Slovensku a prizná sa v súlade s § 69 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Má slovenský podnikateľ v tomto prípade aj právo na odpočet priznanej dane?

Stavebná spoločnosť, ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty (DPH) v Slovenskej republike prenajíma lešenie, ktoré aj zmontovala okolo nehnuteľnosti. Lešenie sa bude používať dlhodobo od novembra 2022 do októbra 2023. Ako má stavebná spoločnosť postupovať pri fakturácii? Musí poskytnutie tejto služby fakturovať mesačne? Ak áno, prvá a posledná fakturácia bude s prenosom daňovej povinnosti, z dôvodu, že lešenie dodala s montážou a na konci s demontážou? Tie ostatné mesačné faktúry budú s DPH, lebo je to iba prenájom lešenia? Alebo na základe Zmluvy o prenájme stavebných zariadení s obsluhou – v danom prípade „Lešenie s montážou“ budemôže fakturovať za prenájom a montáž na konci roka za obdobie 11-12/2022 s prenosom daňovej povinnosti a v 1-10/2023 bude fakturovať za prenájom a demontáž lešenia s prenosom daňovej povinnosti?

Rýchlo sa rozvíjajúca oblasť elektronického obchodu je regulovaná právnymi predpismi Európskej únie a legislatívou jednotlivých členských štátov, vrátane Slovenska. Ak si teda chcete otvoriť e-shop, mali by ste si overiť vaše zákonné povinnosti a vyhnúť sa tak prípadným pokutám. Pozor, od 1. júla 2021 sú účinné nové pravidlá v zdaňovaní pre e-shopy.

Slovenský výrobca – vývozca (platiteľ DPH) fakturuje tovar nemeckej spoločnosti (odberateľovi registrovanému pre DPH v Nemecku, nie na Slovensku). Tovar je prepravený na účet vývozcu SK priamo zo Slovenska príjemcovi do tretej krajiny. Dopravca fakturoval vývozcovi SK prepravu s oslobodením (§ 47 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. – ďalej len „zákon o DPH“). Leteckú prepravu slovenský vývozca následne prefakturuje nemeckému odberateľovi. Aký režim DPH použije vývozca SK na faktúre pri prefakturácii leteckej dopravy pre nemeckého odberateľa? Uvádza ju do riadkov 13 a 15 daňového priznania k DPH?

Slovenským podnikateľom (a ich účtovníkom) chodia dnes už bežne faktúry a iné doklady za služby (a rovnako aj tovar) z EÚ či iného zahraničia – a to najmä za cenu bez DPH. Vo väčšine prípadov služieb ide o ten správny režim a správny postup – väčšina služieb totiž podlieha režimu prenosu daňovej povinnosti na odberateľa. Dodávateľ z jednej krajiny službu vyfakturuje za cenu bez DPH a odberateľ v inej krajine službu samozdaní (bez ohľadu na to, či ide o platiteľa DPH alebo nie – rozdiel je len v práve na odpočítanie príslušnej DPH). Niekedy však príde faktúra s cenou vrátane miestnej DPH. 

Lekáreň nakupuje na predaj liečivé minerálky vo vratných plastových obaloch. Keďže v Metodickom usmernení MF/005563/2022-36 o účtovaní zálohovaných jednorazových obalov na nápoje pri B spôsobe účtovania zásob sa odporúča aj zaúčtovanie v podsúvahovej evidencii, vytvorila som podsúvahový účet 761 – aktívny a evidenčný účet 799 – pasívny. Pri nákupe minerálok účtujem cenu vratných obalov aj na 761 / 799, pri predaji 799 / 761. Je to správny postup? Môže vzniknúť na týchto účtoch zostatok k 31. 12., ak sa minerálky nepredajú a zostatok týchto podsúvahových účtov 761 a 799 sa prenesie do nasledujúceho roka ako počiatočný stav?

Evidencia celkovej sumy do VRP Porucha internetového pripojenie pri nahrávaní celkovej sumy do VRP Prijatie platby v hotovosti do pokladnice e-kasa klient bez taxametra Prijatie platby v hotovosti v zahraničí Prístupy do VRP s viacerými zamestnancami Porucha taxametra pri používaní VRP

Hlavná činnosť spoločnosti s. r. o. je rozvoz potravín vlastnými vozidlami do gastro zariadení. Zákazníkom vystavujeme faktúru a doklad z registračnej pokladnice. Zákazníkom bez registrácie (fyzická osoba) sme vystavili dodací list a pokladničný doklad do 100 € s DPH. Môže spoločnosť vystaviť doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou, kde cena tovaru, vrátane dane uhradená v hotovosti je do 1 000 €, resp. zjednodušenú faktúru-doklad, ktorý nebude obsahovať údaje o odberateľovi? Spoločnosť vyhotoví dodací list plus doklad s rozpisom tovaru a ceny.

Slovenská spoločnosť si objednala tovar od českého dodávateľa (spoločnosť A). Objednaný tovar nebol dovezený z Českej republiky na Slovensko, ale slovenská spoločnosť (spoločnosť B) dala príkaz na prevoz tovaru v rámci Českej republiky druhému odberateľovi (spoločnosti C), to znamená, že tovar z Českej republiky nebol vôbec vyvezený. Prepravu zabezpečil prvý dodávateľ (spoločnosť A). Prvý dodávateľ (spoločnosť A) vyfakturoval tovar prvému odberateľovi slovenskej spoločnosti B sumu bez DPH, následne slovenská spoločnosť B vyfakturovala tovar späť do Českej republiky odberateľovi C (bez DPH), prvý dodávateľ (spoločnosť A) zaslal pre slovenskú spoločnosť (spoločnosť B) opravnú faktúru za tovar s českou sadzbou DPH. Bol tento postup správny, ide o reťazový obchod, kde preprava tovaru bola medzi prvým dodávateľom (spoločnosťou A) a druhým odberateľom (spoločnosťou C) dodanie v reťazci medzi slovenskou spoločnosťou B a druhým odberateľom v ČR (spoločnosťou C) nie sú spojené s prepravou tovaru a označujú sa ako nepohyblivé dodávky. Chcem sa spýtať, či česká spoločnosť (spoločnosť A) fakturovala správne pre slovenskú spoločnosť B s českou DPH a či slovenská spoločnosť B vystavila správne faktúru bez DPH pre českú spoločnosť C?

Materská spoločnosť so sídlom v Rakúsku sa zaregistrovala v tuzemsku podľa § 5 zákona o DPH a objednáva si výrobky vyrobené v slovenskej výrobnej spoločnosti, ktorá je platiteľom DPH podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) a tieto výrobky ďalej predáva v Rakúsku a Nemecku. Môže materská spoločnosť od slovenskej spoločnosti žiadať vystavenie faktúry za výrobky vyrobené v Slovenskej republike a prepravené do Rakúska alebo Nemecka pod ich slovenským IČ DPH a so slovenskou daňou? Doteraz sme im vystavovali faktúry s režimom oslobodenia od DPH podľa § 43 zákona o DPH.

Spoločnosť zaoberajúca sa predajom stravných kupónov fakturovala doteraz nominálnu hodnotu stravných kupónov vrátane služby sprostredkovania stravovania s 20 % daňou z pridanej hodnoty slovenskej organizačnej zložke českého odberateľa. Organizačná zložka je v Slovenskej republike registrovaná pre DPH podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Z českej materskej spoločnosti však prišla požiadavka, aby už nefakturovali ich slovenskej organizačnej zložke, ale priamo na českú materskú spoločnosť (matku), ktorá je registrovaná pre DPH v Českej republike (dodanie podľa § 15 ods. 1 s prenosom daňovej povinnosti). Bolo by z hľadiska DPH zákonné správne fakturovať priamo spoločnosti z Českej republiky bez DPH, aj keď je predpoklad, že má v Slovenskej republike organizačnú zložku (stálu prevádzkareň), resp., je slovenská spoločnosť povinná zo zákona obdobne pri všetkých svojich zahraničných partneroch, ktorým fakturuje s prenosom daňovej povinnosti, zisťovať, či majú v Slovenskej republike organizačnú zložku (stálu prevádzkareň) a či budú stravné kupóny využívať v rámci stálej prevádzkarne v Slovenskej republike?