Medzinárodné zdaňovanie, transferové oceňovanie

V tejto časti príspevku je popísané, aké druhy dokumentácie o transferovom oceňovaní vymedzuje aktuálne usmernenie a definovanie, kto je povinný príslušný druh dokumentácie o transferovom oceňovaní viesť a aký je obsah príslušnej dokumentácie o transferovom oceňovaní.

Táto časť dokumentácie o transferovom oceňovaní nadväzuje na všeobecnú časť. Obsahuje nasledovné informácie týkajúce sa slovenskej spoločnosti a jej kontrolovaných transakcií. Zachytáva súčasný stav a zmeny v porovnaní s predchádzajúcim obdobím:

Cieľom príspevku je vymedziť rozsah a obsah dokumentačnej povinnosti o transferovom oceňovaní podľa aktuálneho legislatívneho rámca platného pre zdaňovacie obdobie, pri ktorom posledný deň lehoty na podanie daňového priznania uplynie najskôr po 31. decembri 2025.

Transferové oceňovanie je v slovenskej praxi stále trochu „tajomná“ téma, ktorú si mnohí podnikatelia spájajú len s nadnárodnými koncernami. Skúsenosť z daňových kontrol však ukazuje, že na ceny medzi prepojenými osobami sa správca dane pozerá aj pri úplne bežných slovenských eseročkách.

Cieľom tohto príspevku je poskytnúť aký rozsah informácií Slovenská republika prijíma v rámci automatickej výmeny informácií podľa smernice EÚ DAC 1 a vysvetliť zdaňovanie týchto príjmov plynúcich daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území Slovenskej republiky (rezidentom SR).

Podľa ustanovenia § 49a ods. 5 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou a daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou, ktorý má na území SR stálu prevádzkareň, je povinný oznámiť miestne príslušnému správcovi dane uzatvorenie zmluvy s daňovníkom so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí, na základe ktorej môže daňovníkovi so sídlom alebo s bydliskom v zahraničí vzniknúť na území SR stála prevádzkareň alebo daňová povinnosť zamestnancov alebo osôb pre neho pracujúcich na území SR, a to do 30 dní po uzatvorení takejto zmluvy. 

Cieľom príspevku je vysvetliť aktuálne zdaňovanie príjmov plynúcich z nehnuteľného majetku s ohľadom na aplikáciu medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia a v kontexte aktuálneho znenia zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Povedomie o správnom spôsobe zdaňovania týchto príjmov je dôležité ovládať tiež s ohľadom na platný legislatívny rámec pre automatickú výmenu informácií o takýchto príjmov plynúcich daňovým rezidentom SR zo zdrojov v zahraničí.

Rada dňa 11. marca 2025 dosiahla politickú dohodu o novej smernici EÚ (DAC9), ktorou sa zlepší administratívna spolupráca v oblasti daní. Cieľom týchto právnych predpisov je posilniť spoluprácu a výmenu informácií o minimálnom efektívnom zdaňovaní príjmov právnických osôb s cieľom lepšie plniť povinnosti týkajúce sa plnenia nadnárodných skupín podnikov a veľkých domácich skupín v rámci 2. piliera globálnej dohody G20/OECD.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa určenia miesta dodania služieb vo väzbe na existenciu dane z pridanej hodnoty (DPH) prevádzkarne schopnej prijímať a využívať poskytované služby - C-533/22 Adient.

Posledná časť príspevku sa venuje, okrem iného, posúdeniu či príklady stálych prevádzkarni, ktoré sú vymedzené v zmluve, sú považované za stálu prevádzkareň bez ohľadu na to, či sú splnené ďalšie podmienky ich vzniku alebo či sa tieto príklady posudzujú ako príklady vzniku stálej prevádzkarne, len ak sú splnené ďalšie podmienky vzniku stálej prevádzkarne.

Príspevok poskytuje výklad v oblasti medzinárodného zdaňovania ziskov podnikov. Podniky, ktoré sú rezidentmi druhých zmluvných alebo nezmluvných štátov a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky, podliehajú špecifickým pravidlám. Okrem iného sa v článku dočítate, ako sa aplikujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a posudzuje vznik tzv. "klasickej stálej prevádzkarne" v súlade s aktualizáciou Modelovej zmluvy OECD o daniach z príjmov a z majetku.

Cieľom príspevku je poskytnúť výklad v oblasti medzinárodného zdaňovania ziskov podnikov (rezidentov druhých zmluvných, resp. nezmluvných štátov), ktorí vykonávajú na území SR svoju činnosť, vysvetliť, ako sa aplikujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, posúdiť vznik tzv. "klasickej stálej prevádzkarne" na území SR v súlade s aktualizáciou Modelovej daňovej zmluvy OECD o daniach z príjmov a z majetku (ďalej len "Modelová zmluva OECD") v kontexte záverov správy k akcii 7 "Úmyselné vyhýbanie sa situáciám existencie stálej prevádzkarne" vypracovanej pracovnou skupinou č. 1 k daňovým zmluvám a súvisiacim otázkam v rámci projektu OECD BEPS (Base Erosion and Profit Shifting - projekt na zamedzenie erózii základu dane a presunu ziskov) a uvedenú problematiku ilustrovať na praktických príkladoch.

Slovenská firma - platiteľ dane z pridanej hodnoty podľa § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") chce na základe zmluvy fakturovať klasické poradenské služby maďarskej firme - presnejšie ide o maďarskú organizačnú zložku (pobočku) tureckej firmy, ktorá má podľa VIES platné HU IČ DPH. Otázkou je, či môže slovenská firma fakturovať podľa § 15 zákona o DPH s prenesením daňovej povinnosti na HU príjemcu? (Napr., na Slovensku by nebolo jedno, že zahraničná osoba je registrovaná podľa § 4 alebo § 5 zákona o DPH).

Slovenská spoločnosť pracuje na zákazkách v Nemecku pre nemecké spoločnosti. Konateľ spoločnosti a spoločník v jednej osobe cestuje väčšiu časť roka pracovne do Nemecka (kontrola, práca, podpisovanie kontraktov a pod.). Za tieto cesty si inkasuje cestovné náhrady. Cesty presahujú viac ako 183 dní. Má nárok na cestovné náhrady a sú daňovo uznané, ak väčšiu časť roka strávi konateľ spoločnosti a spoločník v zahraničí (v Nemecku)? Vzniká slovenskej spoločnosti stála prevádzkareň v Nemecku za týchto podmienok, resp. za akých podmienok vznikne?

Súdny dvor EÚ sa v rozsudku C-232/22 „Cabot Plastics Belgium SA“ zaoberal interpretáciou konceptu prevádzkarne z hľadiska DPH v kontexte činností výhradného zmluvného výrobcu v rámci podnikovej skupiny.

Koncom júna 2023 Európsky súdny dvor (ďalej len „ESD“) rozhodol v prípade C-232/22 Cabot Plastics Belgium SA v. État belge, v ktorom sa zaoberal otázkou, či poskytovanie spracovateľských operácii pre výhradného zahraničného príjemcu týchto služieb právne nezávislým poskytovateľom služby zakladá prevádzkareň na účely DPH pre daného príjemcu služby v krajine poskytovateľa služby.

Cieľom legislatívnej úpravy zákona č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. (ďalej len „zákon o medzinárodnej spolupráci“) jeho novelou zverejnenou v zákone č. 250/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony bolo zvýšenie daňovej transparentnosti a zlepšenie fungovania existujúcich nástrojov medzinárodnej administratívnej spolupráce pri správe daní. Tento cieľ legislatívnej úpravy zákona o medzinárodnej spolupráci sa má dosiahnuť implementáciou smernice Rady (EÚ) 2021/514 z 22. 3. 2021, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní (Ú. v. EÚ L 104, 25. 3. 2021), ktorá je označovaná ako DAC7 (ďalej len „smernica DAC7“).

Ak obchodujete s partnermi v USA alebo vám plynú niektoré druhy príjmov zo zdroja v USA, môžete sa podľa lokálnej legislatívy vystaviť riziku zrážkovej dane vo výške až 30%. Formulár W8-BEN-e umožňuje zahraničnému podniku uplatniť nárok na zníženie sadzby dane v USA, ak má krajina, v ktorej má podnik sídlo uzatvorenú Zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia.

Všeobecná časť dokumentácie o transferovom oceňovaní obsahuje nasledovné informácie poskytujúce celkový prehľad o celej nadnárodnej skupine, vrátane zmien, v porovnaní s predchádzajúcim zdaňovacím obdobím identifikáciu a právnu formu jednotlivých členov skupiny, popis organizačnej a vlastníckej štruktúry skupiny [pozri časť všeobecná časť dokumentácie o transferovom oceňovaní písm. a)], stručný popis funkcií a aktív, ktoré vykonávajú jednotliví členovia skupiny a ich predpokladané riziká [pozri časť všeobecná časť dokumentácie o transferovom oceňovaní písm. g)], všeobecný popis spôsobu financovania skupiny.

V predchádzajúcom príspevku boli rozobraté nielen všeobecné povinnosti pri dani vyberanej zrážkou, spôsob jej vybratia, sadzby dane, sťažnosť na nesprávne zrazenú daň, ale aj vzťah zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluvy o ZDZ“) na vybratie dane zrážkou a v tejto súvislosti aj koncept konečného príjemcu/skutočného vlastníka príjmu.