Vznik a existencia tzv. "klasickej stálej prevádzkarne" v kontexte opatrení projektu OECD BEPS (II.)

Vydáno: 24 minút čítania
Príspevok poskytuje výklad v oblasti medzinárodného zdaňovania ziskov podnikov. Podniky, ktoré sú rezidentmi druhých zmluvných alebo nezmluvných štátov a vykonávajú svoju činnosť na území Slovenskej republiky, podliehajú špecifickým pravidlám. Okrem iného sa v článku dočítate, ako sa aplikujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a posudzuje vznik tzv. "klasickej stálej prevádzkarne" v súlade s aktualizáciou Modelovej zmluvy OECD o daniach z príjmov a z majetku.
 
Článok 5 ods. 1 Modelovej zmluvy OECD - všeobecné pravidlo (tzv. klasická stála prevádzkareň)
V ods. 1 je vymedzená definícia vzniku tzv. "klasickej stálej prevádzkarne". Na účely vzniku tzv. "klasickej stálej prevádzkarne" musia byť splnené nasledovné tri podmienky:
-
existencia miesta alebo zariadenia na výkon činnosti,
-
trvalosť miesta na podnikanie,
-
výkon činnosti prostredníctvom tohto miesta.
Predmetné ustanovenie je často definované ako všeobecné pravidlo vzniku stálej prevádzkarne.
 
Existencia miesta alebo zariadenia na výkon činnosti
Pojem "miesto alebo zariadenie na výkon činnosti" (ďalej len "miesto na výkon činnosti") má veľmi široký význam. Akýkoľvek priestor alebo zariadenie, ktoré má podnik k dispozícii, a ktorý podnik používa na výkon činnosti, môže byť považovaný za "miesto na výkon činnosti". Podnik môže mať určité miesto k dispozícii aj vtedy, ak toto miesto nevlastní, alebo ho nemá prenajaté, nemusí mať formálny právny nárok na určité miesto, stačí ak toto miesto skutočne využíva.
Na druhej strane iba samotná prítomnosť podniku na určitom mieste neznamená, že podnik má toto miesto k dispozícii. Komentár obsahuje štyri príklady, kde zástupcovia jedného podniku sú prítomní v priestoroch druhého podniku.
Príklad č. 1:
Prvý príklad sa týka obchodníka, ktorý pravidelne navštevuje významného zákazníka za účelom získania objednávok a stretnutia sa s riaditeľom nákupu v jeho kancelárii. V tomto prípade, priestory zákazníka nie sú k dispozícii podniku, pre ktorý tento obchodník pracuje, a preto nie sú považované za trvalé miesto podnikania, prostredníctvom ktorého podnik vykonáva činnosť (v závislosti od okolností, môžu byť pre vznik stálej prevádzkarne splnené podmienky článku 5 ods. 5 Modelovej zmluvy OECD - tzv. "agentskej stálej prevádzkarne").
Príklad č. 2:
Druhý príklad sa týka zamestnanca jednej spoločnosti, ktorá môže dlhé časové obdobie používať kanceláriu v centrále druhej spoločnosti (napr. novonadobudnutá pobočka) za účelom ubezpečenia sa, že táto druhá spoločnosť plní povinnosti vyplývajúce z uzatvorenej zmluvy s prvou spoločnosťou. V tomto prípade, zamestnanec vykonáva činnosti týkajúce sa podnikania prvej spoločnosti a kancelária, ktorú má k dispozícii v centrále druhého podniku, vytvorí stálu prevádzkareň jeho zamestnávateľa za podmienky, že táto kancelária je k dispozícii dostatočne dlhé obdobie, tak aby vytvorila "trvalé miesto na podnikanie" a že činnosti tam vykonávané sú nad rámec činností definovaných v článku 5 ods. 4 Modelovej zmluvy OECD (pomocné a podporné činnosti).
Príklad č. 3:
Tretí príklad sa týka podniku, ktorý sa zaoberá cestnou dopravou, ktorý môže používať nakladaciu plošinu v zákazníkovom sklade každý deň určitý počet

Související dokumenty

Súvisiace články

Zdaňovanie podielov na zisku (dividend) v kontexte zmien od 1. 1. 2017 (1. časť)
Zmeny zákona o dani z príjmov na základe noviel s účinnosťou postupne od roku 2020 (7. časť)
Zdaňovanie ziskov zo scudzenia majetku
Vývoj pri prisudzovaní ziskov stálej prevádzkarni
Medzinárodné zdanenie príjmov z predaja (scudzenia) majetku
Vplyv zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia na ustanovenia zákona o dani z príjmov (4. časť)
Patenty a ochranné známky – vybrané problémy
Úprava základu dane o neuhradené záväzky
Odštepenie stavby zahraničnou osobou a DPPO
Vznik a existencia stálej prevádzkarne v kontexte "Závislý zástupca"
Zdaňovanie podielov na zisku (dividend) v kontexte aktuálneho legislatívneho rámca
Daň vyberaná zrážkou (II.)
Vznik a existencia tzv. "klasickej stálej prevádzkarne" v kontexte opatrení projektu OECD BEPS (III.)
Zdanenie príjmov fyzických osôb z prenájmu nehnuteľností
Vstupná cena hmotného majetku (2. časť)
Reklama, propagácia a prezentácia podnikateľa a daňové náklady
Daňové výdavky súvisiace s majetkom využívaným aj na súkromné účely
Investičný majetok z hľadiska DPH a úprava dane odpočítanej pri investičnom majetku v roku 2017
Transpozícia smernice ATAD 1 a zmeny v zdaňovaní fyzických osôb (2. časť)

Súvisiace otázky a odpovede

Nájom vozidiel od dcérskej spoločnosti odštepného závodu z CZ
Dividendy vyplatene daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou
Stála prevádzkareň vo Švajčiarsku
Predaj nehnuteľnosti zahraničnou osobou a DPPO
Služby poskytnuté nemeckou spoločnosťou pre slovenskú spoločnosť na území SR
Stála prevádzkareň, organizačná zložka - kapitálové vzťahy s hlavnou spoločnosťou a tretími stranami
Odpisy majetku
Automobil v podnikaní
Výhrevné panely
Medzinárodné zdaňovanie príjmov FO
Oporný múrik - IM?
Pobočka zahraničnej súkromnej vysokej školy
Vklad fyzickej osoby do s. r. o.
Odmena pre konateľa z Českej republiky
FO a prenájom bytu - bytového priestoru vlastnej s.r.o.
Nulovanie faktúry
Odpis pohledávky po zastavení exekuce na základě oddlužení konkurzem
Náklady na projekt za účelom získania dotácie z EU na obstaranie dlhodobého majetku
Cestovné náhrady spoločníka
S.r.o. a uplatnenie daňových nákladov na kanceláriu