V predchádzajúcom príspevku boli rozobraté nielen všeobecné povinnosti pri dani vyberanej zrážkou, spôsob jej vybratia, sadzby dane, sťažnosť na nesprávne zrazenú daň, ale aj vzťah zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluvy o ZDZ“) na vybratie dane zrážkou a v tejto súvislosti aj koncept konečného príjemcu/skutočného vlastníka príjmu.
Práve vzťah zmlúv o ZDZ má význam v prípade vyplácania príjmov zo zdrojov na území SR daňovníkovi s obmedzenou daňovou povinnosťou (ďalej len "daňovník s ODP"), ktorý má bydlisko alebo sídlo v štáte, s ktorým má SR uzatvorenú takúto zmluvu o ZDZ, pričom v § 43 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") sú vymedzené výlučne príjmy plynúce zo zdroja na území SR daňovníkom s ODP. Najvýznamnejšie z týchto príjmov budú uvedené v tomto príspevku.
V ust. § 43 ods. 2 ZDP sú špecificky vymedzené len príjmy zo zdrojov na území SR, z ktorých sa daň vyberá zrážkou, a ktoré sú vyplácané, poukázané alebo pripísané daňovníkovi s ODP.
Ide o príjmy plynúce daňovníkom s ODP uvedené v § 16 ods. 1 ZDP,
okrem príjmov plynúcich stálej prevádzkarni týchto daňovníkov (§ 16 ods. 2), ktorá je zaregistrovaná podľa
§ 49a ods. 5 ZDP. Uvedené znamená, že platiteľ dane musí, okrem iného, zistiť aj to, či pri príjmoch uvedených v § 43 ods. 2 ZDP, z ktorých má daňovníkovi s ODP vybrať daň zrážkou, nemá tento na území SR zaregistrovanú stálu prevádzkareň. Ak by takúto stálu prevádzkareň daňovník s ODP mal zaregistrovanú, z príjmov uvedených v § 43 ods. 2 ZDP sa daň nevyberie zrážkou, ale vykoná sa zabezpečenie dane podľa § 44 ZDP, tam, kde to ZDP umožňuje a daňovník s ODP si bude tieto príjmy priznávať v daňovom priznaní ako súčasť zdaniteľných príjmov dosahovaných svojou stálou prevádzkarňou umiestnenou na území SR.Vznik stálej prevádzkarne
je upravený v § 16 ods. 2 až 4 ZDP, pričom je možné rozlíšiť medzi:-
klasickou stálou prevádzkarňou, ktorá vzniká, ak zahraničný daňovník
má na území SR trvalé miesto
(najmä kanceláriu, pobočku, dielňu, pracovisko...),
-
prostredníctvom ktorého opakovane a sústavne vykonáva úplne alebo sčasti svoju činnosť na území SR, a to vrátane digitálnej platformy, ktorá sa posudzuje len vo väzbe na poskytovanie prepravných a ubytovacích služieb,
-
pričom pri jednorazovo vykonávanej činnosti sa za trvalé považuje, ak doba výkonu činnosti presiahne šesť mesiacov, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov,
-
staveniskom, miestom vykonávania stavebných projektov a montážnych projektov, pri ktorých stála prevádzkareň vzniká, ak činnosť daňovníka s ODP alebo jeho závislých osôb na nich presiahne 6 mesiacov,
-
službovou stálou prevádzkarňou, ak činnosť daňovníka s ODP alebo osobami pre neho pracujúcimi presiahne 183 dní, a to súvisle alebo v niekoľkých obdobiach v akomkoľvek období dvanástich po sebe nasledujúcich mesiacov,
-
agentskou stálou prevádzkarňou, kde daňovník s ODP vykonáva svoju činnosť na území SR prostredníctvom agenta/závislého zástupcu.
Za príjem dosahovaný v stálej prevádzkarni sa považuje aj príjem spoločníkov v. o. s. a komplementárov k. s. (rovnako aj členov európskeho zoskupenia hospodárskych záujmov), ktorí sú daňovníkmi s ODP a ktorý im plynie z účasti v týchto spoločnostiach a z úverov a pôžičiek poskytnutých týmto spoločnostiam. Tu sa však vždy použije systém zabezpečenie dane podľa § 44 ods. 2 ZDP.
______________________________
Registračná a oznamovacia povinnosť je upravená v § 49a ZDP.
______________________________
Podľa § 49a ods. 1 ZDP, fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá je zapísaná do registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci, na základe údajov z tohto registra, ktoré boli prevzaté do tohto registra z obchodného registra, zo živnostenského registra a z iných registrov podľa oznámenia finančného riaditeľstva uverejneného na jeho webovom sídle, zaregistruje správca dane v lehote a spôsobom ustanoveným osobitným predpisom.
Príklad č. 1:
Český rezident (daňovník s ODP na území SR), z dôvodu vykonávania podnikateľskej činnosti na území SR, získal na tomto území živnostenské oprávnenie na podnikanie (štatistický úrad mu predelil aj IČO). Má byť tento daňovník zaregistrovaný pre daň z príjmov?
Áno. Podľa § 49a ods. 1 ZDPfyzická osoba, ktorá
na území SR získa oprávnenie na podnikanie
, a je uvedená v živnostenskom registri, bude správcom dane zaregistrovaná z úradnej moci.* * *
Podľa § 49a ods. 2 ZDP fyzická osoba, ktorá nie je registrovaná podľa § 49a ods. 1, je povinná v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom na území SR začala vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť alebo v ktorom na území SR prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, požiadať správcu dane o registráciu.
Príklad č. 2:
Rezident, ktorý je na daňové účely rezidentom Rakúska (daňovník s ODP na území SR), na území SR dosahuje len príjmy z prenájmu nehnuteľnosti (bytu), ktorá je tu umiestnená. Má povinnosť sa z tohto dôvodu registrovať na daňovom úrade v SR?
Áno. Fyzická osoba, ktorá na území SR prenajala nehnuteľnosť okrem pozemku, je povinná požiadať správcu dane (daňový úrad) o registráciu, a to v lehote do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom prenajala predmetnú nehnuteľnosť.
* * *
Podľa § 49a ods. 4 ZDP, ak fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá nie je registrovaná podľa § 49a ods. 1 až 3, vznikla na území SR stála prevádzkareň, je povinná požiadať správcu dane o registráciu do konca kalendárneho mesiaca po uplynutí mesiaca, v ktorom vznikla stála prevádzkareň. Ak táto fyzická alebo právnická osoba už je registrovaná podľa § 49a ods. 1 až 3, je povinná správcovi dane oznámiť vznik stálej prevádzkarne v lehote do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí mesi