Cieľom príspevku je poskytnúť výklad v oblasti medzinárodného zdaňovania príjmov spoločníkov verejných obchodných spoločností a komplementárov komanditných spoločností, ktorí sú považovaní na území SR za daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou (za daňových nerezidentov), vysvetliť, ako sa aplikujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ako sa postupuje pri zdaňovaní predmetných príjmov a akým spôsobom sa uplatňuje inštitút zabezpečenia dane.
Cieľom príspevku je poskytnúť výklad v oblasti medzinárodného zdaňovania príjmov spoločníkov verejných obchodných spoločností (v. o. s.) a komplementárov komanditných spoločností (k. s.), ktorí sú považovaní na území SR za daňovníkov s obmedzenou daňovou povinnosťou (za daňových nerezidentov), vysvetliť, ako sa aplikujú zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ako sa postupuje pri zdaňovaní predmetných príjmov a akým spôsobom sa uplatňuje inštitút zabezpečenia dane.
Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a ich vzťah k vnútroštátnym predpisom
Jedným zo zámerov uzatvárania medzinárodných zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia (ďalej len „zmluva“) je obmedziť právo vybrať daň a rozdeliť toto právo medzi jednotlivé zmluvné štáty. Rovnako zmluva rieši prípady, kedy právo vybrať daň z určitého príjmu, ktorý má zdroj v jednom štáte a plynie rezidentovi druhého štátu, majú podľa vnútroštátnych predpisov obidva zmluvné štáty. Zmluva v týchto prípadoch stanoví, ktorý zmluvný štát má právo na zdanenie príjmu (štát zdroja alebo štát rezidencie), alebo ak môže byť zdanený v obidvoch štátoch, stanoví spôsob vylúčenia dvojitého zdanenia. Zmluva tiež vytvára podmienky na spoluprácu v