Účastníci správy daní, miestna príslušnosť

Na presné určenie správcu dane, ktorý bude rozhodovať v daňovom konaní, je potrebné vyriešiť otázku vecnej a miestnej príslušnosti. Pri vecnej príslušnosti ide o určenie, ktorý správca dane bude príslušný na rozhodovanie, teda či pôjde o daňový úrad, colný úrad alebo obec. Miestna príslušnosť správcu dane určuje, ktorý konkrétny, vecne príslušný správca dane, bude rozhodovať. Právna úprava rieši aj možné nezhody viacerých správcov dane pri určovaní príslušnosti. Ak je to potrebné na zabezpečenie efektívnosti daňového konania, právna úprava umožňuje aj delegovanie miestnej príslušnosti.

V medzirezortnom pripomienkovm konaní je návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Zmenou sa navrhuje rozšírenie zákonnej kompetencie správcu dane zrušiť registráciu platiteľov, ktorí si neplnia zákonné povinnosti, uvalenie povinnosti zložiť zábezpeku na daň pri pochybnostiach o budúcich nedoplatkoch, zavedenie záznamovej povinnosti pre rizikových platiteľov.

Nový stavebný zákon (25/2025 Z.z.) by mal zabezpečiť akceleráciu prípravných a povoľovacích procesov, zjednodušenie výstavby, zníženie administratívnej záťaže povoľovacích konaní, posilnenie postavenia vlastníkov pozemkov a stavieb, zjednodušenie procesu prípravy výstavby jediným konaním, sprísnenie odbornej prípravy zamestnancov, ochranu umeleckých diel pred poškodením stavebnou činnosťou, precizovanie správneho konania, rozšírenie okruhu sankcionovaných osôb a zvýšiť dôraz na účasť oprávnených osôb vo výstavbe.

Všetci, ktorí v minulom roku nadobudli nehnuteľnosť, musia do konca januára podať daňové priznanie k dani z nehnuteľností. Správcom tejto dane sú obce a mestá, preto práve oni na základe daňového priznania daňovníkovi vyrubia daň.

Daňové tajomstvo sú informácie o daňovom subjekte, ktoré sa získajú pri správe daní. Tieto informácie sú chránené a nemôžu byť zverejnené bez súhlasu dotknutého subjektu, s výnimkou niektorých prípadov stanovených zákonom. Daňové tajomstvo nezahŕňa informácie, ktoré sú verejne prístupné, alebo informácie o tom, či prebieha alebo prebiehala daňová kontrola alebo daňové exekučné konanie.

Pokračovanie článku sa týka zákonnej povinnosti subjektov poskytovať správcovi dane potrebné údaje relevantné na účely správy daní v súlade s príslušnými daňovými predpismi. Článok podrobne rozoberá právny rámec, ktorý ukladá daňovým poplatníkom túto povinnosť, špecifikuje typy údajov, ktoré sú predmetom tejto povinnosti, a analyzuje dôsledky pre subjekty, ktoré by túto povinnosť nesplnili. Ďalej sú tu vysvetlené možné sankcie a postupy správnych orgánov pri zisťovaní nezrovnalostí, ako aj práva a povinnosti daňových subjektov v rámci poskytovania informácií. Text prináša ucelený pohľad na právnu reguláciu v oblasti správy daní a zdôrazňuje význam transparentnosti a spolupráce medzi daňovými poplatníkmi a správcom dane.

Problematika postupu a spôsobu podania v súvislosti so správou daní je upravená v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Daňový poriadok neupravuje osobitne definíciu "podania". Inštitút podania úzko súvisí s právom a povinnosťami daňového subjektu v súvislosti so správou daní.

V priebehu roka 2022 bolo schválených šesť noviel zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Pokiaľ prvostupňový správca dane, ktorého rozhodnutie bolo napadnuté odvolaním, nerozhodne o podanom odvolaní v rámci autoremedúry, tak postúpi odvolanie odvolaciemu orgánu.

Inštitút index daňovej spoľahlivosti (ďalej aj „IDS“) bol doplnený do zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) jeho novelou č. 267/2017 Z. z s účinnosťou od 1. januára 2018. Tento inštitút bol a je jedným z opatrení na zvýšenie daňovej disciplíny daňových subjektov, za zavedenie ktorého sa už niekoľko rokov pred jeho účinnosťou viedla veľká rozprava na ministerstve financií, finančnom riaditeľstve a aj medzi podnikateľmi.

Dňa 27. 10. 2021 parlament schválil vládny návrh zákona, ktorým sa novelizuje okrem iných zákonov aj Daňový poriadok. Príslušný zákon dňa 8. 11. 2021 podpísala aj prezidentka SR a dňa 12. 11. 2021 bol zverejnený v Zbierke zákonov SR pod číslom 408/2021 Z. z.

Dňa 12.11.2021 bol v Zbierke zákonov zverejnený zákon č. 408/2021 Z. z., ktorý novelizuje viaceré zákony z oblasti daňovej legislatívy. Súhrn najvýznamnejších zmien v oblasti dane z príjmov s účinnosťou od 1.1. 2022 približuje Katarína Balogová, Tax Manager Accace Slovensko.

Problematiku záväzného stanoviska upravuje § 53a až 53c zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“). Ide o celý proces vydávania záväzného stanoviska, lehoty na vydanie, stanovenie výšky úhrady za vydanie záväzného stanoviska ako aj možnosť späťvzatia žiadosti, ak daňový subjekt nesúhlasí s predĺženou lehotou na vydanie.

Zákonom č. 435/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) sa ustanoveniami § 53a, 53b a § 53c zavádza nový inštitút, ktorým je záväzné stanovisko. Ide o inštitút v oblasti daní, ktorý je už bežne uplatňovaný aj iných členských štátoch, napr. aj v Českej republike.

Naša spoločnosť uzatvorila so spoločnosťou z Českej republiky zmluvu o zabezpečení výstavby Aquaparku v tretej krajine (mimo EÚ). Obchodný partner z ČR vystupuje ako generálny dodávateľ stavby v tretej krajine. Naša spoločnosť zabezpečuje prostredníctvom prepravných spoločností prepravu tovarov, stavebných materiálov, technológie, prepravu pracovníkov montážnych firiem. Tieto služby fakturujeme obchodnému partnerovi do Českej republiky. Tovar ide z Poľska, Slovenska, Českej republiky priamo do miesta výstavby v tretej krajine − my zabezpečíme dopravu ukrajinským prepravcom. Túto prepravu fakturujeme generálnemu dodávateľovi stavby usadenému v Českej republike. Stavba je umiestnená v tretej krajine. Zabezpečíme prepravu montážnych pracovníkov (letenky), tieto potom fakturujeme generálnemu dodávateľovi stavby z ČR. Zabezpečíme architektov, ich prepravu na miesto stavby v tretej krajine a generálnemu dodávateľovi stavby z ČR fakturujeme riadenie projektu. Ako máme postupovať z hľadiska DPH? Môžeme tieto služby považovať za služby vzťahujúce sa na nehnuteľnosť v tretej krajine, teda českému obchodnému partnerovi fakturujeme bez DPH (tieto služby neuvádzame v daňovom priznaní k DPH, lebo nie sú predmetom dane v SR)? Taktiež tieto služby neuvádzame v súhrnnom výkaze, pretože miesto dodania je v tretej krajine. Postupujeme správne? Ako máme posudzovať prepravu − ide o službu prepravy spojenej s vývozom tovaru a táto je oslobodená od DPH. Čo ak ide o prepravu priamo z Poľska do tretej krajiny a my zabezpečíme prepravu, stále ju fakturujeme do Českej republiky? Musíme faktúru za prepravu tovaru samozdaniť? Postupujeme správne, keď faktúru došlú za prepravu spojenú s vývozom nesamozdaňujeme a zároveň keď túto prepravu fakturujeme do Čiech, uplatňujeme oslobodenie ako prepravu spojenú s vývozom? Dodali sme projektovú dokumentáciu na stavbu umiestnenú v tretej krajine. Túto projektovú dokumentáciu sme považovali za službu spojenú s nehnuteľnosťou, nakoľko súčasťou dodávky projektov je aj stavebný dozor, fakturovali sme to ako službu spojenú s nehnuteľnosťou umiestnenou v tretej krajine. Druhá strana (odberateľ) má však iný názor, projekty považujú za tovar, ktorý sme mali dodať ako vývoz tovaru (prostredníctvom JCD). Ako máme postupovať? Išlo o čiastočnú dodávku projektov aj riadenie projektu. Ďalšie dodávky projektov a stavebný dozor ešte budeme fakturovať.

Spoločnosť − platiteľ DPH vstúpila do likvidácie 25. 7. 2013. Môže si spoločnosť uplatňovať odpočítanie DPH na vstupe aj počas likvidácie? Spoločnosť zatiaľ nepožiadala o zrušenie registrácie k DPH z dôvodu, že na základe uzavretých zmlúv s obchodnými partnermi ešte prebieha vývoz služieb do EÚ, čiže spoločnosť má povinnosť podávať súhrnné výkazy.

Vzdelávanie prostredníctvom internetu je jedným z moderných a pomerne rýchlo rastúcich podnikateľských odvetví. Predmetom tohto článku je prípadová štúdia slovenskej spoločnosti, ktorá dodáva automatizované on-line kurzy širokej verejnosti v rámci aj mimo Slovenskej republiky.

V časoch, keď je Slovenská republika na popredných miestach v daňových podvodoch v oblasti DPH, je prioritou správcu dane overiť čo najväčší počet daňových subjektov, s cieľom správne určiť daň. Pri transakciách ako dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane, je overenie skutočného dodania administratívne často ťažšie, ako by to bolo pri tuzemských dodaniach. Na druhej strane však platiteľ dane – podnikateľský subjekt – zvažuje každý svoj dodatočný náklad a snaží sa o automatizáciu všetkých procesov, ktoré možno vykonávať bez jeho zásahu. A ako je to pri vývoze do tretích krajín, t. j. nečlenských krajín? Existuje paralela podobne ako pri intrakomunitárnych dodávkach do členských krajín EÚ?