Správa daní

Digitalizácia verejnej správy patrí medzi najvýznamnejšie trendy posledných rokov. Po úvodnom prevode papierových procesov do elektronickej podoby sa aktuálny vývoj sústreďuje na pokročilé analytické nástroje, ktoré samostatne vyhodnocujú veľké objemy údajov a identifikujú rizikové správanie. Umelá inteligencia sa stáva súčasťou rozhodovacích a kontrolných mechanizmov verejných orgánov vrátane daňovej správy.

Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ) zohráva v oblasti dane z pridanej hodnoty mimoriadne významnú úlohu. Hoci základným právnym predpisom upravujúcim spoločný systém DPH je smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, samotný text smernice často obsahuje všeobecné pojmy a princípy, ktorých konkrétny obsah bol postupne dotváraný rozhodovacou činnosťou SD EÚ. Práve judikatúra preto predstavuje neoddeliteľnú súčasť právnej úpravy DPH a v mnohých prípadoch má pre aplikačnú prax rovnaký význam ako samotné zákonné ustanovenia.

Klient žiada o poskytnutie úveru a banka od neho požaduje „Potvrdenie o výške dane na základe podaného daňového priznania a potvrdenie o zaplatení dane“. Klient je živnostník a má povinnosť komunikovať so správcom dane elektronicky, akým spôsobom má o potvrdenie požiadať?

Finančná správa na základe dát preveruje konkrétne rizikové prípady, v ktorých si platitelia DPH uplatňujú 100 % odpočítanie dane a deklarujú, že vozidlo používajú výlučne na podnikanie.

V priebehu daňového konania správca dane zabezpečuje dokazovanie, ktoré je významným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Aby dôkazy mohli byť podkladom pre rozhodnutie, musia byť dodržané jednotlivé obligatórne pravidlá ustanovené právnou úpravou. Významným je pritom pravidlo právnej súladnosti procesu dokazovania, ktorý musí prebehnúť v súlade s platným právom. Správca dane taktiež musí v priebehu dokazovania spolupracovať s daňovým subjektom a ostatnými účastníkmi prebiehajúceho daňového konania. Daňový subjekt je zároveň povinný poskytnúť správcovi dane potrebnú súčinnosť, ak ho na to správca dane vyzve.

Predvolanie svedka predstavuje procesný úkon správcu dane, ktorým sa zabezpečuje svedkova účasť v daňovom procese. Predvolanie musí mať písomnú formu a byť riadne doručené svedkovi. O predvedenie svedka môže správca dane požiadať, pokiaľ sú splnené podmienky danej platnej právnej úpravy. Predvedenie pritom predstavuje zásadný zásah do práv a oprávnených záujmov svedka. Preto musí správca dane neustále sledovať, či nastali a trvajú predpoklady na predvedenie svedka.

Daňová amnestia platí len do 30. 7. 2026 – do tohto dátumu musíte urobiť všetky potrebné kroky, aby ste využili odpustenie pokút a úrokov.

Daňovníci, ktorí si odložili podanie daňového priznania, ho musia podať najneskôr do 30. júna 2026. V rovnakom termíne je potrebné daň aj uhradiť alebo požiadať o odklad či splátky. Ide o konečný termín bez možnosti ďalšieho predĺženia. Finančná správa zároveň rozšírila úradné hodiny daňových úradov aj call centra.

Aj na vrátenie daňového preplatku sa vzťahuje lehota pre správcu dane a v rámci plynutia tejto lehoty je možné daňový preplatok vrátiť daňovému subjektu. Podľa § 79 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) sa na vrátenie preplatku na žiadosť daňového subjektu vzťahuje lehota zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane upravená v § 69 ods. 1 daňového poriadku. Táto lehota je päťročná a začína plynúť od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť aj bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom vznikol daňovému subjektu nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov s odkazom na poznámku č. 1 k daňovému poriadku, napr. k zákonu č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), k zákonu č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Výpoveď svedka predstavuje významný dôkaz v daňovom procese. Pokiaľ je svedok príslušným správcom dane riadne predvolaný, musí sa dostaviť a poskytnúť svedeckú výpoveď. Právna úprava pritom striktne ustanovuje prípady, keď svedok môže odoprieť svedeckú výpoveď. Svedok taktiež v určitých prípadoch nemôže vypovedať, napríklad ak by prezradil určité tajomstvo, ktorého prezradenie mu neumožňuje platná právna úprava. O svedeckej výpovedi spíše zodpovedný zamestnanec správcu dane zápisnicu, ktorá musí obsahovať obligatórne obsahové súčasti.

Problematika daňového preplatku súvisí so správou daní. Legislatívne je inštitút daňového preplatku upravený v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Problematika daňového preplatku súvisí so správou daní. Legislatívne je inštitút daňového preplatku upravený v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Samosprávy budú mať väčšie možnosti pri určovaní sumy príplatku za podlažie, ktorý vstupuje do výpočtu dane vo viacpodlažných budovách. Nebude sa to však týkať zdaňovania pozemkov, bytov, či nebytových priestorov v bytových domoch.

Problematika postúpenia daňového nedoplatku je upravená v § 86 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

Listina je spôsobilým dôkazom a podkladom pre vydanie rozhodnutia. Správca dane musí primárne posúdiť, či má listina z hľadiska obsahového význam pre dokazovanie, ktoré prebieha. Pretože je listina dôkazom, musí byť získaná právne súladným spôsobom. Pokiaľ má účastník daňového konania alebo iný subjekt listinu potrebnú pre daňové konanie, musí ju na výzvu správcu dane predložiť. Podstatné je taktiež rozlišovať verejné a súkromné listiny, a to z hľadiska prezumpcie správnosti ich obsahu.

 (ustanoveného opatrením MF SR č. MF/010937/2018-731) MF SR v nadväznosti na novelu zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. zverejnilo na webovom sídle MF SR aktualizované poučenie na vyplnenie daňového priznania k dani z poistenia so začiatkom platnosti od 1. januára 2026.

Ministerstvo financií SR v nadväznosti na novelu zákona č. 213/2018 Z. z. o dani z poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. zverejnilo na webovom sídle MF SR aktualizované poučenie na vyplnenie daňového priznania k dani z poistenia so začiatkom platnosti od 1. januára 2026.

Daň z pridanej hodnoty predstavuje jeden z najvýznamnejších príjmov verejných rozpočtov v členských štátoch Európskej únie. Zároveň ide o daň, ktorá je z hľadiska svojej konštrukcie mimoriadne citlivá na zneužívanie. Práve mechanizmus odpočítania DPH, ktorý je nevyhnutným predpokladom fungovania systému založeného na princípe daňovej neutrality, vytvára priestor na sofistikované formy daňových podvodov. Tieto podvody majú často cezhraničný charakter, využívajú zložité obchodné reťazce a sú sprevádzané značnými výpadkami daňových príjmov.

S rozvojom informatizácie ustanovuje právna úprava aj možnosť doručovania podaní správcovi dane elektronickou formou. Určité subjekty pritom majú právnu povinnosť zasielať podania správcovi dane výlučne elektronicky. Pre právnu relevanciu elektronického doručovania je pritom podstatné, či bolo elektronické podanie autorizované kvalifikovaným elektronickým podpisom. Pokiaľ sa tak nestalo, je možné doručovať elektronické podania správcovi dane aj prostredníctvom dohody, musia byť však kumulatívne splnené obligatórne predpoklady dané platnou právnou úpravou. Elektronické doručovanie správcom dane ustanovuje aj osobitná právna úprava.

Obdobie marca je tradične spojené s podávaním daňových priznaní. Finančná správa však v tomto období dáva do pozornosti aj ďalšiu zo základných povinností daňových subjektov, a to daň riadne a včas zaplatiť. Ak daňový subjekt túto svoju povinnosť nesplní, stáva sa daňovým dlžníkom. V prípade, že jeho nedoplatky presiahnu sumu 170 €, začína konať daňový exekútor.