Správa daní

Daňové konanie predstavuje pre mnohých podnikateľov zložitú spleť predpisov a termínov, ktorú nemožno podceniť vzhľadom na jej priamy dopad na verejné financie. Každoročné úniky na DPH aj na dani z príjmov dosahujú desiatky miliárd eur v rámci EÚ. Nesprávne alebo nepodané daňové priznanie pritom otvára cestu k začatiu daňového konania, ktorého výsledkom môžu byť sankcie a úroky. Čítajte aj: Úvod do problematiky daňového konania – časť I. Úvod do problematiky daňového konania – časť III.

Daňové konanie je pre mnohých podnikateľov náročný proces, v ktorom sa prelína množstvo právnych predpisov a právnych termínov. Jeho význam nemožno podceňovať, keďže má priamy dosah na financovanie verejných rozpočtov. Úniky na DPH a na dani z príjmov sa v rámci Európskej únie každoročne pohybujú v desiatkach miliárd eur. Ak daňovník nepodá priznanie vôbec alebo ho podá nesprávne, otvára tým priestor na začatie daňového konania, ktoré spravidla prináša riziko sankcií a úrokov. Čítajte aj: Úvod do problematiky daňového konania – časť I. Úvod do problematiky daňového konania – časť II.

Daňové konanie sa často javí ako komplikovaný a neznámy labyrint predpisov, interných metodík a lehôt. Články a metodické usmernenia, ktoré sú verejne dostupné, zachádzajú do detailov, no chýba im súvislý „príbeh“, ktorý čitateľa prevedie celým procesom a vysvetlí mu základy daňového konania. Autor týmto článkom začína sériu príspevkov, kde postupne vysvetlí jednotlivé etapy daňového konania až po súdne konanie. V prvej časti sa zameriame na podstatu a úvod daňového konania. Ambíciou je, aby si článok našiel cestu ku každému podnikateľovi, ale aj k študentovi práva alebo ekonómie, ktorý je nový v problematike daňového práva a chce sa naučiť, resp. pochopiť proces daňového konania – daňovej kontroly. Čítajte aj: Úvod do problematiky daňového konania – časť II. Úvod do problematiky daňového konania – časť III.

Na presné určenie správcu dane, ktorý bude rozhodovať v daňovom konaní, je potrebné vyriešiť otázku vecnej a miestnej príslušnosti. Pri vecnej príslušnosti ide o určenie, ktorý správca dane bude príslušný na rozhodovanie, teda či pôjde o daňový úrad, colný úrad alebo obec. Miestna príslušnosť správcu dane určuje, ktorý konkrétny, vecne príslušný správca dane, bude rozhodovať. Právna úprava rieši aj možné nezhody viacerých správcov dane pri určovaní príslušnosti. Ak je to potrebné na zabezpečenie efektívnosti daňového konania, právna úprava umožňuje aj delegovanie miestnej príslušnosti.

Kontrolóri finančnej správy ukončili v auguste 2026 celkovo 778 daňových kontrol a odhalili porušenia za viac ako 24,6 milióna eur. Vykonali aj 2 512 miestnych zisťovaní, 1 225 ústnych pojednávaní a preverili 1 913 pokladníc eKasa. Pri 480 porušeniach uložili pokuty v celkovej výške viac ako 356-tisíc eur.

Digitalizácia verejnej správy patrí medzi najvýznamnejšie trendy posledných rokov. Po úvodnom prevode papierových procesov do elektronickej podoby sa aktuálny vývoj sústreďuje na pokročilé analytické nástroje, ktoré samostatne vyhodnocujú veľké objemy údajov a identifikujú rizikové správanie. Umelá inteligencia sa stáva súčasťou rozhodovacích a kontrolných mechanizmov verejných orgánov vrátane daňovej správy.

Judikatúra Súdneho dvora Európskej únie (SD EÚ) zohráva v oblasti dane z pridanej hodnoty mimoriadne významnú úlohu. Hoci základným právnym predpisom upravujúcim spoločný systém DPH je smernica Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, samotný text smernice často obsahuje všeobecné pojmy a princípy, ktorých konkrétny obsah bol postupne dotváraný rozhodovacou činnosťou SD EÚ. Práve judikatúra preto predstavuje neoddeliteľnú súčasť právnej úpravy DPH a v mnohých prípadoch má pre aplikačnú prax rovnaký význam ako samotné zákonné ustanovenia.

Klient žiada o poskytnutie úveru a banka od neho požaduje „Potvrdenie o výške dane na základe podaného daňového priznania a potvrdenie o zaplatení dane“. Klient je živnostník a má povinnosť komunikovať so správcom dane elektronicky, akým spôsobom má o potvrdenie požiadať?

Finančná správa na základe dát preveruje konkrétne rizikové prípady, v ktorých si platitelia DPH uplatňujú 100 % odpočítanie dane a deklarujú, že vozidlo používajú výlučne na podnikanie.

V priebehu daňového konania správca dane zabezpečuje dokazovanie, ktoré je významným podkladom pre vydanie rozhodnutia. Aby dôkazy mohli byť podkladom pre rozhodnutie, musia byť dodržané jednotlivé obligatórne pravidlá ustanovené právnou úpravou. Významným je pritom pravidlo právnej súladnosti procesu dokazovania, ktorý musí prebehnúť v súlade s platným právom. Správca dane taktiež musí v priebehu dokazovania spolupracovať s daňovým subjektom a ostatnými účastníkmi prebiehajúceho daňového konania. Daňový subjekt je zároveň povinný poskytnúť správcovi dane potrebnú súčinnosť, ak ho na to správca dane vyzve.

Predvolanie svedka predstavuje procesný úkon správcu dane, ktorým sa zabezpečuje svedkova účasť v daňovom procese. Predvolanie musí mať písomnú formu a byť riadne doručené svedkovi. O predvedenie svedka môže správca dane požiadať, pokiaľ sú splnené podmienky danej platnej právnej úpravy. Predvedenie pritom predstavuje zásadný zásah do práv a oprávnených záujmov svedka. Preto musí správca dane neustále sledovať, či nastali a trvajú predpoklady na predvedenie svedka.

Daňová amnestia platí len do 30. 7. 2026 – do tohto dátumu musíte urobiť všetky potrebné kroky, aby ste využili odpustenie pokút a úrokov.

Daňovníci, ktorí si odložili podanie daňového priznania, ho musia podať najneskôr do 30. júna 2026. V rovnakom termíne je potrebné daň aj uhradiť alebo požiadať o odklad či splátky. Ide o konečný termín bez možnosti ďalšieho predĺženia. Finančná správa zároveň rozšírila úradné hodiny daňových úradov aj call centra.

Aj na vrátenie daňového preplatku sa vzťahuje lehota pre správcu dane a v rámci plynutia tejto lehoty je možné daňový preplatok vrátiť daňovému subjektu. Podľa § 79 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) sa na vrátenie preplatku na žiadosť daňového subjektu vzťahuje lehota zániku práva vyrubiť daň alebo rozdiel dane upravená v § 69 ods. 1 daňového poriadku. Táto lehota je päťročná a začína plynúť od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť aj bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom vznikol daňovému subjektu nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov s odkazom na poznámku č. 1 k daňovému poriadku, napr. k zákonu č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), k zákonu č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Výpoveď svedka predstavuje významný dôkaz v daňovom procese. Pokiaľ je svedok príslušným správcom dane riadne predvolaný, musí sa dostaviť a poskytnúť svedeckú výpoveď. Právna úprava pritom striktne ustanovuje prípady, keď svedok môže odoprieť svedeckú výpoveď. Svedok taktiež v určitých prípadoch nemôže vypovedať, napríklad ak by prezradil určité tajomstvo, ktorého prezradenie mu neumožňuje platná právna úprava. O svedeckej výpovedi spíše zodpovedný zamestnanec správcu dane zápisnicu, ktorá musí obsahovať obligatórne obsahové súčasti.

Problematika daňového preplatku súvisí so správou daní. Legislatívne je inštitút daňového preplatku upravený v zákone č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Problematika daňového preplatku súvisí so správou daní. Legislatívne je inštitút daňového preplatku upravený v zákone č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“).

Samosprávy budú mať väčšie možnosti pri určovaní sumy príplatku za podlažie, ktorý vstupuje do výpočtu dane vo viacpodlažných budovách. Nebude sa to však týkať zdaňovania pozemkov, bytov, či nebytových priestorov v bytových domoch.

Problematika postúpenia daňového nedoplatku je upravená v § 86 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“).

Listina je spôsobilým dôkazom a podkladom pre vydanie rozhodnutia. Správca dane musí primárne posúdiť, či má listina z hľadiska obsahového význam pre dokazovanie, ktoré prebieha. Pretože je listina dôkazom, musí byť získaná právne súladným spôsobom. Pokiaľ má účastník daňového konania alebo iný subjekt listinu potrebnú pre daňové konanie, musí ju na výzvu správcu dane predložiť. Podstatné je taktiež rozlišovať verejné a súkromné listiny, a to z hľadiska prezumpcie správnosti ich obsahu.