Vyššia daň z nehnuteľností

Samosprávy súhrnne hospodárili v roku 2024 lepšie ako v roku 2023. To však neznamená, že finančné krytie originálnych a prenesených kompetencií na obce bolo zo strany štátu dostatočné. „Medziročne sa znížil podiel obcí na dani z príjmov fyzických osôb zo 70 % na 55,10 %, čo spôsobilo zníženie objemu z 2 695,2 mil. eur na 2 651,2 mil. eur, t. j. o 1,63 %. Tento výpadok nepokrylo ani jednorazové poukázanie zostatku podielu obcí z výnosu dane z príjmov právnických osôb v mesiaci máj, schváleného pre rok 2024, ani možnosť použiť rezervný fond na bežné výdavky, či dotácie,” uviedla Jana Marková, hlavná analytička CRIF.

Kvôli výpadku daňových príjmov niektoré samosprávy pristúpili k nepopulárnym opatreniam a zvýšili daň z nehnuteľností ako aj poplatok za rozvoj. Daň z nehnuteľností tvoria: daň z pozemkov, zo stavieb, z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

Analyzované subjekty získali v roku 2024 z dane z nehnuteľností 618,1 mil. eur, čo predstavuje 17 % podiel na daňových príjmoch (v roku 2023 to bolo 496,6 mil. eur a podiel 14 %). Na ich objeme sa takmer 21 % podieľala daň z pozemkov vo výške 129 mil. eur (111 mil. eur v roku 2023). Dominovala daň zo stavieb s podielom viac ako 70 % a objemom takmer 433,6 mil. eur (344,2 mil. eur v roku 2023) a takmer 9 % daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome v objeme 55,5 mil. eur (41,2 mil. eur v roku 2023).

Najväčší objem príjmov z dane z pozemkov získali v obidvoch rokoch samosprávy Nitrianskeho kraja, najmenej získalo Mesto Košice (v roku 2023 Hlavné mesto SR Bratislava). Najväčší objem z dane zo stavieb v obidvoch rokoch vykázali samosprávy Bratislavského kraja vrátane mestských častí Bratislavy, najmenej samosprávy Košického kraja. Rovnaké poradie bolo aj pri príjmoch z dane z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.

Medzi veľkými mestami s vysokým objemom dane z pozemkov na štvrtom najvyššom mieste v roku 2024 a na treťom najvyššom mieste v roku 2023 vyčnieva obec Kalná nad Hronom, ktorej miestnou časťou sú Mochovce s jadrovou elektrárňou. V roku 2024 získala z tejto dane 2,6 mil. eur, obdobne aj v roku 2023. Vysoký príjem plynie aj do kasy Jaslovských Bohuníc, ktoré získali v oboch porovnávaných rokoch z dane zo stavieb viac ako 2,5 mil. eur.

Zvyšovanie dane z nehnuteľností sa prejavilo v medziročnom náraste vo všetkých krajoch o 24,5 %. Najväčší nárast, o viac ako 39 %, bol v Hlavnom meste SR Bratislave. V mestskej pokladni pribudlo takmer 67,5 mil. eur v roku 2024, rok predtým 48,4 mil. eur. Najmenší medziročný nárast, o 14,2 %, bol v samosprávach Banskobystrického kraja (51,4 mil. eur v roku 2024 a takmer 45 mil. eur v roku 2023).

Bratislava a mestské časti

Od roku 2004 je správcom dane z nehnuteľností v Bratislave hlavné mesto a v Košiciach mesto Košice. V Bratislave sa výnos delí v pomere 50 % pre rozpočet hlavného mesta a 50 % pre rozpočty mestských častí. Príjem z výnosu z miestnych daní si Mesto Košice ponecháva v plnom rozsahu.

Príjem z dane z nehnuteľností medziročne vzrástol vo všetkých mestských častiach Bratislavy o takmer 35 %. Daň z pozemkov sa zvýšila o 21 %, daň zo stavieb o 35,4 % a daň z bytov a nebytových priestorov v bytovom dome vzrástla najviac, o 40,5 %. Mestským častiam Bratislavy bola v roku 2024 prevedená suma 67,16 mil. eur, čo predstavuje 10,9 % z celkového objemu tejto dane v samosprávach SR. V roku 2023 to bolo 49,8 mil. eur s podielom 10 %. V obidvoch rokoch výrazne najviac z bratislavských častí získal Ružinov, nasledovaný Petržalkou. Najmenej malo Čunovo.

„Dáta skutočne potvrdzujú, že samosprávy v roku 2024 vybrali viac na miestnych daniach, ale zároveň ukazujú, že mestá a obce boli nútené zvyšovať vlastné príjmy preto, aby zvládli výpadky podielových daní a rast nákladov. Vyšší výber miestnych daní z tohto dôvodu nemožno zamieňať za riešenie systémového stabilného financovania samospráv. Únia miest Slovenska dlhodobo žiada systémovú zmenu financovania samospráv, aj tieto výsledky ukazujú, že zmena je nevyhnutná,“ uviedla Jana Červenáková, viceprezidentka Únie miest Slovenska.

Rástol aj miestny poplatok za rozvoj

Mnohé samosprávy dvíhali aj miestny poplatok za rozvoj. V roku 2024 vyberalo poplatok za rozvoj 424 samospráv, čo je 14,6 % z celkového počtu 2 905. Výnos bol takmer 39 mil. eur. Oproti roku 2023 to predstavuje nárast o 26 samospráv, t. j. o 47,6 % a objemu o 12,6 mil. eur.

V roku 2024 vybralo poplatok za rozvoj vo výške viac ako 1 mil. eur 12 samospráv. Výrazne najviac to bolo prekvapivo v obci Bernolákovo (takmer 4,3 mil. eur). V roku 2023 vybralo poplatok za rozvoj vo výške viac ako 1 mil. eur 5 samospráv. Najväčší objem bol prevedený na Bratislavu hlavné mesto SR (takmer 3,6 mil. eur). Celková suma poplatku za rozvoj sa medziročne v mestských častiach Bratislavy zvýšila zo 6,4 mil. eur na 6,8 mil. eur, t. j. iba o 5,5 %. Ide o výrazne nižší nárast oproti mestským častiam Košíc, kde sa zvýšila z 0,22 mil. eur na 0,47 mil. eur, t. j. o 116 %.

Príjmy z poplatku za rozvoj sa medziročne zvýšili v siedmich krajoch. Najvýraznejší rast zaznamenal Žilinský kraj, až o 501 %(z 0,49 mil. eur v roku 2023 na 2,95 mil. eur v roku 2024).

Podrobnejšie informácie nájdete v Analýze hospodárenia obcí v roku 2024 v porovnaní s rokom 2023.