DPH

Daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) ako druh nepriamej dane predstavuje jeden z najvýznamnejších zdrojov príjmov do štátneho rozpočtu, ktorý zohráva významnú úlohu v hospodárskych procesoch a zároveň je aj základným prvkom fiškálnej politiky všetkých členských štátov Európskej únie.

  Daňový podvod je úmyselné konanie, pri ktorom sa osoba alebo firma snaží získať peniaze od štátu neoprávnene, najčastejšie tým, že si uplatní vrátenie dane, na ktoré nemá nárok (napríklad pri DPH). Ide o závažné porušenie zákona, ktoré je na Slovensku trestným činom. Praktický návod vychádza z uverejneného článku.  

Zlato ako také sa považuje za komoditu, ktorá si dokáže udržať hodnotu v časoch kríz. Ide v podstate o fyzické aktívum, ktoré nie je súčasťou finančného systému. Je možné ho uložiť vo vlastnom trezore, takže ho neovplyvní zlyhanie bánk, nepokoje či bankroty štátov.

Z článku 73 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „smernica o DPH“), ktorému zodpovedá ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) vyplýva, že základ dane zahŕňa všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú získal alebo má získať dodávateľ alebo poskytovateľ za dodanie tovaru a poskytovanie služieb.

Digitalizácia dane z pridanej hodnoty predstavuje jednu z najvýznamnejších systémových zmien v oblasti správy daní v Európskej únii za posledné desaťročia. Postupný prechod od tradičných foriem deklarovania daňových povinností k priebežnému digitálnemu reportingu zásadne mení nielen spôsob komunikácie medzi daňovníkom a správcom dane, ale aj samotnú podstatu daňovej evidencie, účtovníctva a širšieho fungovania podnikateľských procesov.

Prijímanie elektronických faktúr bude povinné pre všetky právnické osoby a podnikateľov, ktorí sú zdaniteľnými osobami podľa slovenského zákona. 

Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods.1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.

1. Dodávateľ nám dodal tooling v roku 2025. Ide o českého dodávateľa, ktorý je registrovaný pre DPH v ČR. Predmetný tooling nám dodal s českou DPH, tooling zostal umiestnený v ČR. My sme subjekt, ktorý nie je zaregistrovaný pre DPH v ČR, preto si DPH z tejto faktúry budeme žiadať cez VAT Refund v ČR. 2. V roku 2026 nám vyfakturoval prepravu tohto toolingu. Vystavil ďalšiu faktúru (nie ťarchopis), ale opäť s českou DPH. Je to tak správne? Nemala byť faktúra za prepravu vystavená bez DPH (reverse charge)?

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. V 02/26 nám zamestnanec inej firmy spôsobil motorovým vozidlom škodu na našom majetku – oplotení firmy. Opravu za oplotenie nám vyfakturoval neplatiteľ DPH. Uvedené náklady ideme prefakturovať na firmu, v ktorej je zamestnaný zamestnanec, ktorý spôsobil škodu. Ide však o českú firmu, platiteľa DPH. V akom režime máme uvedené náklady refakturovať? Ide o prenesenie daňovej povinnosti alebo fakturujeme so slovenskou DPH vzhľadom na to, že išlo o škodu na nehnuteľnom majetku?

Ministerstvo financií SR predložilo návrh novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), ktorou sa výrazne rozširujú právomoci správcu dane pri registrácii, kontrole aj zrušení registrácie platiteľov DPH.

Dňa 16. decembra 2025 podpísal prezident SR novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") schválenú NR SR 9. decembra 2025. Súčasťou novely je aj zavedenie povinnej elektronickej fakturácie a povinného elektronického oznamovania údajov o dodaniach tovarov a služieb finančnej správe v reálnom čase.

Do konca roka 2025 sme pri využívaní firemných vozidiel aj na súkromné účely zamestnancami postupovali nasledovne: Zamestnanec mal v zmysle zákona zdanené 1 % z obstarávacej ceny vozidla, boli mu zrážané pohonné látky za najazdené súkromné kilometre a zároveň firma postupovala v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH a určila základ dane podľa § 22 ods. 5 zákona z DPH (pretože, pri obstaraní vozidiel bola odpočítaná DPH v plnom rozsahu). Ako však postupovať od 1. 1. 2026 v súvislosti so zmenou odpočítania DPH? Ide o vozidlá obstarané a zaradené do používania pred 1. 1. 2026 – rozumieme, že musíme uplatňovať na všetky výdavky na takéto vozidlo paušál na odpočet DPH 50:50 (pokiaľ ich používame aj na súkromné účely). Stále zdaňujeme zamestnancom 1 % z obstarávacej ceny vozidla, je však nutné aj naďalej vypočítavať základ dane podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, vzhľadom na to, že pri obstaraní vozidla (pred 1. 1. 2026) sa uplatnil 100 % odpočet DPH?

Dobrý deň, je možné doplniť odpoveď na moju otázku zo dňa 13.2.2026. Odpoveď 17.2.2026 - ako by sa účtovalo v prípade, že zamestnanec spotrebuje na súkromných jazdách viac ako 50 % litrov uvedených na faktúre za tankovanie?

Zamestnanci majú pridelené firemné vozidlo aj na súkromné účely. V rámci mzdy majú zdaňované 1 % z obstarávacej ceny vozidla. Do konca roka 2025 sa im vypočítavala každý mesiac zrážka PHL za súkromné jazdy (cena vrátane DPH) a strhla sa im z výplaty. Od 1. 1. 2026 si firma pri všetkých takýchto autách uplatňuje na odpočet DPH „paušál“ 50:50. Ako postupovať pri výpočte zrážok PHL za súkromné jazdy zamestnancov? V metodickom pokyne FS bol uvedený len príklad, ako postupovať v prípade, že zamestnanec najazdí súkromne viac ako 50 % natankovaných litrov. Čo v prípade, že napríklad: celková suma natankovanej nafty na FA je napr. 20 litrov, a zamestnanec súkromne najazdí za 5 litrov – vypočítali sme mu zrážku za 5 litrov (cena vrátane DPH). Uvažujeme, či z vypočítanej zrážky zamestnancovi netreba „odpustiť“ 50 % DPH, pretože ani firma si nemohla uplatniť celý odpočet DPH? Napríklad: ak zrážka pre zamestnanca bola 12,3 € s DPH, z toho bola DPH: 2,30 €, tak si naúčtujeme 1,15 € ako položku znižujúcu nedaňový výdavok/DPH/na príslušnom účte nákladov. A skutočná zrážka zamestnanca bude 11,15 €?

V predošlých častiach článku sme skončili pri úprave odpočítanej dane do 31. decembra 2024, pričom v rámci tejto časti bol venovaný priestor legálnej definícii pojmu „investičný majetok“, ako aj kritériu určujúcemu začiatok obdobia na úpravu odpočítanej dane. V tejto časti budeme systematicky pokračovať vybranými aspektmi úpravy odpočítanej dane do 31. decembra 2024, následne zosumarizujeme identifikované nedostatky tejto právnej úpravy a zároveň poukážeme aj na dôvody, ktoré viedli k legislatívnej iniciatíve vnútroštátneho zákonodarcu upraviť fungovanie mechanizmov opravy a úpravy odpočítanej dane.

Osobitná úprava dane z pridanej hodnoty (DPH) pre malé podniky umožňuje od 1.1.2025 uplatnenie oslobodenia od DPH nielen v krajine sídla podniku, ale aj v ostatných členských štátoch EÚ. Jej cieľom je zosúladenie pravidiel v rámci Únie a zníženie administratívnej záťaže pre vybranú skupinu podnikateľských ­subjektov.

Intrastat predstavuje štatistický systém, prostredníctvom ktorého sa sledujú tovarové obchodné operácie medzi členskými štátmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená štatistické zisťovanie o dovozoch a vývozoch tovarov uskutočnených medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi na základe mesačných hlásení v štatistickom zisťovaní Intrastat-SK podľa Prílohy č. 1 kódu 2103 vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z.z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026.

Zrušenie registrácie platiteľa DPH vo všeobecnosti znamená, že právnická alebo fyzická osoba, odo dňa určeného daňovým úradom, prípadne odo dňa stanoveného zákonom o DPH, prestáva byť platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Dodanie tovaru, ktorý je zaslaný alebo prepravený predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru (kupujúcim) do miesta určenia mimo EÚ, je oslobodené od DPH, pričom v súvislosti s nadobudnutím tohto tovaru vzniká právo na odpočítanie dane. Cieľom oslobodenia od dane pri takomto dodaní tovaru mimo EÚ je zabezpečiť zdanenie predmetných dodaní tovaru v mieste jeho určenia, t.j. v mieste, kde sa tovar spotrebuje.

Ako správne postupovať a zaradiť majetok, fotovoltiku, aby sme mali uznaný daňový náklad? Fotovoltiku sme obstarali a namontovali na prenajatom majetku so súhlasom prenajímateľa, fyzická osoba. Pri ukončení nájmu sa to bude riešiť, či prenajímateľ odkúpi zariadenie, alebo sa dá do pôvodného stavu prenajatý priestor, prípade nepeňažný príjem prenajímateľa. Zatiaľ máme iba súhlas, že si to môžeme odpisovať, pričom prenajímateľom je FO nepodnikateľ. Do akej odpisovej skupiny zaradiť fotovoltiku? Môžeme si z tohto odpočítať DPH, ak to používame v rámci podnikateľskej činnosti, predajňa a sklad?