DPH

V praxi sa často stretávame so situáciou, keď slovenská firma nakupuje investičný majetok alebo tooling od zahraničného dodávateľa a tento majetok zostáva určitý čas umiestnený v inej krajine EÚ. V našom prípade český dodávateľ registrovaný pre DPH v ČR dodal v roku 2025 tooling s českou DPH, pričom tooling zostal fyzicky umiestnený v ČR. Slovenský odberateľ nie je registrovaný pre DPH v ČR, preto je správnym postupom požiadať o vrátenie zaplatenej českej DPH prostredníctvom mechanizmu VAT Refund v ČR. V roku 2026 však ten istý český dodávateľ vyfakturoval prepravu tohto toolingu z ČR na Slovensko, opäť s českou DPH, a to formou samostatnej faktúry (nie ťarchopis k pôvodnej dodávke tovaru). Je takýto postup správny, alebo mala byť faktúra za prepravu vystavená bez českej DPH v režime prenesenia daňovej povinnosti (reverse charge) na slovenského príjemcu?

Finančná správa spúšťa celoslovenskú kontrolnú akciu zameranú na preverenie správnosti uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty platiteľmi DPH pri nadobudnutí a používaní osobných motorových vozidiel po 1. 1. 2026, splnenie oznamovacej povinnosti voči daňovému úradu a vedenie zákonom predpísaných záznamov preukazujúcich používanie vozidla výlučne na podnikanie.

Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.

Tematické zameranie predchádzajúcich častí článku spočívalo v identifikácii normatívnych nedostatkov právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2024 vo väzbe na judikatúru Súdneho dvora EÚ a pravidlá úpravy odpočítanej dane zakotvené v smernici o DPH, pričom v rámci poslednej časti článku, vychádzajúc zo zvolenej systematiky, bol v závere priestor venovaný práve dôvodom legislatívnej iniciatívy vnútroštátneho zákonodarcu vo všeobecnej rovine.

Registrácia zdaniteľných osôb, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemajú takéto miesto, ale majú bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiavajú, je upravená v § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Registrácia zdaniteľných osôb, ktoré nemajú v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiavajú je obsiahnutá v § 5 zákona o DPH.

Proces zrušenia registrácie DPH predstavuje pre podnikateľský subjekt dôležitý úkon, ktorý je spojený s rôznymi povinnosťami. K zrušeniu registrácie môže dôjsť buď dobrovoľne na žiadosť platiteľa po splnení zákonných podmienok, alebo priamo z úradnej moci, ak správca dane vyhodnotí, že subjekt prestal spĺňať definíciu zdaniteľnej osoby.

Od 15. júna 2026 FR SR rozširuje registráciu z úradnej moci na daň z príjmov pre ďalšie skupiny daňových subjektov. Tieto subjekty už nebudú musieť správcovi dane predkladať formulár Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien a žiadosť o zrušenie registrácie , čo znamená nižšiu administratívnu záťaž a úsporu času.

Spoločnosť A a spoločnosť B (materská a dcérska spoločnosť) usporiadali spoločný teambuilding v Českej republike. Ubytovanie v hoteli objednala spoločnosť A, pričom hotel vystavil faktúru na spoločnosť A s českou DPH podľa tamojších právnych predpisov. V praxi vzniká otázka, ako má spoločnosť A postupovať pri refakturácii pomernej časti nákladov na ubytovanie spoločnosti B - či má vystaviť faktúru so slovenskou DPH, alebo s prenosom daňovej povinnosti podľa slovenského zákona o DPH, prípadne či ide o plnenie, na ktoré sa slovenská DPH vôbec nevzťahuje.

Spoločnosť A a B (materská a dcérska) usporiadali spoločný teambuilding v Čechách, ubytovanie v hoteli objednala spoločnosť A a faktúra bola vystavená na spoločnosť A s DPH platnou v Čechách. Ako má postupovať spoločnosť A pri refakturácií pomernej časti nákladov spoločnosti B má vystaviť faktúru s DPH alebo s prenosom daňovej povinnosti?

Od 1. januára 2025 sa v rámci právnej úpravy dane z pridanej hodnoty začala uplatňovať nová koncepcia osobitnej úpravy pre malé podniky, ktorá predstavuje jeden z významnejších harmonizačných zásahov do systému DPH v posledných rokoch.

Balík ViDA bude mať na slovenský právny rámec DPH viacvrstvový dopad. Už zo samotnej povahy prijatých právnych aktov vyplýva, že nepôjde iba o mechanické prevzatie jednej novely do zákona o DPH. Reforma je vystavaná kombináciou smernice, nariadenia a vykonávacieho nariadenia, čo znamená, že časť zmien bude potrebné transponovať do vnútroštátneho práva, kým časť bude pôsobiť priamo cez záväzný európsky rámec administratívnej spolupráce a vykonávacích pravidiel. Smernica Rady (EÚ) 2025/516 bola prijatá 11. marca 2025 a publikovaná 25. marca 2025, pričom ViDA sa podľa Európskej komisie bude zavádzať postupne až do januára 2035.

Ak sa má odpovedať na otázku, čo ViDA reálne prinesie slovenským platiteľom DPH, nestačí zostať pri opise jej troch pilierov. Rozhodujúce je, ako sa tieto reformné okruhy premietnu do každodennej podnikateľskej praxe. Práve tu sa ukazuje, že ViDA nebude pre podnikateľov znamenať iba ďalšiu novelu zákona o DPH, ale skôr postupnú premenu spôsobu, akým sa DPH vo firme eviduje, fakturuje, kontroluje a riadi. Európska komisia výslovne uvádza, že balík ViDA sa bude zavádzať postupne až do januára 2035, pričom jeho cieľom je nielen boj proti podvodom, ale aj podpora podnikateľov a členských štátov pri prechode na nový model fungovania DPH.

Praktický význam reformy ViDA sa najlepšie ukazuje na konkrétnych situáciách, v ktorých sa stretávajú hmotnoprávne pravidlá DPH, fakturačné povinnosti, dátové požiadavky a interné procesy podnikateľa. Práve v týchto situáciách sa totiž ukáže, že ViDA nepredstavuje iba novú vrstvu európskej regulácie, ale zásah do každodennej prevádzky podnikov, ktoré uskutočňujú cezhraničné obchody, využívajú digitálne platformy alebo pracujú s viacerými fakturačnými a evidenčnými systémami. Zavádzanie reformy bude pritom postupné a rozdelené do viacerých etáp, čo znamená, že podnikatelia budú musieť priebežne vyhodnocovať, ktorá časť ich činnosti bude novými pravidlami dotknutá skôr a ktorá neskôr.

Daň z pridanej hodnoty patrí dlhodobo medzi kľúčové príjmové zdroje verejných rozpočtov členských štátov Európskej únie. Zároveň ide o daň, pri ktorej sa osobitne prejavuje napätie medzi potrebou zabezpečiť efektívny výber dane, požiadavkou neutrality vo vzťahu k podnikateľom a potrebou obmedzovať podvody a iné formy daňových únikov. Tradičný model správy DPH bol pritom budovaný v prostredí, ktoré nezodpovedá súčasnej intenzite cezhraničného obchodu, digitalizácie podnikania ani rozsahu platformovej ekonomiky.

Daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) ako druh nepriamej dane predstavuje jeden z najvýznamnejších zdrojov príjmov do štátneho rozpočtu, ktorý zohráva významnú úlohu v hospodárskych procesoch a zároveň je aj základným prvkom fiškálnej politiky všetkých členských štátov Európskej únie.

  Daňový podvod je úmyselné konanie, pri ktorom sa osoba alebo firma snaží získať peniaze od štátu neoprávnene, najčastejšie tým, že si uplatní vrátenie dane, na ktoré nemá nárok (napríklad pri DPH). Ide o závažné porušenie zákona, ktoré je na Slovensku trestným činom. Praktický návod vychádza z uverejneného článku.  

Z článku 73 smernice 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH (ďalej len „smernica o DPH“), ktorému zodpovedá ustanovenie § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) vyplýva, že základ dane zahŕňa všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú získal alebo má získať dodávateľ alebo poskytovateľ za dodanie tovaru a poskytovanie služieb.

Zlato ako také sa považuje za komoditu, ktorá si dokáže udržať hodnotu v časoch kríz. Ide v podstate o fyzické aktívum, ktoré nie je súčasťou finančného systému. Je možné ho uložiť vo vlastnom trezore, takže ho neovplyvní zlyhanie bánk, nepokoje či bankroty štátov.

Digitalizácia dane z pridanej hodnoty predstavuje jednu z najvýznamnejších systémových zmien v oblasti správy daní v Európskej únii za posledné desaťročia. Postupný prechod od tradičných foriem deklarovania daňových povinností k priebežnému digitálnemu reportingu zásadne mení nielen spôsob komunikácie medzi daňovníkom a správcom dane, ale aj samotnú podstatu daňovej evidencie, účtovníctva a širšieho fungovania podnikateľských procesov.

Prijímanie elektronických faktúr bude povinné pre všetky právnické osoby a podnikateľov, ktorí sú zdaniteľnými osobami podľa slovenského zákona.