DPH

Do legislatívneho procesu bol predložený návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty č. 222/2004 Z. z. spolu so súvisiacimi zmenami zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a zákona č. 251/2024 Z. z. o dani zo sladených nealkoholických nápojov. Keďže ide o rozsiahlu novelu, prinášame výber kľúčových zmien, ktoré sa najviac dotknú bežnej podnikateľskej praxe. Zmeny v DPH nenabiehajú naraz, ale v troch vlnách: dňom vyhlásenia zákona od: 1. 1. 2027, 1. 7. 2028 a 1. 7. 2030. Pri každom bode nižšie uvádzame orientačný predpokladaný termín účinnosti.

Fyzická osoba (neplnoletá) poskytovala tri roky (2024,2025 a 2026) služby spoločnosti ROBLOX Corporation (spoločnosť je usídlená v USA). Predmetom služieb bol vývoj počítačových hier. Spoločnosť ROBLOX Corporation na základe vopred dohodnutých pravidiel vyplácala fyzickej osobe odmenu. Odmena nebola vyplácaná na účet fyzickej osoby ale evidovaná v mene Robux (skratka R$) len v systéme ROBLOX Corporation. Fyzická osoba (jej rodič) založila s. r. o., zaregistrovala ju v spoločnosti ROBLOX Corporation a časť získanej odmeny evidovanej v mene Robux R$ požiadala s. r. o. vyplatiť v mene EUR na účet s. r. o. Spoločnosť ROBLOX Corporation vyplatila v roku 2026 na účet s. r. o. postupne 50 000 € a 20 000 €. Fyzická osoba je študent a je zamestnaná v spoločnosti s. r. o. Nemá 18 rokov a nemôže byť konateľom len spoločníkom v spoločnosti s. r. o. Aktuálne nie je ani spoločníkom. Aké povinnosti vznikli novozaloženej s. r. o. z hľadiska slovenského zákona o DPH? Ak nemá žiadne iné príjmy (okrem tých pre spoločnosť ROBLOX Corporation ): Miestom dodania služby je tretia krajina (USA). Nemusí sa registrovať pre DPH ani pri prekročení zákonom stanovenej hranice. Nemusí sa registrovať ani podľa § 7a zákona o DPH. Musí si plniť povinnosti len z hľadiska zákona o dani z príjmov. Je tento náš názor správny, ak nie aké povinnosti má s. r. o. z hľadiska slovenského zákona o DPH?

Od 7. septembra 2026 finančná správa rozšíri registráciu na daň z príjmov z úradnej moci o ďalšie skupiny daňových subjektov. Subjekty zapísané v nových zdrojových registroch tak nebudú musieť podávať registračný formulár, oznamovať zmeny ani žiadať o zrušenie registrácie.

Pri výklade daňových výdavkov zohráva judikatúra správnych súdov mimoriadne dôležitú úlohu. V zákone č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. sa vyskytujú pojmy, ktoré sú nevyhnutne všeobecné. Výrazy ako „preukázateľne vynaložený výdavok“, „na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov“ alebo „súvislosť so zdaniteľným príjmom“ nemožno chápať len gramaticky. Ich skutočný obsah sa formuje až v rozhodovacej praxi, teda v tom, ako súdy posudzujú konkrétne skutkové situácie. Práve preto má judikatúra v oblasti dane z príjmov význam, ktorý ďaleko presahuje jednotlivé spory. Pomáha totiž určiť, ako majú byť všeobecné zákonné kritériá uplatňované v reálnom podnikateľskom živote.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") čaká v najbližšom období návrh novely zákona o DPH, ktorý prichádza v dvoch samostatných častiach. Prvá prináša najmä návrat zábezpeky na daň a rozšírenie dôvodov na zrušenie registrácie pre DPH. Druhá rozširuje mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti (reverse charge) na vybrané IT, reklamné a poradenské služby. Tento návrh novely zákona o DPH zhŕňame v článku podrobnejšie, keďže legislatívny proces pri oboch častiach ešte nie je uzavretý.

Kryptomeny a ďalšie formy kryptoaktív sa v posledných rokoch postupne presunuli z oblasti špekulatívnych investícií do bežnej podnikateľskej praxe. Kým v minulosti sa s nimi stretávali najmä technologicky orientované subjekty alebo investori, dnes ich využívajú aj obchodné spoločnosti pri úhradách za tovary a služby, poskytovatelia digitálnych služieb, e-shopy či podnikatelia pôsobiaci v oblasti decentralizovaných financií.

V rámci predchádzajúcej časti článku bolo komplexne poukázané na zmeny a doplnenia v oblasti mechanizmu úpravy odpočítanej dane, pričom boli zároveň predstavené aj nové legislatívne pojmy upravené v § 52a zákona o DPH. V tejto časti článku bude na uvedené potrebné plynulo nadviazať sumarizáciou zmien a doplnení v oblasti mechanizmu opravy odpočítanej dane, ako aj na vzorec na vykonanie úpravy odpočítanej dane normatívne zakotvený v prílohe č. 1 k zákonu o DPH.

Vychádzajúc zo všeobecnej úpravy určovania základu dane pri DPH je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa - príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Takúto základnú definíciu základu dane ustanovuje § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Moderné obchodné modely pri uplatňovaní DPH prinášajú stále nové otázky. Súčasná digitálna ekonomika a inovatívne marketingové stratégie neustále posúvajú hranice tradičného vnímania obchodu. Firmy bežne využívajú prepracované vernostné programy na udržanie zákazníkov alebo obchodujú s virtuálnym obsahom v online svete. Odpovede na otázky, ako správne zdaniť tieto transakcie, úzko súvisia s pochopením definície poukazov na účely DPH.

MF SR predložilo 27. mája 2026 do medzirezortného pripomienkového konania návrh novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Významnou súčasťou novely sú aj opatrenia, ktoré majú posilniť boj proti daňovým únikom a zneužívaniu systému DPH. Ide o druhú časť série venovanej pripravovaným zmenám v DPH.

V praxi sa často stretávame so situáciou, keď slovenská firma nakupuje investičný majetok alebo tooling od zahraničného dodávateľa a tento majetok zostáva určitý čas umiestnený v inej krajine EÚ. V našom prípade český dodávateľ registrovaný pre DPH v ČR dodal v roku 2025 tooling s českou DPH, pričom tooling zostal fyzicky umiestnený v ČR. Slovenský odberateľ nie je registrovaný pre DPH v ČR, preto je správnym postupom požiadať o vrátenie zaplatenej českej DPH prostredníctvom mechanizmu VAT Refund v ČR. V roku 2026 však ten istý český dodávateľ vyfakturoval prepravu tohto toolingu z ČR na Slovensko, opäť s českou DPH, a to formou samostatnej faktúry (nie ťarchopis k pôvodnej dodávke tovaru). Je takýto postup správny, alebo mala byť faktúra za prepravu vystavená bez českej DPH v režime prenesenia daňovej povinnosti (reverse charge) na slovenského príjemcu?

Finančná správa spúšťa celoslovenskú kontrolnú akciu zameranú na preverenie správnosti uplatneného odpočítania dane z pridanej hodnoty platiteľmi DPH pri nadobudnutí a používaní osobných motorových vozidiel po 1. 1. 2026, splnenie oznamovacej povinnosti voči daňovému úradu a vedenie zákonom predpísaných záznamov preukazujúcich používanie vozidla výlučne na podnikanie.

Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.

Tematické zameranie predchádzajúcich častí článku spočívalo v identifikácii normatívnych nedostatkov právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2024 vo väzbe na judikatúru Súdneho dvora EÚ a pravidlá úpravy odpočítanej dane zakotvené v smernici o DPH, pričom v rámci poslednej časti článku, vychádzajúc zo zvolenej systematiky, bol v závere priestor venovaný práve dôvodom legislatívnej iniciatívy vnútroštátneho zákonodarcu vo všeobecnej rovine.

Registrácia zdaniteľných osôb, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemajú takéto miesto, ale majú bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiavajú, je upravená v § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Registrácia zdaniteľných osôb, ktoré nemajú v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiavajú je obsiahnutá v § 5 zákona o DPH.

Proces zrušenia registrácie DPH predstavuje pre podnikateľský subjekt dôležitý úkon, ktorý je spojený s rôznymi povinnosťami. K zrušeniu registrácie môže dôjsť buď dobrovoľne na žiadosť platiteľa po splnení zákonných podmienok, alebo priamo z úradnej moci, ak správca dane vyhodnotí, že subjekt prestal spĺňať definíciu zdaniteľnej osoby.

Od 15. júna 2026 FR SR rozširuje registráciu z úradnej moci na daň z príjmov pre ďalšie skupiny daňových subjektov. Tieto subjekty už nebudú musieť správcovi dane predkladať formulár Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien a žiadosť o zrušenie registrácie , čo znamená nižšiu administratívnu záťaž a úsporu času.

Spoločnosť A a spoločnosť B (materská a dcérska spoločnosť) usporiadali spoločný teambuilding v Českej republike. Ubytovanie v hoteli objednala spoločnosť A, pričom hotel vystavil faktúru na spoločnosť A s českou DPH podľa tamojších právnych predpisov. V praxi vzniká otázka, ako má spoločnosť A postupovať pri refakturácii pomernej časti nákladov na ubytovanie spoločnosti B - či má vystaviť faktúru so slovenskou DPH, alebo s prenosom daňovej povinnosti podľa slovenského zákona o DPH, prípadne či ide o plnenie, na ktoré sa slovenská DPH vôbec nevzťahuje.

Spoločnosť A a B (materská a dcérska) usporiadali spoločný teambuilding v Čechách, ubytovanie v hoteli objednala spoločnosť A a faktúra bola vystavená na spoločnosť A s DPH platnou v Čechách. Ako má postupovať spoločnosť A pri refakturácií pomernej časti nákladov spoločnosti B má vystaviť faktúru s DPH alebo s prenosom daňovej povinnosti?

Od 1. januára 2025 sa v rámci právnej úpravy dane z pridanej hodnoty začala uplatňovať nová koncepcia osobitnej úpravy pre malé podniky, ktorá predstavuje jeden z významnejších harmonizačných zásahov do systému DPH v posledných rokoch.