DPH

Sme obchodná firma, mesačný platiteľ DPH. V 02/26 nám zamestnanec inej firmy spôsobil motorovým vozidlom škodu na našom majetku – oplotení firmy. Opravu za oplotenie nám vyfakturoval neplatiteľ DPH. Uvedené náklady ideme prefakturovať na firmu, v ktorej je zamestnaný zamestnanec, ktorý spôsobil škodu. Ide však o českú firmu, platiteľa DPH. V akom režime máme uvedené náklady refakturovať? Ide o prenesenie daňovej povinnosti alebo fakturujeme so slovenskou DPH vzhľadom na to, že išlo o škodu na nehnuteľnom majetku?

Ministerstvo financií SR predložilo návrh novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), ktorou sa výrazne rozširujú právomoci správcu dane pri registrácii, kontrole aj zrušení registrácie platiteľov DPH.

Dňa 16. decembra 2025 podpísal prezident SR novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") schválenú NR SR 9. decembra 2025. Súčasťou novely je aj zavedenie povinnej elektronickej fakturácie a povinného elektronického oznamovania údajov o dodaniach tovarov a služieb finančnej správe v reálnom čase.

Do konca roka 2025 sme pri využívaní firemných vozidiel aj na súkromné účely zamestnancami postupovali nasledovne: Zamestnanec mal v zmysle zákona zdanené 1 % z obstarávacej ceny vozidla, boli mu zrážané pohonné látky za najazdené súkromné kilometre a zároveň firma postupovala v zmysle § 9 ods. 2 zákona o DPH a určila základ dane podľa § 22 ods. 5 zákona z DPH (pretože, pri obstaraní vozidiel bola odpočítaná DPH v plnom rozsahu). Ako však postupovať od 1. 1. 2026 v súvislosti so zmenou odpočítania DPH? Ide o vozidlá obstarané a zaradené do používania pred 1. 1. 2026 – rozumieme, že musíme uplatňovať na všetky výdavky na takéto vozidlo paušál na odpočet DPH 50:50 (pokiaľ ich používame aj na súkromné účely). Stále zdaňujeme zamestnancom 1 % z obstarávacej ceny vozidla, je však nutné aj naďalej vypočítavať základ dane podľa § 22 ods. 5 zákona o DPH, vzhľadom na to, že pri obstaraní vozidla (pred 1. 1. 2026) sa uplatnil 100 % odpočet DPH?

Dobrý deň, je možné doplniť odpoveď na moju otázku zo dňa 13.2.2026. Odpoveď 17.2.2026 - ako by sa účtovalo v prípade, že zamestnanec spotrebuje na súkromných jazdách viac ako 50 % litrov uvedených na faktúre za tankovanie?

Zamestnanci majú pridelené firemné vozidlo aj na súkromné účely. V rámci mzdy majú zdaňované 1 % z obstarávacej ceny vozidla. Do konca roka 2025 sa im vypočítavala každý mesiac zrážka PHL za súkromné jazdy (cena vrátane DPH) a strhla sa im z výplaty. Od 1. 1. 2026 si firma pri všetkých takýchto autách uplatňuje na odpočet DPH „paušál“ 50:50. Ako postupovať pri výpočte zrážok PHL za súkromné jazdy zamestnancov? V metodickom pokyne FS bol uvedený len príklad, ako postupovať v prípade, že zamestnanec najazdí súkromne viac ako 50 % natankovaných litrov. Čo v prípade, že napríklad: celková suma natankovanej nafty na FA je napr. 20 litrov, a zamestnanec súkromne najazdí za 5 litrov – vypočítali sme mu zrážku za 5 litrov (cena vrátane DPH). Uvažujeme, či z vypočítanej zrážky zamestnancovi netreba „odpustiť“ 50 % DPH, pretože ani firma si nemohla uplatniť celý odpočet DPH? Napríklad: ak zrážka pre zamestnanca bola 12,3 € s DPH, z toho bola DPH: 2,30 €, tak si naúčtujeme 1,15 € ako položku znižujúcu nedaňový výdavok/DPH/na príslušnom účte nákladov. A skutočná zrážka zamestnanca bude 11,15 €?

V predošlých častiach článku sme skončili pri úprave odpočítanej dane do 31. decembra 2024, pričom v rámci tejto časti bol venovaný priestor legálnej definícii pojmu „investičný majetok“, ako aj kritériu určujúcemu začiatok obdobia na úpravu odpočítanej dane. V tejto časti budeme systematicky pokračovať vybranými aspektmi úpravy odpočítanej dane do 31. decembra 2024, následne zosumarizujeme identifikované nedostatky tejto právnej úpravy a zároveň poukážeme aj na dôvody, ktoré viedli k legislatívnej iniciatíve vnútroštátneho zákonodarcu upraviť fungovanie mechanizmov opravy a úpravy odpočítanej dane.

Intrastat predstavuje štatistický systém, prostredníctvom ktorého sa sledujú tovarové obchodné operácie medzi členskými štátmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená štatistické zisťovanie o dovozoch a vývozoch tovarov uskutočnených medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi na základe mesačných hlásení v štatistickom zisťovaní Intrastat-SK podľa Prílohy č. 1 kódu 2103 vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z.z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026.

Dodanie tovaru, ktorý je zaslaný alebo prepravený predávajúcim alebo nadobúdateľom tovaru (kupujúcim) do miesta určenia mimo EÚ, je oslobodené od DPH, pričom v súvislosti s nadobudnutím tohto tovaru vzniká právo na odpočítanie dane. Cieľom oslobodenia od dane pri takomto dodaní tovaru mimo EÚ je zabezpečiť zdanenie predmetných dodaní tovaru v mieste jeho určenia, t.j. v mieste, kde sa tovar spotrebuje.

Osobitná úprava dane z pridanej hodnoty (DPH) pre malé podniky umožňuje od 1.1.2025 uplatnenie oslobodenia od DPH nielen v krajine sídla podniku, ale aj v ostatných členských štátoch EÚ. Jej cieľom je zosúladenie pravidiel v rámci Únie a zníženie administratívnej záťaže pre vybranú skupinu podnikateľských ­subjektov.

Zrušenie registrácie platiteľa DPH vo všeobecnosti znamená, že právnická alebo fyzická osoba, odo dňa určeného daňovým úradom, prípadne odo dňa stanoveného zákonom o DPH, prestáva byť platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Vyrábame ovocné pyré. Výrobok máme zaradený do číselného znaku, ktoré majú TARIC = 20071099, obsahuje pridaný cukor, ale cukor nepresahuje viac ako 5 g na 100 ml. Aká je sadzba dane, 19 % alebo 23 %?

Ako správne postupovať a zaradiť majetok, fotovoltiku, aby sme mali uznaný daňový náklad? Fotovoltiku sme obstarali a namontovali na prenajatom majetku so súhlasom prenajímateľa, fyzická osoba. Pri ukončení nájmu sa to bude riešiť, či prenajímateľ odkúpi zariadenie, alebo sa dá do pôvodného stavu prenajatý priestor, prípade nepeňažný príjem prenajímateľa. Zatiaľ máme iba súhlas, že si to môžeme odpisovať, pričom prenajímateľom je FO nepodnikateľ. Do akej odpisovej skupiny zaradiť fotovoltiku? Môžeme si z tohto odpočítať DPH, ak to používame v rámci podnikateľskej činnosti, predajňa a sklad?

Daň z pridanej hodnoty predstavuje jeden z najvýznamnejších príjmov verejných rozpočtov v členských štátoch Európskej únie. Zároveň ide o daň, ktorá je z hľadiska svojej konštrukcie mimoriadne citlivá na zneužívanie. Práve mechanizmus odpočítania DPH, ktorý je nevyhnutným predpokladom fungovania systému založeného na princípe daňovej neutrality, vytvára priestor na sofistikované formy daňových podvodov. Tieto podvody majú často cezhraničný charakter, využívajú zložité obchodné reťazce a sú sprevádzané značnými výpadkami daňových príjmov.

Sme tuzemská spoločnosť, platiteľ DPH, ako máme správne postupovať z hľadiska DPH a koeficientu, ak sme v roku 2025 nadobudli nehnuteľnosť, pričom bol urobený prenos daňovej povinnosti (§ 69 zákona o DPH). Nehnuteľnosť sa využíva na prenájom, kde časť prenájmu je oslobodená od DPH a časť nie je oslobodená od DPH, zároveň sa časť budovy využíva aj ako skladovacie priestory a kancelária pre našu spoločnosť. Naša spoločnosť má aj činnosti, ktoré nie sú oslobodené od DPH. Ad1: Môžeme koeficient počítať zo všetkých činnosti (príjmov/výnosov), ktoré vykonávame (oslobodené aj neoslobodené), nie len tie, ktoré súvisia s nájmom nehnuteľnosti, keďže máme v nej aj sídlo kancelárie, resp. skladovacie priestory pre činnosti (príjmy/výnosy) neoslobodené od DPH? Ad2: Ak by sme tam nemali sídlo kancelárie a skladovacie priestory pre neoslobodené činnosti (príjmy/výnosy) od DPH, tak akým spôsobom by sme počítali koeficient? Z činnosti nájmu ktorý je oslobodený a ktorý nie je oslobodený od DPH (vzorec podľa zákona o DPH), ale nepočítali by sme do toho už činnosti spoločnosti, ktoré nie sú oslobodené do DPH, lebo nesúvisia nejako s nehnuteľnosťou - nie je tam ani skladovací priestor a ani sídlo kancelárie. Ad3: Je potrebné oznámiť správcovi dane koeficient? Ad4: Neodpočítaná DPH v dôsledku koeficientu je uznaný daňový náklad a účtuje sa na účet 548? Ďakujem.

Sme spoločnosť, na ktorú bol 14.11.2024 vyhlásený konkurz. Dňa 22.1.2026 sme dostali opravný doklad k nevymožiteľnej pohľadávke v konkurze podľa § 25a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"). Doklad je vystavený k dodaniu služby, na ktorú bola vystavená faktúra v roku 2023. Dodávateľ si pohľadávku riadne prihlásil do konkurzu a správca konkurznej podstaty túto pohľadávku nepoprel. Akú povinnosť máme my ako dlžník. Čo s daňovou povinnosťou, ktorá vznikne po zaúčtovaní takéhoto dokladu. Bude predmetom prihlásenia daňovým úradom do konkurzu, keďže danú sumu DPH nie je z čoho zaplatiť?

Pripravili sme pre vás dva články, ktoré informujú o novinkách v oblasti dane z pridanej hodnoty.

Vláda Slovenskej republiky v rámci svojho programového vyhlásenia pre obdobie rokov 2023 až 2027 zdôraznila potrebu posilnenia boja proti daňovým únikom. Tento záväzok sa prejavuje v konkrétnych legislatívnych úpravách a zavedení opatrení, ktoré sa zameriavajú na zefektívnenie administratívnych procesov týkajúcich sa dane z pridanej hodnoty (DPH).

Dňa 16. decembra 2025 podpísal prezident SR novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n,. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Rozsiahla časť novely sa týka zavedenia nových povinností v oblasti vyhotovovania a prijímania faktúr v ustanovenom elektronickom formáte a elektronického oznamovania údajov z faktúr od 1. januára 2027 a od 1. júla 2030, ale táto novela prináša aj ďalšie dôležité zmeny.

Ministerstvo financií SR predložilo 14. januára 2026 do skráteného pripomienkového konania návrh novely zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n,. p. (ďalej len „zákon o DPH“) s cielenými opatreniami voči subjektom, ktoré dlhodobo neplnia svoje daňové povinnosti alebo nespolupracujú s daňovým úradom. Opatrenia sa majú zavádzať postupne, s navrhovanou účinnosťou od 1. apríla 2026 a od 1. januára 2027.