DPH - strana 4

Fyzická osoba v roku 2008 nadobudla apartmán v apartmánovom dome. Pri obstaraní bola odpočítaná DPH a následne sa apartmán prenajímal podľa § 6 ods. 3, pričom nehnuteľnosť nebola nikdy zaradená v obchodnom majetku subjektu. Uvedený apartmán sa subjekt chystá v roku 2025 predať. Ak kupujúci bude platiteľ DPH a predávajúci uplatní pri predaji DPH na výstupe, tak prenesie v tomto prípade daňovú povinnosť na predávajúceho? Keďže uvedená nehnuteľnosť nebola nikdy zaradená v obchodnom majetku subjektu, tak je v tomto prípade možné uplatniť 5-ročný test pre oslobodenie od dane z príjmu pri predaji, a teda tento predaj neuvádzať v daňovom priznaní?

Stali sme sa platiteľom DPH 17. 4. 2024 z dôvodu prekročenia obratu. Momentálne nedosahujeme obrat pre registráciu. Od registrácie je už 12 mesiacov. Môžeme požiadať o zrušenie registrácie DPH, alebo musíme počkať na celý kalendárny rok 2025? Lebo v §  81 je uvedené (1) Žiadosť o zrušenie registrácie pre daň môže podať platiteľ, ak je registrovaný a) podľa § 4, a to najskôr po uplynutí jedného kalendárneho roka odo dňa, keď sa stal platiteľom, ak jeho obrat nepresiahol v predchádzajúcom kalendárnom roku 50 000 eur, Podmienku jedného kalendárneho roka zatiaľ nespĺňame. Splníme ju až 1. 1. 2026, ak správne si uvedené ustanovenie vykladám.

Obchodná spoločnosť (platiteľ DPH) prevádzkuje svoju činnosť v prenajatých priestoroch. V prenájme má celý objekt – nehnuteľný majetok (budovu, výrobné haly, sklady, oplotenie, plochu – pozemok, ). Tento nehnuteľný majetok, ktorý má v nájme, si uvedená firma poistila. V lete došlo k poveternostnej udalosti (veternej smšti), kde uvedený majetok bol značne poškodený. Poškodená bola strecha a fasáda budovy, strecha skladu, vyvrátené oplotenie pozemku. Po obhliadke škody poisťovňou, udelila súhlas na opravu uvedeného nehnuteľného majetku. Opravu vykonáva objednanými firmami a sčasti vo vlastnej réžii. Po oprave škody sa majú doklady doložiť poisťovni na preplatenie náhrady škody poistnej udalosti. Z poistnej udalosti si firma uplatní poistné plnenie, ktoré je príjmom ovplyvňujúci základ dane. Otázka: Má táto firma z preukázateľne nakúpených tovarov a služieb na opravu poistnej udalosti nárok na uplatnenie daňových výdavkov a zároveň právo na odpočet DPH?

Nemocnica nakúpila knihy, ktorých súčasťou sú, okrem fotografií Liptova, aj fotografie propagujúce danú nemocnicu. 50 ks použila na reprezentačné účely a 200 ks by chceli predať zamestnancom. Faktúru za nákup kníh nemocnica zaradila do kategórie: Bez nároku na odpočet DPH, a to kvôli účtovaniu na reprezentáciu, a tiež preto, lebo softvér jej neumožňuje použiť viac skupín pre DPH na jednej faktúre. S akou sadzbou DPH má knihy predávať - s 5 %, aj keď sme si neuplatnila DPH na vstupe? Resp. bolo potrebné uplatniť 5 % DPH aj na vstupe?

Aká sadzba DPH sa má uplatniť, ak: Ide iba o tlačený časopis s pravidelnou mesačnou/dvojmesačnou periodicitou. Ide o balíček, v ktorom je tlačený časopis aj prístup do elektronickej verzie, resp. k ďalšiemu obsahu v rámci portálu?

Súdny dvor EÚ vydal v 1. polroku 2025 nasledujúce rozsudky k predbežným otázkam týkajúcim sa problematiky dane z pridanej hodnoty

Prosím o radu, ako správne účtovať z hľadiska postupov účtovania a zdaňovať z hľadiska dane z príjmov a dane z pridanej hodnoty príjem, resp. výnosy z dynamickej konverzie meny (DCC) z platobného terminálu?

Sme obchodná spoločnosť, mesačný platiteľ DPH. Objednali sme si tovar pod slovenským IC DPH od rakúskej firmy identifikovanej pre DPH v Rakúsku. Prepravu tovaru z Rakúska na Slovensko sme si zabezpečili na vlastné náklady, t. j. objednali sme si slovenskú prepravnú spoločnosť. Rakúska firma nám však vystavila faktúru s rakúskou DPH. Ako postupovať v tomto prípade? Ide o nadobudnutie tovaru v tuzemsku? Teda, sumu na faktúre bez rakúskej DPH máme samozdaniť? Alebo máme žiadať rakúsku firmu, aby nám opravila faktúru? V prípade, že rakúska firma nám nebude chcieť opraviť faktúru, môžeme žiadať o vrátenie rakúskej DPH?

Ak platiteľ DPH neumožní správcovi dane vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca, a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. Uvedená lehota je prekluzívna. Ak nárok na odpočítanie dane už zanikol, jeho opakované uplatnenie zákon nepripúšťa.

Rozpočtová organizácia (RO) je registrovaná na účely DPH od roku 2011 podľa § 7 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), konajúca iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, nevykonávajúca podnikateľskú činnosť. Je teda právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Nakupuje licencie napríklad Adobe, Canva, MS Teams z Veľkej Británie a Írska. Stáva sa takáto RO podľa § 15 ods. 4 zdaniteľnou osobou alebo nie? Má postupovať pri určení miesta dodania služieb podľa § 15 ods. 1 alebo § 15 ods. 2? IČ DPH pridelené podľa § 7 má oznamovať dodávateľom zo zahraničia iba pri nadobudnutí tovaru alebo aj pri službách dodaných zahraničnými osobami z iných členských štátov alebo z tretích štátov?

Slovenská spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty na Slovensku, prijíma služby z tretích krajín (napríklad z USA alebo Austrálie a podobne). Ide o elektronické alebo marketingové služby. Spoločnosť z tretej krajiny vystavuje faktúru so slovenskou sadzbou DPH, pričom má pridelené IČ DPH s predponou EÚ. Slovenský kontrolný výkaz však takéto IČ DPH považuje za nesprávne. Je možné takéto DPH pre Slovenskú spoločnosť odpočítať? Ak áno, tak akým spôsobom?

Slovenská spoločnosť s r. o., ktorá nie je platiteľ DPH, má v obchodnom majetku tri nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľnosti prenajíma. Ide o byty na bývanie, ktoré sa prenajímajú na dlhodobý prenájom (na bývanie). Pri obstaraní uvedených nehnuteľností sa DPH neodpočítalo, keďže firma nie je platiteľ DPH a nehnuteľnosti boli zároveň obstarané od nepodnikateľov. Zároveň firma poskytuje aj poradenské služby a jej celkový obrat za rok sa pohybuje na úrovni približne 40 000 €. Firma plánuje do konca roka 2025 jednu z nehnuteľností predať, pričom predajná cena bude približne 150 000 €. Zároveň treba doplniť, že tento predaj je ojedinelá operácia, čiže firma neobchoduje s kúpou a predajom nehnuteľností ako s tovarom. Musí sa v takomto prípade firma stať platiteľom DPH, keďže pri predaji prekročila obrat pre povinnú registráciu?

Spoločnosť X so sídlom na Slovensku, ktorá nie je neregistrovaná pre DPH, dodá od 1. januára 2025 do 15. októbra 2025 tovary a služby v tuzemsku, ktoré sa zahŕňajú do obratu v hodnote 50 000 eur. Do 22. októbra 2025 je spoločnosť X povinná podať žiadosť o registráciu pre DPH. V tejto žiadosti zároveň uvedie deň, kedy presiahla obrat. V žiadosti zároveň neuvedie, že sa chce stať platiteľom DPH dodaním tovaru, ktorým presiahla obrat 50 000 eur. Daňový úrad vydá rozhodnutie, v ktorom jej pridelí IČ DPH (s platnosťou od 1.1.2026). Spoločnosť X dňa 5. decembra 2025 dodá tovar za 15 000 eur inému platiteľovi DPH na Slovensku. Spoločnosť X týmto dodaním presiahne obrat 62 500 eur, stane sa platiteľom DPH týmto dodaním, pričom pred tým pridelené IČ DPH nadobúda platnosť týmto dodaním. Zároveň je povinná už z tohto dodania zaplatiť DPH. Túto skutočnosť X je povinná bezodkladne oznámiť daňovému úradu. Čo pre spoločnosť znamená, že je povinná z dodania v sume 15 000 eur (kde prekročila obrat 62 500 eur) už zaplatiť daň? Považuje sa spomenutých 15 000 eur za sumu už s daňou a firma odvedie DPH v sume 2 804,88 eur? Alebo sa tých 15 000 eur považuje za základ pre výpočet DPH a firma odvedie 3 450 eur? A je spoločnosť v tomto prípade povinná spätne opravovať faktúru a vyčísliť základ dane a daň? 

Vychádzajúc z ustanovenia § 77 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) je základným zdaňovacím obdobím platiteľa dane kalendárny mesiac. To znamená, že platiteľ dane podáva daňové priznania za jednotlivé kalendárne mesiace a v daňovom priznaní uvádza údaje rozhodujúce pre výslednú daň platenú do štátneho rozpočtu SR za predmetný kalendárny mesiac.

Ako správne posúdiť skladné z hľadiska DPH? Správne určenie daňového režimu pri fakturácii skladného závisí predovšetkým od konkrétneho zmluvného nastavenia, ktoré definuje rozsah a povahu poskytovanej služby. Práve z obsahu zmluvy vyplýva určenie miesta dodania služby, čo je následne rozhodujúce pre správne daňové zaradenie z hľadiska DPH.

Problematika vzniku daňovej povinnosti k DPH pri dodaní tovaru a služby je komplexne obsiahnutá v rámci ustanovenia § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH vo všeobecnosti vzniká z dôvodu dodania tovaru, dodania služby alebo z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, ak ide o dodanie s miestom dodania v tuzemsku. Daňová povinnosť znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň z pridanej hodnoty od osôb, ktorým takúto povinnosť zákon o DPH ustanovuje.

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke týkajúcej sa deregistrácie z úradnej moci v prípade opakovaného nedodržiavania daňových povinností - C-164/24 Cityland.

Základ dane pri dodaní tovaru a poskytovaní služieb a pri intrakomunitárnom nadobudnutí tovaru tvorí všetko, čo zakladá odplatu, ktorú dodávateľ získal alebo má získať od kupujúceho alebo od tretej strany, a to vrátane dotácií priamo viazaných na kúpnu cenu. Dotácie poskytnuté na účely prevádzky dotovaného subjektu, nie sú súčasťou základu dane. V príspevku uvádzame prípady z rozsudkov Súdneho dvora EÚ, ktoré sa zaoberajú otázkou dotácií vo vzťahu k základu dane.

V DP k DPH nám pri vystavení dobropisov a ťarchopisov nesúhlasí výpočet DPH v riadku 25. Príklad: Dobropisy - základ 19 % -3 919,32 € DPH -744,67 € Ťarchopisy - základ 23 % +5 134,14 € DPH +1 180,85 € Dobropisy - základ 5 % -380,96 € DPH -19,04 € Riadok 24 základ +833,86 € a DPH +417,13 € Ale v DP by mala byť suma v rozmedzí 41,69 € až 191,79 € rozdiel je 225,30 €. Poprosila by som poradiť ako postupovať, pretože neviem či mi dovolí poslať DP a ak áno, či nebude problém na DÚ.

Slovenská s.r.o., platiteľ DPH na SK, prijíma služby z tretích krajín (napríklad USA alebo Austrália atď). Ide o elektronické alebo marketingové služby. Spoločnosť z tretej krajiny vystavuje faktúru so slovenskou sadzbou DPH, pričom má pridelené IČ DPH s predponou EÚ. Slovenský kontrolný výkaz však takéto IČ DPH považuje za nesprávne. Je možné takéto DPH pre SK firmu odpočítať? Ak áno, tak akým spôsobom?