DPH - strana 3

Problematika určovania miesta dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku ako aj samotné vymedzenie tohto zdaniteľného obchodu sú obsiahnuté v rámci ustanovení § 14 a § 16a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Právo na vrátenie DPH, rovnako ako právo na odpočítanie DPH, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou EÚ a v zásade ho nemožno obmedziť. Toto právo sa uplatňuje bezprostredne na všetky dane uplatňované na transakcie uskutočnené na vstupe.

Reorganizácia podniku patrí k bežným nástrojom moderného podnikania. Podnikatelia ich využívajú z rôznych dôvodov: konsolidácia, oddelenie rizikových aktivít, príprava na vstup investora, generačná výmena alebo optimalizácia financovania. Každá takáto transakcia však okrem obchodnoprávnej a účtovnej roviny má aj svoju daňovú rovinu.

Daň z pridanej hodnoty sa vyznačuje svojím výrazne dynamickým charakterom, čo sa prejavuje, okrem iného, v každoročnej novelizácii zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). V predošlom dvojčísle ste si mohli prečítať prvú časť článku, v tomto dvojčísle uverejňujeme jeho dokončenie.

Slovenská spoločnosť je registrovaná podľa § 7a zákona DPH od 26. 11. 2025. Prijala zahraničnú faktúru za províziu a poplatky od Booking.com s IČ DPH Holandsko, ktoré je platné. Na faktúre je uvedené * na DPH sa vzťahuje nariadenie o "prenesení daňovej povinnosti", dátum vystavenia 3. 12. 2025, nie je však uvedený dátum dodania, len obdobie: 1. 11. 2025 - 30. 11. 2025 poplatok za platobné služby a rezervácie. Zahraničnú faktúru zaúčtujeme ako službu – EÚ služba – § 69. Týmto spôsobom sa evidujú faktúry z EÚ so samozdanením, ale neuplatním nárok na odpočet. Do akého obdobia zaevidujem túto prijatú faktúru a podám Výkaz DPH ? Budem sa riadiť dátumom vystavenia, alebo obdobím, keď boli služby poskytnuté? Nakoľko podľa § 7a zákona o DPH nárok na odpočet DPH nevzniká, na aký protiúčet zúčtujem na strane MD voči strane D 343 bude tento nákladový účet daňovým výdavkom? Booking 100,00 D 321 služby 100,00 MD 518 nadobudnutie služby EÚ - základ dane 100,00 MD nadobudnutie EÚ DPH 23,00 MD ? voči D 343 aký doplniť protiúčet k účtu 343, napr. účet obstarania služby ? Ostane tento účet daňovým výdavkom?

Platiteľ DPH kúpi auto (kategória M, investičný majetok účtovná skupina 0) v januári 2026 a odpočíta si 100 % DPH. Následne auto dá do dlhodobého operatívneho prenájmu (takže viac ako 30 dní, a nájomca nebude vlastníkom auta). Má oznamovaciu povinnosť? Stačí raz, napr., ak kúpil auto v 01/2026 tak do 25. 2. 2026 alebo potom následne každý mesiac má oznamovať? Záznamy v tomto prípade nemá viesť, však? Bol by nejaký rozdiel, ak by išlo o krátkodobý prenájom?

Môže byť doklad za ubytovanie v cudzom jazyku v súvislosti s tuzemskou pracovnou cestou zamestnanca na území SR? Zamestnanci z pracovnej cesty v Bratislave predložia doklad za ubytovanie v cudzom jazyku.

Živnostník A (platiteľ) chce predať vozidlo firme B (sro- platiteľ). A a B sú prepojené osoby, takže predaj by bol za trhovú hodnotu. Vozidlo je však na lízing (klasický leasing- nie úver) od firmy C. Ako by to fungovalo z hľadiska fakturácie? Osoba A musí vyfakturovať napr. trhovú hodnotu (predajnú cenu vozidla) firme B a následne firma C by prepísala zostávajúce lízingové splátky (mesačné faktúry) na firmu B? Ďakujeme

Podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania DPH pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

V tomto vydaní časopisu prinášame komentár k rozsudku Súdneho dvora EÚ k predbežnej otázke, či správca dane môže tej istej zdaniteľnej osobe zamietnuť právo na odpočítanie DPH a zároveň voči nej uplatniť ručenie za daň - C-276/24 Konreo.

Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ uplatňovanie právnej úpravy Únie nemožno rozšíriť tak, aby krylo zneužívajúce konanie zo strany daňových subjektov, t.j. plnenia, ktoré nie sú vykonávané v rámci bežných obchodných transakcií, ale iba s cieľom získať zneužívajúcim spôsobom výhody stanovené právom Únie. Táto zásada zákazu zneužívajúcich konaní sa takisto uplatňuje v oblasti DPH, aj keď v zákone o DPH nie je vyjadrená v konkrétnom ustanovení.

NR SR dňa 24. septembra 2025 schválila zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou stavu verejných financií. Zmeny v konsolidačnom balíčku sa dotknú viacerých zákonov. Balík konsolidačných opatrení vyšiel v Zbierke zákonov SR dňa 9. októbra 2025 pod číslom 261/2025 Z. z. zákon, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s konsolidáciou verejných financií. Uvedieme si úpravy, ktoré sa dotkli zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Daň z pridanej hodnoty sa vyznačuje svojím výrazne dynamickým charakterom, čo sa prejavuje, okrem iného, v každoročnej novelizácii zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Výnimku z tohto, dá sa povedať už ustáleného pravidla, nepredstavuje ani rok 2025, keďže 30. júla 2025 bolo oficiálne spustené medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, číslo legislatívneho procesu: LP/2025/396.

Aká sadzba DPH sa má uplatniť, ak ide iba o tlačený časopis s pravidelnou mesačnou/dvojmesačnou periodicitou alebo ide o balíček, v ktorom je tlačený časopis aj prístup do elektronickej verzie, resp. k ďalšiemu obsahu v rámci portálu?

Finančné riaditeľstvo SR podľa § 49a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") oznamuje verejnosti, že s účinnosťou od 06. októbra 2025 rozšírilo preberanie údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci z ďalších zdrojových registrov - register taxislužby, register finančných poradcov, register poľovníckych organizácií, register fyzických osôb v športe, zoznam znalcov, zoznam tlmočníkov a zoznam prekladateľov. Údaje z uvedených registrov budú podkladom pre správcu dane pre vykonanie registrácie z úradnej moci. Tieto daňové subjekty nebudú mať povinnosť správcovi dane predkladať formulár Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie.

Platiteľ DPH kúpil časť podniku (bez DPH) v roku 2023, ktorého súčasťou bol aj pozemok (zastavaná plocha a nádvorie) s inou budovou. Teraz sa pozemok s budovou predal FO. Je tento predaj oslobodený od DPH? Alebo je potrebné zdaniť? Ak áno podľa akého §.

Súkromná osoba dodá do iného členského štátu nový dopravný prostriedok (osobný automobil, ktorý nemá najazdených viac ako 6 000 km alebo v čase jeho dodania neuplynulo 6 mesiacov od jeho prvého uvedenia do prevádzky). Je tento občan zdaniteľnou osobou?

Vyšší územný celok (VÚC), ktorý koná iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, si objednal v Českej republike zariadenie (kancelársky nábytok) do kancelárií v hodnote 18 000 €. Považuje sa tento VÚC z dôvod nadobudnutia daného tovaru za zdaniteľnú osobu?

Podľa ustanovenia § 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. je zdaniteľnou osobou každá osoba vykonávajúca nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť, bez ohľadu na účel či výsledok danej činnosti. Primárne sa za zdaniteľné osoby považujú podnikateľské subjekty, avšak tento status môže nadobudnúť aj osoba, ktorá nie je založená na účely podnikania, ak generuje príjmy z ekonomickej činnosti vykonávanej sústavne a opakovane. Status zdaniteľnej osoby je priznaný aj subjektom vykonávajúcim prípravné práce pred začiatkom realizácie zdaniteľných obchodov v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora (C-268/83). Zdaniteľnou osobou môže byť tiež osoba, ktorá príležitostne dodá nový dopravný prostriedok z tuzemska do iného členského štátu, avšak výlučne za účelom tejto činnosti.

Spoločnosť (platiteľ DPH) nadobudla v roku 2021 dva pozemky cca v hodnote 370 000 €, na ktorých chcela urobiť vlastnú výstavbu. V roku 2021 a 2022 sa nakupoval materiál a boli vykonané práce pri ktorých sa uplatňoval odpočet DPH (ale aj práce bez dph a samozdanenie). Keďže výstavba nepokročila ani na 20 % plánu spoločnosť stopla výstavbu. Od roku 2023 nevykonáva žiadnu činnosť a chce zrušiť registráciu pre DPH. Pozemky sú stále na predaj. Má povinnosť úpravy odpočtu DPH podľa § 54? Ak áno, aké čísla dosadiť do vzorca podľa prílohy č. 1 DPH, keďže zmena účelu nenastala, nákup pozemkov bol bez DPH, a koeficient 1?