DPH - strana 148

Z ustanovenia § 2 písm. h) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov vyplýva, že dani z príjmov podlieha len taký príjem, ktorý nie je od tejto dane oslobodený. S účinnosťou od 1. 1. 2006 došlo k zmenám pri uplatňovaní výdavkov pri príjmoch z prevodu nehnuteľností podľa § 8 ods. 1 písm. b) ZDP.

Faktoring a forfaiting sa zaraďujú medzi následné zabezpečovacie inštitúty (ex post zabezpečovacie nástroje), ktorých účinkom je zmena v subjektoch záväzkov. Samotné pojmy faktoring a forfaiting nie sú v právnych predpisoch SR upravené. V oboch prípadoch sa vychádza z ustanovení o postúpení pohľadávok.

V súčasnosti neexistuje priama legislatíva, ktorá by plne upravovala elektronické obchodovanie prostredníctvom internetu. Je však nevyhnutné poznamenať, že všetky aktivity vrátane elektronického obchodovania nesmú prekročiť rámec existujúcej legislatívy. Pri elektronickom obchodovaní je teda nutné prihliadať na logiku platného práva a využívať a aplikovať ju pri posudzovaní špecifík obchodných operácií na internete.

V piatej časti seriálu k Modelovej zmluve OECD (ďalej len „Zmluva“) sa budeme zaoberať jej ustanoveniami týkajúcimi sa zdanenia príjmov z užívania majetku a jeho predaja, príjmov fyzických osôb a tzv. iných príjmov, keďže zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorené na základe Zmluvy sú tzv. komplexné zmluvy, ktoré riešia zamedzenie dvojitého zdanenia všetkých teoreticky aj prakticky možných druhov príjmov.

Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) v § 26 ods. 1 ustanovuje spôsob použitia prepočítacieho kurzu pre správne určenie základu DPH v prípade, ak je platba za zdaniteľné obchody požadovaná v cudzej mene. Toto ustanovenie zákona o DPH stanovuje prepočítací kurz vyslovene iba na účely správneho stanovenia základu DPH pri požadovanej platbe v cudzej mene, z ktorého sa následne odvíja a vypočíta výška DPH.

Dňa 13. 12. 2005 Európsky súdny dvor (ESD) vyniesol rozhodnutie v prípade Marks&Spencer Plc vs. Halsey. Predmetom sporu bolo zamietnutie žiadosti započítať daňovú stratu zahraničných pobočiek v troch iných krajinách EÚ na zisk materskej spoločnosti vo Veľkej Británii. Rozhodnutie ESD, vrátane jeho rozpočtových dôsledkov, predstavuje pre členské štáty EÚ výzvu a pripomína im otvorený problém konsolidácie daňového základu skupiny podnikov operujúcich v EÚ, s ktorým sa bude treba vyrovnať v daňových systémoch krajín EÚ. Rozhodnutie môže urýchliť prijatie smernice Európskej Komisie o daňovej strate alebo prijatie spoločných pravidiel EÚ pre určenie spoločného konsolidovaného daňového základu korporátnej dane subjektov podnikajúcich v skupine.

Prišla nám oneskorene faktúra za rok 2004 s dátumom plnenia aj vystavenia r. 2004. Zaúčtovali sme ju do nákladov v 9/2005, kedy nám prišla a uplatnili sme si odpočet DPH. Na konci roka ju chceme vyňať z nákladov a dať ako nedaňový náklad, keďže nechceme podávať opravné daňové priznanie za rok 2004. Je náš postup správny, alebo musíme podať opravné daňové priznanie?

Dostali faktúru s dátumom plnenia a vystavenia 5. 1. 2006. Je na nej uvedené, že nám fakturujú stravné lístky za december 2005. Máme ju riadne zahrnúť do záväzkov r. 2005 s dátumom 31. 12. 2005, alebo ju zaúčtovať cez interný doklad na účet 383 – Výdavky budúcich období? DPH si môžeme uplatniť až v januári 2006, keďže je dátum plnenia uvedený 5. 1. 2006?

Od 1. 1. 2006 nadobudol účinnosť zákon č. 523/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Hlavným obsahom novelizácie je predovšetkým zavedenie nového oslobodenia od dane pri poskytovaní služieb právnickou osobou (PO) iným PO alebo fyzickým osobám (FO), ktoré vykonávajú činnosť oslobodenú od dane alebo činnosť, ktorá nie je predmetom dane a viaceré technicko-legislatívne úpravy, ktoré si vyžiadala nejednotná aplikácia niektorých ustanovení zákona v praxi.

Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) boli zásadným spôsobom zmenené požiadavky na evidenciu a vykazovanie vystavených a prijatých dokladov o oprave základu DPH, ktoré sa do tohto momentu nazývali ako dobropisy a ťarchopisy. Legislatívne pojmy dobropis a ťarchopis sa už nepoužívajú, namiesto nich zákon o DPH definuje doklady o oprave základu dane, ktoré sú rovnako považované za faktúry.

Na základe zistení stále sa vyskytujú nedostatky v podaných súhrnných výkazoch k DPH. Platitelia dane musia venovať pozornosť podávaným súhrnným výkazom k DPH tak isto ako daňovým priznaniam. Predkladaný článok by mal slúžiť ako pomôcka na správne podávanie súhrnných výkazov, príp. na opravy chybne podaných súhrnných výkazov. Predkladanie súhrnného výkazu upravuje ustanovenie § 80 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“). Podľa § 80 ods. 6 zákona o DPH, ak platiteľ pred uplynutím lehoty na podanie súhrnného výkazu zistí, že údaje uvedené v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá opravný súhrnný výkaz. Ak platiteľ po uplynutí lehoty na podanie súhrnného výkazu zistí, že údaje v súhrnnom výkaze sú neúplné alebo nesprávne, podá dodatočný súhrnný výkaz. Druh súhrnného výkazu (riadny, opravný, dodatočný) platiteľ vyznačí v tlačive súhrnného výkazu vydanom Ministerstvom financií Slovenskej republiky.

ednou zo zásadných zmien, ktoré boli po vstupe Slovenska do EÚ v oblasti DPH zavedené, je systém obráteného účtovania dane z pridanej hodnoty, tzv. reverse / charge. Jeho podstata spočíva v prenesení miesta zdanenia do krajiny prijímateľa služby. Do skupiny služieb, ktoré tomuto systému podliehajú, patria aj reklamné služby. V praxi to znamená, že ak slovenskí platitelia DPH poskytujú reklamné služby zahraničným podnikateľom (v prípade zákazníkov z krajín EÚ, inak akýmkoľvek zahraničným osobám), neuplatňujú na svoje služby slovenskú DPH, ale DPH si uplatní prijímateľ služby vo svojom štáte. Otázkou však je, čo má slovenská reklamná agentúra (alebo iná slovenská spoločnosť poskytujúca reklamné služby) fakturovať týmto spôsobom, čo všetko môže byť zahrnuté do definície reklamných služieb.

Niekoľkoročné skúsenosti členských štátov EÚ v oblasti pôsobenia DPH naznačujú, že niektoré aspekty tejto dane je potrebné zjednodušiť a najmä administratívne odbremeniť zdaniteľnú osobu od plnenia rôznych povinností, ktoré pre ňu vyplývajú z titulu jej registrácie pre DPH v inom členskom štáte. Uľahčenie súčasného systému malo by sa dotýkať najmä predaja tovaru v tom členskom štáte, v ktorom dodávateľ nemá sídlo, stálu prevádzkareň alebo bydlisko.

Článok sa venuje postupom pri zdaňovaní príjmov z úrokov, ktoré sú vyplatené zo zdroja na území jedného členského štátu EÚ fyzickým osobám – rezidentom iných členských štátov EÚ tak, ako ich upravuje Smernica Rady EÚ 2003/48/EC zo dňa 3. 6. 2003 o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov. Predkladané informácie sú dôležité najmä pre banky a iné finančné inštitúcie v SR, vrátane podielových fondov.

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov od 1. 1. 2004 umožnil daňovníkom znížením rozsahu nedaňových výdavkov uplatniť si širší rozsah výdavkov ako výdavky daňovo uznateľné. Táto možnosť sa však aj naďalej netýka výdavkov na reprezentáciu, aj keď práve v oblasti reklamy, kam by sa problematika reprezentácie dala zaradiť, nastalo najviac pozitívnych zmien v prospech daňovníkov. Citovaný zákon totiž v rámci § 21 ods. 1 písm. h) vyčleňuje výdavky na reprezentáciu ako daňovo neuplatniteľné napriek tomu, že často ich vecná súvislosť so zabezpečením, dosahovaním a udržaním zdaniteľných príjmov daňovníka je nepopierateľná.

Postačuje uchovávať nami vystavené faktúry len v elektronickej podobe, alebo je potrebné ich aj vytlačiť na tlačiarni?

Do ktorého riadka daňového priznania k DPH sa uvádza dodanie tovaru s inštaláciou – § 13 ods. 1 písm. b) zákona o DPH (komponent dodaný do ČR a nainštalovaný priamo klientovi do počítača s vyfakturovaním práce)? Uvádza sa v súhrnnom výkaze DPH pri dodaní tovaru do iného členského štátu EÚ?

Naša firma dala do nájmu nebytové priestory. V nájomnej zmluve je uvedené, že nájomca bude uhrádzať nájomné, vedľajšie výdavky (elektrickú energiu, vodu, plyn) vždy k 25. dňu príslušného štvrťroka. Bola správne vystavená faktúra za nájom na II. štvrťrok 2005 s údajmi...

Každý platiteľ registrovaný podľa § 4, § 5 a § 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, ktorý dodáva službu v tuzemsku, je podľa § 69 ods. 1 zákona o DPH povinný platiť daň z dodanej služby.

Zákon č. 651/2004 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení zákona č. 350/2004 Z. z. bol prijatý NR SR 26. 10. 2004. Novelu zákona z pohľadu riešenia problematiky je možné rozdeliť do štyroch blokov: 1. riešenie cezhraničných dodávok plynu a elektrickej energie v rámci Európskeho spoločenstva, 2. zjednodušenie pre zahraničné osoby, 3. úprava platného zákona – odstránenie nekorektných ustanovení a zosúladenie zákona nadväzne na 6. Smernicu Rady č. 77/388/EHS a 4. ostatné zmeny zákona.