JUDr. Michal Želonka

Predaj nehnuteľnosti patrí medzi právne aj daňovo významné životné situácie, pri ktorých sa fyzická osoba často prvýkrát stretne s potrebou samostatne posúdiť vlastnú daňovú povinnosť. Na prvý pohľad môže ísť o jednoduchý právny úkon, pri ktorom predávajúci prevedie vlastnícke právo k bytu, domu, pozemku, garáži alebo inej nehnuteľnosti a kupujúci zaplatí dohodnutú kúpnu cenu.

Od 1. januára 2025 sa v rámci právnej úpravy dane z pridanej hodnoty začala uplatňovať nová koncepcia osobitnej úpravy pre malé podniky, ktorá predstavuje jeden z významnejších harmonizačných zásahov do systému DPH v posledných rokoch.

Balík ViDA bude mať na slovenský právny rámec DPH viacvrstvový dopad. Už zo samotnej povahy prijatých právnych aktov vyplýva, že nepôjde iba o mechanické prevzatie jednej novely do zákona o DPH. Reforma je vystavaná kombináciou smernice, nariadenia a vykonávacieho nariadenia, čo znamená, že časť zmien bude potrebné transponovať do vnútroštátneho práva, kým časť bude pôsobiť priamo cez záväzný európsky rámec administratívnej spolupráce a vykonávacích pravidiel. Smernica Rady (EÚ) 2025/516 bola prijatá 11. marca 2025 a publikovaná 25. marca 2025, pričom ViDA sa podľa Európskej komisie bude zavádzať postupne až do januára 2035.

Ak sa má odpovedať na otázku, čo ViDA reálne prinesie slovenským platiteľom DPH, nestačí zostať pri opise jej troch pilierov. Rozhodujúce je, ako sa tieto reformné okruhy premietnu do každodennej podnikateľskej praxe. Práve tu sa ukazuje, že ViDA nebude pre podnikateľov znamenať iba ďalšiu novelu zákona o DPH, ale skôr postupnú premenu spôsobu, akým sa DPH vo firme eviduje, fakturuje, kontroluje a riadi. Európska komisia výslovne uvádza, že balík ViDA sa bude zavádzať postupne až do januára 2035, pričom jeho cieľom je nielen boj proti podvodom, ale aj podpora podnikateľov a členských štátov pri prechode na nový model fungovania DPH.

Praktický význam reformy ViDA sa najlepšie ukazuje na konkrétnych situáciách, v ktorých sa stretávajú hmotnoprávne pravidlá DPH, fakturačné povinnosti, dátové požiadavky a interné procesy podnikateľa. Práve v týchto situáciách sa totiž ukáže, že ViDA nepredstavuje iba novú vrstvu európskej regulácie, ale zásah do každodennej prevádzky podnikov, ktoré uskutočňujú cezhraničné obchody, využívajú digitálne platformy alebo pracujú s viacerými fakturačnými a evidenčnými systémami. Zavádzanie reformy bude pritom postupné a rozdelené do viacerých etáp, čo znamená, že podnikatelia budú musieť priebežne vyhodnocovať, ktorá časť ich činnosti bude novými pravidlami dotknutá skôr a ktorá neskôr.

Daň z pridanej hodnoty patrí dlhodobo medzi kľúčové príjmové zdroje verejných rozpočtov členských štátov Európskej únie. Zároveň ide o daň, pri ktorej sa osobitne prejavuje napätie medzi potrebou zabezpečiť efektívny výber dane, požiadavkou neutrality vo vzťahu k podnikateľom a potrebou obmedzovať podvody a iné formy daňových únikov. Tradičný model správy DPH bol pritom budovaný v prostredí, ktoré nezodpovedá súčasnej intenzite cezhraničného obchodu, digitalizácie podnikania ani rozsahu platformovej ekonomiky.

Daň z pridanej hodnoty predstavuje jeden z najvýznamnejších príjmov verejných rozpočtov v členských štátoch Európskej únie. Zároveň ide o daň, ktorá je z hľadiska svojej konštrukcie mimoriadne citlivá na zneužívanie. Práve mechanizmus odpočítania DPH, ktorý je nevyhnutným predpokladom fungovania systému založeného na princípe daňovej neutrality, vytvára priestor na sofistikované formy daňových podvodov. Tieto podvody majú často cezhraničný charakter, využívajú zložité obchodné reťazce a sú sprevádzané značnými výpadkami daňových príjmov.

Dividendy pôsobia ako najjednoduchší spôsob, ako si spoločník „vyberie“ zisk zo spoločnosti. V praxi však práve pri dividendách vznikajú chyby, ktoré sú zbytočné a pritom drahé: raz sa použije nesprávny daňový režim, inokedy sa zle určí, z akého obdobia sa zisk rozdeľuje, a veľmi často sa podcení dokumentácia pri vyplácaní do zahraničia. Tento článok je postavený na jednej hlavnej myšlienke - pri dividendách často nerozhoduje len to, kedy boli vyplatené, ale najmä to, za aké obdobie bol zisk vytvorený a schválený na rozdelenie, a kto je príjemcom. Cieľom je dať čitateľovi mapu, vďaka ktorej si vie svoj prípad zaradiť bez toho, aby sa utopil v sadzbách a výnimkách.

Paušálne výdavky predstavujú v systéme dane z príjmov jeden z najvýznamnejších nástrojov zjednodušenia daňových povinností fyzických osôb. Ich podstata spočíva v možnosti uplatniť si výdavky percentom z dosiahnutých príjmov bez potreby preukazovania jednotlivých nákladových položiek, čo má v praxi zásadný význam najmä pre drobných podnikateľov a osoby vykonávajúce samostatnú zárobkovú činnosť.

Rozmach digitálnych platforiem a sociálnych sietí zásadným spôsobom pretransformoval tradičné formy ekonomickej činnosti a zároveň vytvoril nové skupiny daňových subjektov, ktoré sa len čiastočne dajú subsumovať pod klasické kategórie daňového práva.

Transferové oceňovanie je v slovenskej praxi stále trochu „tajomná“ téma, ktorú si mnohí podnikatelia spájajú len s nadnárodnými koncernami. Skúsenosť z daňových kontrol však ukazuje, že na ceny medzi prepojenými osobami sa správca dane pozerá aj pri úplne bežných slovenských eseročkách.

Reorganizácia podniku patrí k bežným nástrojom moderného podnikania. Podnikatelia ich využívajú z rôznych dôvodov: konsolidácia, oddelenie rizikových aktivít, príprava na vstup investora, generačná výmena alebo optimalizácia financovania. Každá takáto transakcia však okrem obchodnoprávnej a účtovnej roviny má aj svoju daňovú rovinu.

Daňová amnestia patrí medzi nástroje, ktoré sa v odbornej debate objavujú vždy, keď sa štát rozhoduje medzi okamžitým zvýšením príjmov a dlhodobou disciplínou daňových subjektov. V jednoduchosti ide o ponuku druhej šance, pri ktorej štát výmenou za dobrovoľné priznanie minulých pochybení odpúšťa časť sankcií alebo úrokov, prípadne zmierni trestnoprávne následky. V zložitejšej rovine je to experiment so správaním daňovníkov a so samotnou legitimitou systému, ktorý má byť spravodlivý, predvídateľný a primerane prísny.

Sankcie v daňovom práve predstavujú osobitnú kategóriu právnych následkov, ktoré vznikajú v dôsledku porušenia povinností daňových subjektov pri správe daní. Ich základným cieľom nie je len represia, ale aj prevencia - motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu svojich daňových povinností. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) ako základný procesný predpis v oblasti správy daní preto vytvára komplexný systém sankcií, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností, ochranu fiškálnych záujmov štátu a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými daňovými subjektmi.

Od začiatku roka 2026 vstupuje do platnosti rozsiahla zmena pravidiel zdaňovania príjmov fyzických osôb, ktoré je súčasťou tretieho konsolidačného balíka verejných financií schváleného 24. septembra 2025, a ktoré si stanovilo ako ambíciu stabilizovať príjmovú stránku štátneho rozpočtu, presnejšie rozložiť daňové bremeno medzi jednotlivé príjmové skupiny. Reformou sa posilňuje skutočná progresia tým, že sa rozširuje počet pásiem, v ktorých sa uplatňujú odlišné daňové sadzby. Základnými východiskami sú aj naďalej ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), pričom nastavenie sadzieb a hraníc vychádza z koncepcie viazania na životné minimum.

Engelovské kritériá predstavujú metodický test, ktorým Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) určuje, či má správne (prípadne disciplinárne) konanie v skutočnosti trestnoprávnu povahu pre účely Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak je odpoveď kladná, uplatní sa plný rozsah garancií článku 6, ochrana pred retroaktivitou a požiadavka predvídateľnosti podľa článku 7 a pri súbehu konaní aj zákaz dvojitého postihu podľa článku 4 Protokolu č. 7. V praxi to zásadne mení spôsob, akým majú orgány verejnej moci postupovať pri ukladaní vysokých správnych pokút, zákazov činnosti či pri disciplinárnych opatreniach s výrazným represívnym efektom.

Daňové konanie je pre mnohých podnikateľov náročný proces, v ktorom sa prelína množstvo právnych predpisov a právnych termínov. Jeho význam nemožno podceňovať, keďže má priamy dosah na financovanie verejných rozpočtov. Úniky na DPH a na dani z príjmov sa v rámci Európskej únie každoročne pohybujú v desiatkach miliárd eur. Ak daňovník nepodá priznanie vôbec alebo ho podá nesprávne, otvára tým priestor na začatie daňového konania, ktoré spravidla prináša riziko sankcií a úrokov.

Franšízing predstavuje špecifický druh zmluvného podnikania, ktorý sa zakladá na dlhodobom vzťahu medzi dvoma nezávislými subjektmi - poskytovateľom franšízingu (tzv. franšízor) a jeho prijímateľom (franšízantom). Franšízor umožňuje franšízantovi používať svoje obchodné označenie, know-how, systémy a podporu za vopred dohodnutých podmienok a odplatu. Ide o formu vertikálnej spolupráce, kde jeden subjekt prenáša overený podnikateľský model na iného, čím vzniká sieť podnikateľov so spoločnou značkou a štandardizovaným spôsobom fungovania.

Ručenie za daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k preventívnym nástrojom, ktorými štát bojuje proti daňovým únikom. Na prvý pohľad ide „len“ o sekundárnu povinnosť odberateľa – zaplatí daň, ak ju nezaplatil jeho dodávateľ. V praxi však ručenie pôsobí ako sieť, ktorá má zachytiť manipulácie s faktúrami, reťazové podvody a takzvaných „missing traderov“, teda fiktívnych obchodníkov zanechávajúcich po sebe nezaplatené dane. Tento inštitút pritom zasahuje všetky odvetvia hospodárstva, od veľkoobchodníkov s elektronickými zariadeniami, cez stavebné firmy až po digitálne platformy, ktoré nakupujú služby z EÚ aj mimo nej.

Daňové konanie predstavuje pre mnohých podnikateľov zložitú spleť predpisov a termínov, ktorú nemožno podceniť vzhľadom na jej priamy dopad na verejné financie. Každoročné úniky na DPH aj na dani z príjmov dosahujú desiatky miliárd eur v rámci EÚ. Nesprávne alebo nepodané daňové priznanie pritom otvára cestu k začatiu daňového konania, ktorého výsledkom môžu byť sankcie a úroky.