JUDr. Michal Želonka

Intrakomunitárna dodávka tovaru predstavuje jednu z oslobodených transakcií v systéme dane z pridanej hodnoty Európskej únie. Jej právny základ je zakotvený najmä v článku 138 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH a na vnútroštátnej úrovni v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Normotvorca týmto inštitútom mal úmysel zachovať daňovú neutralitu cezhraničných dodávok v rámci jednotného trhu - daňová povinnosť vzniká až v členskom štáte určenia a v členskom štáte odoslania sa uplatňuje oslobodenie od dane.

Daňové konanie sa často javí ako komplikovaný a neznámy labyrint predpisov, interných metodík a lehôt. Články a metodické usmernenia, ktoré sú verejne dostupné, zachádzajú do detailov, no chýba im súvislý „príbeh“, ktorý čitateľa prevedie celým procesom a vysvetlí mu základy daňového konania. Autor týmto článkom začína sériu príspevkov, kde postupne vysvetlí jednotlivé etapy daňového konania až po súdne konanie. V prvej časti sa zameriame na podstatu a úvod daňového konania. Ambíciou je, aby si článok našiel cestu ku každému podnikateľovi, ale aj k študentovi práva alebo ekonómie, ktorý je nový v problematike daňového práva a chce sa naučiť, resp. pochopiť proces daňového konania – daňovej kontroly.

Jednou zo základných povinností daňových subjektov v rámci systému dane z príjmov na Slovensku je platenie preddavkov na daň. Preddavky na daň predstavujú osobitný režim postupného splácania budúcej daňovej povinnosti ešte pred jej konečnou ročnou splatnosťou. Ide o mechanizmus, ktorého účelom je zabezpečiť plynulé financovanie štátneho rozpočtu počas zdaňovacieho obdobia a zároveň rozložiť daňové zaťaženie daňovníka na viacero častí, aby sa predišlo jednorazovému vysokému odvodu dane po podaní daňového priznania.

Investovanie do cenných papierov, najmä dlhopisov, sa v poslednom období stáva čoraz populárnejšou formou zhodnocovania úspor medzi bežnými občanmi. Dlhopisy ponúkajú relatívne stabilné výnosy, nižšiu mieru rizika v porovnaní s akciami a predvídateľný príjem v podobe úrokov (kupónov). Z hľadiska daňového práva však nie je možné zanedbať ani ich daňové posúdenie - najmä v prípade, že výnosy z týchto investícií podliehajú zrážkovej dani alebo sú naopak od dane oslobodené.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k najdôležitejším a zároveň najkomplikovanejším druhom nepriamych daní, ktoré výrazne ovplyvňujú podnikateľské prostredie, finančné toky a administratívnu záťaž subjektov v celej Európskej únii. V podmienkach Slovenskej republiky prešla právna úprava DPH od 1. januára 2025 zásadnou reformou, ktorá reagovala najmä na povinnosť implementovať legislatívu Európskej únie, ako aj na snahu o zjednodušenie administratívnej náročnosti pre malé a stredné podniky.

Dňa 3. októbra 2024 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií“), ktorého cieľom je zavedenie novej dane z finančných transakcií. 

Každoročne dochádza k úpravám daňových zákonov, no rok 2025 je v tomto ohľade výnimočný. Legislatívne zmeny reagujú hlavne na fiškálnu konsolidáciu. Keďže sa Slovenská republika nachádza pod tlakom, aby stabilizovala svoje verejné financie, došlo v dôsledku rozhodnutia vládnucej koalície k zvýšeniu niektorých sadzieb a sprísneniu pravidiel daňových odpočtov.

Rok 2025 prináša na Slovensku rozsiahle legislatívne úpravy v oblasti daní, ktoré ovplyvnia široké spektrum daňovníkov - od veľkých korporácií, malých a stredných podnikateľov, až po zamestnancov a investorov. Vláda v rámci konsolidačného balíčka zaviedla viacero opatrení, ktorých cieľom je stabilizácia verejných financií a reakcia na aktuálnu fiškálnu situáciu krajiny.

Digitálne platformy a digitálne služby za posledné desaťročie transformovali globálne hospodárstvo. V súčasnosti čelia daňovým výzvam, ktoré pre tradičné podniky neboli aktuálne. Charakter digitálnych služieb, založený na cezhraničných transakciách, neustále kladie otázky, či sú existujúce daňové systémy schopné efektívne zdaňovať ich príjmy.

V tomto článku sa zameriame na problematiku zdaňovania príjmov z činnosti športovcov a športových odborníkov podľa platnej právnej úpravy od roku 2024. Rozoberieme aktuálne platnú legislatívu, najmä zákon č. 440/2015 Z. z. o športe v z. n. p. (ďalej len "zákon o športe") a jeho nadväznosť na zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), a praktické aspekty ich aplikácie. Detailne sa pozrieme na rôzne formy príjmov športovcov, vrátane príjmov zo závislej činnosti, príjmov samostatne zárobkovo činných osôb, a zmluvných vzťahov medzi športovcami a športovými organizáciami.

V globalizovanom svete, kde je obchod, podnikanie a zamestnanie často rozšírené mimo hraníc jednotlivých štátov, sa zdaňovanie príjmov zo zahraničia stáva dôležitou témou pre jednotlivcov aj spoločnosti. Medzinárodné transakcie, investície a digitálne služby umožňujú dosahovanie príjmov v zahraničí jednoduchšie než kedykoľvek predtým. Tento trend však prináša aj výzvy pre daňové orgány, ktoré sa snažia zabezpečiť, aby boli takéto príjmy správne zdaňované a aby nedochádzalo k obchádzaniu daňových povinností.

V tomto článku sa zameriame na zdaňovanie príjmov z výhier, cien a autorských príjmov v roku 2024, pričom rozoberieme aktuálne platnú legislatívu a praktické aspekty jej aplikácie. Podrobne sa pozrieme na to, aké typy výhier a cien podliehajú zdaneniu, ktoré sú od dane oslobodené a aké sú príslušné sadzby dane. Okrem toho sa v článku budeme venovať aj zdaňovaniu autorských príjmov, vrátane zrážkovej dane. Článok bude doplnený o praktické príklady, ktoré ilustrujú, ako správne postupovať pri zdaňovaní týchto príjmov, a poskytne usmernenia, ktoré pomôžu daňovníkom vyhnúť sa chybám pri plnení svojich daňových povinností.