JUDr. Michal Želonka

Daňová amnestia patrí medzi nástroje, ktoré sa v odbornej debate objavujú vždy, keď sa štát rozhoduje medzi okamžitým zvýšením príjmov a dlhodobou disciplínou daňových subjektov. V jednoduchosti ide o ponuku druhej šance, pri ktorej štát výmenou za dobrovoľné priznanie minulých pochybení odpúšťa časť sankcií alebo úrokov, prípadne zmierni trestnoprávne následky. V zložitejšej rovine je to experiment so správaním daňovníkov a so samotnou legitimitou systému, ktorý má byť spravodlivý, predvídateľný a primerane prísny.

Sankcie v daňovom práve predstavujú osobitnú kategóriu právnych následkov, ktoré vznikajú v dôsledku porušenia povinností daňových subjektov pri správe daní. Ich základným cieľom nie je len represia, ale aj prevencia - motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu svojich daňových povinností. Zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len „daňový poriadok“) ako základný procesný predpis v oblasti správy daní preto vytvára komplexný systém sankcií, ktorý má zabezpečiť dodržiavanie zákonných povinností, ochranu fiškálnych záujmov štátu a spravodlivé zaobchádzanie so všetkými daňovými subjektmi.

Od začiatku roka 2026 vstupuje do platnosti rozsiahla zmena pravidiel zdaňovania príjmov fyzických osôb, ktoré je súčasťou tretieho konsolidačného balíka verejných financií schváleného 24. septembra 2025, a ktoré si stanovilo ako ambíciu stabilizovať príjmovú stránku štátneho rozpočtu, presnejšie rozložiť daňové bremeno medzi jednotlivé príjmové skupiny. Reformou sa posilňuje skutočná progresia tým, že sa rozširuje počet pásiem, v ktorých sa uplatňujú odlišné daňové sadzby. Základnými východiskami sú aj naďalej ustanovenia zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), pričom nastavenie sadzieb a hraníc vychádza z koncepcie viazania na životné minimum.

Engelovské kritériá predstavujú metodický test, ktorým Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) určuje, či má správne (prípadne disciplinárne) konanie v skutočnosti trestnoprávnu povahu pre účely Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ak je odpoveď kladná, uplatní sa plný rozsah garancií článku 6, ochrana pred retroaktivitou a požiadavka predvídateľnosti podľa článku 7 a pri súbehu konaní aj zákaz dvojitého postihu podľa článku 4 Protokolu č. 7. V praxi to zásadne mení spôsob, akým majú orgány verejnej moci postupovať pri ukladaní vysokých správnych pokút, zákazov činnosti či pri disciplinárnych opatreniach s výrazným represívnym efektom.

Daňové konanie je pre mnohých podnikateľov náročný proces, v ktorom sa prelína množstvo právnych predpisov a právnych termínov. Jeho význam nemožno podceňovať, keďže má priamy dosah na financovanie verejných rozpočtov. Úniky na DPH a na dani z príjmov sa v rámci Európskej únie každoročne pohybujú v desiatkach miliárd eur. Ak daňovník nepodá priznanie vôbec alebo ho podá nesprávne, otvára tým priestor na začatie daňového konania, ktoré spravidla prináša riziko sankcií a úrokov.

Franšízing predstavuje špecifický druh zmluvného podnikania, ktorý sa zakladá na dlhodobom vzťahu medzi dvoma nezávislými subjektmi - poskytovateľom franšízingu (tzv. franšízor) a jeho prijímateľom (franšízantom). Franšízor umožňuje franšízantovi používať svoje obchodné označenie, know-how, systémy a podporu za vopred dohodnutých podmienok a odplatu. Ide o formu vertikálnej spolupráce, kde jeden subjekt prenáša overený podnikateľský model na iného, čím vzniká sieť podnikateľov so spoločnou značkou a štandardizovaným spôsobom fungovania.

Ručenie za daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k preventívnym nástrojom, ktorými štát bojuje proti daňovým únikom. Na prvý pohľad ide „len“ o sekundárnu povinnosť odberateľa – zaplatí daň, ak ju nezaplatil jeho dodávateľ. V praxi však ručenie pôsobí ako sieť, ktorá má zachytiť manipulácie s faktúrami, reťazové podvody a takzvaných „missing traderov“, teda fiktívnych obchodníkov zanechávajúcich po sebe nezaplatené dane. Tento inštitút pritom zasahuje všetky odvetvia hospodárstva, od veľkoobchodníkov s elektronickými zariadeniami, cez stavebné firmy až po digitálne platformy, ktoré nakupujú služby z EÚ aj mimo nej.

Daňové konanie predstavuje pre mnohých podnikateľov zložitú spleť predpisov a termínov, ktorú nemožno podceniť vzhľadom na jej priamy dopad na verejné financie. Každoročné úniky na DPH aj na dani z príjmov dosahujú desiatky miliárd eur v rámci EÚ. Nesprávne alebo nepodané daňové priznanie pritom otvára cestu k začatiu daňového konania, ktorého výsledkom môžu byť sankcie a úroky.

Daňové konanie sa často javí ako komplikovaný a neznámy labyrint predpisov, interných metodík a lehôt. Články a metodické usmernenia, ktoré sú verejne dostupné, zachádzajú do detailov, no chýba im súvislý „príbeh“, ktorý čitateľa prevedie celým procesom a vysvetlí mu základy daňového konania. Autor týmto článkom začína sériu príspevkov, kde postupne vysvetlí jednotlivé etapy daňového konania až po súdne konanie. V prvej časti sa zameriame na podstatu a úvod daňového konania. Ambíciou je, aby si článok našiel cestu ku každému podnikateľovi, ale aj k študentovi práva alebo ekonómie, ktorý je nový v problematike daňového práva a chce sa naučiť, resp. pochopiť proces daňového konania – daňovej kontroly.

Myšlienka dobrovoľného združovania je staršia než samotný štát - ľudia sa spájali kvôli ochrane a rozvoju svojich komunít od čias, keď boli jazyk a písmo len v zárodku. V modernom práve predstavujú občianske združenia kľúčovú inštitúciu tzv. tretieho sektora: prepájajú občanov, podniky a verejný sektor, čím pomáhajú vyrovnávať sociálne a regionálne nerovnosti.

Obraciame sa na Vás s otázkami ohľadne povinností zamestnávateľa vo vzťahu k oboznamovaniu svojich zamestnancov s právnymi predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v zmysle ustanovenia §7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. V ods. 4 tohto zákona je uvedené: „Zamestnávateľ oboznamuje zamestnancov osobne alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov, alebo fyzickej osoby, alebo právnickej osoby oprávnenej na výchovu a vzdelávanie v oblasti ochrany práce podľa § 27 ods. 3 (ďalej len „osoba oprávnená na výchovu a vzdelávanie“). Na oboznamovanie vlastných zamestnancov osobne zamestnávateľom alebo prostredníctvom jeho vlastných zamestnancov sa nevzťahujú ustanovenia § 27 ods. 4 až 17.“ Otázky: 1) Aké povinnosti vyplývajú pre zamestnávateľa, ak chce oboznamovať zamestnancov vykonávajúcich odborné činnosti ako napr. obsluha zdvíhacích zariadení, viazač bremien, obsluha motorového vozíka a iné v zmysle § 7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o BOZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znp. (minimálne raz za 3 roky, ak nie je interným predpisom ustanovená kratšia doba) prostredníctvom vlastných „odborných zamestnancov“ ako je napríklad inštruktor, majster, technik, tréner? 2) Je nutné týchto odborných zamestnancov „poveriť“ pre túto činnosť (napr. dekrétom, ktorý zamestnanec podpíše) alebo stačí ich určenie resp. zadefinovanie týchto pracovných pozícii interným predpisom, v ktorom by bolo uvedené, napr. „poverenou/určenou osobou pre oboznamovanie zamestnancov v zmysle ustanovenia § 7 zákona NR SR č. 124/2006 Z.z. o BOZP a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znp pre odborné činnosti obsluha zdvíhacích zariadení, viazač bremien a obsluha motorového vozíka je každý riadiaci zamestnanec alebo zamestnanec zaradený na pracovnú pozíciu Inštruktor, Technik, Tréner„? 3) Aké požiadavky na odbornú spôsobilosť musia mať títo "odborní zamestnanci", ktorí budú školiť (oboznamovať) zamestnancov zamestnávateľa? 4) Je nevyhnutné, aby títo „odborní zamestnanci“ boli držiteľmi preukazov / osvedčení na činnosti, ktoré by mali sami školiť (oboznamovať) ? 

Slovenská spoločnosť si obstaráva nový softvér od českej spoločnosti. Na obstaranie softvéru má podpísané 4 zmluvy: Vykonanie a dodanie predimplementačnej analýzy (na zistenie aktuálnych procesov v spoločnosti z hľadiska fungovania doterajšieho softvéru, používaných zostáv a popis fungovania procesov v novom softvéri). Zakúpenie licencií - ide o poskytnutie práv k užití autorského diela, licencie sú nevýhradné a neprevoditeľné, kupujú sa na dobu neurčitú - dodávateľ licencií je ich autorom. Implementačná zmluva - nastaví sa kupovaný softvér a prispôsobí sa firemným požiadavkám na základe údajov predimplementačnej analýzy, vykoná sa školenie zamestnancov pre prácu v novom softvéri, suma za školenia je v zmluve uvedená osobitne. Servisná zmluva na základe ktorej bude firma po dodaní nového softvéru platiť mesačný paušál za objednané služby (hot line, aktualizácie, riešenie nefungujúcich funkcionalít ) a okrem toho 1x ročne zaplatí za vykonaný up grade (vylepší sa fungovanie softvéru, bezpečnostné riziko). Ako sa posúdia plnenia z jednotlivých zmlúv, ktoré plnenia budú súčasťou ceny obstarania nového softvéru a ktoré sa budú účtovať priamo do nákladov a ktoré plnenia podliehajú zrážkovej dani?

Ak spoločnosť s. r. o., ktorá už vstúpila do likvidácie a má v účtovníctve iba záväzky voči svojmu jedinému spoločníkovi, je možné nejakým právnym úkonom zo strany likvidátora pristúpiť k zápočtu medzi s. r. o. a týmto spoločníkom? V podstate by likvidačný zostatok spoločnosti (po odpočítaní nákladov a odmeny) bol vyplatený práve iba tomuto jedinému spoločníkovi?

Intrakomunitárna dodávka tovaru predstavuje jednu z oslobodených transakcií v systéme dane z pridanej hodnoty Európskej únie. Jej právny základ je zakotvený najmä v článku 138 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH a na vnútroštátnej úrovni v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Normotvorca týmto inštitútom mal úmysel zachovať daňovú neutralitu cezhraničných dodávok v rámci jednotného trhu - daňová povinnosť vzniká až v členskom štáte určenia a v členskom štáte odoslania sa uplatňuje oslobodenie od dane.

Jednou zo základných povinností daňových subjektov v rámci systému dane z príjmov na Slovensku je platenie preddavkov na daň. Preddavky na daň predstavujú osobitný režim postupného splácania budúcej daňovej povinnosti ešte pred jej konečnou ročnou splatnosťou. Ide o mechanizmus, ktorého účelom je zabezpečiť plynulé financovanie štátneho rozpočtu počas zdaňovacieho obdobia a zároveň rozložiť daňové zaťaženie daňovníka na viacero častí, aby sa predišlo jednorazovému vysokému odvodu dane po podaní daňového priznania.

Investovanie do cenných papierov, najmä dlhopisov, sa v poslednom období stáva čoraz populárnejšou formou zhodnocovania úspor medzi bežnými občanmi. Dlhopisy ponúkajú relatívne stabilné výnosy, nižšiu mieru rizika v porovnaní s akciami a predvídateľný príjem v podobe úrokov (kupónov). Z hľadiska daňového práva však nie je možné zanedbať ani ich daňové posúdenie - najmä v prípade, že výnosy z týchto investícií podliehajú zrážkovej dani alebo sú naopak od dane oslobodené.

Daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k najdôležitejším a zároveň najkomplikovanejším druhom nepriamych daní, ktoré výrazne ovplyvňujú podnikateľské prostredie, finančné toky a administratívnu záťaž subjektov v celej Európskej únii. V podmienkach Slovenskej republiky prešla právna úprava DPH od 1. januára 2025 zásadnou reformou, ktorá reagovala najmä na povinnosť implementovať legislatívu Európskej únie, ako aj na snahu o zjednodušenie administratívnej náročnosti pre malé a stredné podniky.

Dňa 3. októbra 2024 schválila Národná rada Slovenskej republiky zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o dani z finančných transakcií“), ktorého cieľom je zavedenie novej dane z finančných transakcií. 

Každoročne dochádza k úpravám daňových zákonov, no rok 2025 je v tomto ohľade výnimočný. Legislatívne zmeny reagujú hlavne na fiškálnu konsolidáciu. Keďže sa Slovenská republika nachádza pod tlakom, aby stabilizovala svoje verejné financie, došlo v dôsledku rozhodnutia vládnucej koalície k zvýšeniu niektorých sadzieb a sprísneniu pravidiel daňových odpočtov.

Rok 2025 prináša na Slovensku rozsiahle legislatívne úpravy v oblasti daní, ktoré ovplyvnia široké spektrum daňovníkov - od veľkých korporácií, malých a stredných podnikateľov, až po zamestnancov a investorov. Vláda v rámci konsolidačného balíčka zaviedla viacero opatrení, ktorých cieľom je stabilizácia verejných financií a reakcia na aktuálnu fiškálnu situáciu krajiny.