Intrakomunitárna dodávka tovaru predstavuje jednu z oslobodených transakcií v systéme dane z pridanej hodnoty Európskej únie. Jej právny základ je zakotvený najmä v článku 138 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH a na vnútroštátnej úrovni v § 43 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Normotvorca týmto inštitútom mal úmysel zachovať daňovú neutralitu cezhraničných dodávok v rámci jednotného trhu - daňová povinnosť vzniká až v členskom štáte určenia a v členskom štáte odoslania sa uplatňuje oslobodenie od dane.
Aj keď je legislatíva pomerne stabilná, jej praktické uplatnenie si vyžaduje splnenie viacerých podmienok:
-
preukázaný presun tovaru medzi dvoma členskými štátmi,
-
postavenie odberateľa ako osoby identifikovanej pre DPH v členskom štáte určenia a
-
objektívne potvrdenie tranzitu v súlade s článkom 45a vykonávacieho nariadenia Rady (EÚ)
2018/1912. Úmyselné alebo neúmyselné opomenutie čo i len jednej z týchto náležitostí vedie k reklasifikácii transakcie na dodávku v tuzemsku so všetkými fiškálnymi dôsledkami, vrátane dodatočnému domeru dane, možných sankcií a úrokov z omeškania.
Nárast objemu cezhraničných operácií, rozvoj elektronického obchodu a čoraz sofistikovanejšie logistické schémy zvyšujú nároky na preukazovanie splnenia materiálnych aj formálnych podmienok oslobodenia. Obchodné subjekty sú nútené implementovať interné kontrolné mechanizmy, ktoré obsahujú tvorbu a uchovanie zmluvnej dokumentácie, účtovných záznamov a dopravných dôkazov (CMR - medzinárodný dokument používaný pri preprave tovaru cestnou dopravou). Daňové orgány, ktoré kladú dôraz na dôkaznú hodnotu listinných aj elektronických podkladov, si vyžadujú ich bezrozporné prepojenie s faktickým pohybom tovaru.
V neposlednom rade je potrebné poukázať na skutočnosť, že režim oslobodenia pri intrakomunitárnych dodávkach predstavuje atraktívne prostredie pre podvodné schémy typu „missing trader“ alebo kolotočové podvody (tzv. karuselové podvody). Práve nulová daňová sadzba v členskom štáte odoslania a odloženie zdanenia do členského štátu určenia vytvára priestor, v ktorom môže dochádzať k nezákonnému obohateniu prostredníctvom nereportovania nadobudnutia alebo opakovaného deklarovania fiktívnych oslobodených dodávok v dodávateľsko-nadobúdateľskom reťazci. Z tohto dôvodu
smernica o DPH aj vnútroštátne predpisy kladú na zdaniteľné osoby povinnosť uplatňovať primerané kontrolné mechanizmy a vykonávať náležitú starostlivosť pri overovaní obchodných partnerov a tokov tovaru. Ak daňový subjekt nevie preukázať, že prijal všetky objektívne opatrenia na zabránenie účasti na podvode, vystavuje sa riziku ex-post domeru dane, sankcií a procesných dôsledkov za účasť na podvodnom konaní, hoci aj len z nedbanlivosti.
Právna úprava Európska legislatíva
Normatívny rámec intrakomunitárnej dodávky tovaru sa začína už v primárnom práve Európskej únie. Články 110 až 113 zmluvy o fungovaní EÚ splnomocňujú normotvorcu harmonizovať nepriame dane tak, aby neohrozovali fungovanie vnútorného trhu a aby sa zachovala zásada daňovej neutrality, ktorá vylučuje kumuláciu DPH pri cezhraničnom pohybe tovaru.
Túto zásadu rozvíja sekundárne právo. Ústrednou normou je smernica 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Článok 138 prikazuje členským štátom oslobodiť dodanie tovaru, ktorý sa fyzicky presunie z jedného členského štátu do druhého, ak nadobúdateľ koná ako zdaniteľná osoba identifikovaná pre DPH v členskom štáte určenia. Oslobodenie má zabezpečiť, aby sa daň vybrala až na mieste spotreby, teda v štáte, kde sa tovar nakoniec spotrebuje.
V dôsledku tzv. „quick fixes“, ktoré nadobudli účinnosť 1. januára 2020, bol článok 138 novelizovaný smernicou (EÚ) 2018/1910. Od tohto dátumu sa existenciu platného identifikačného čísla pre DPH nadobúdateľa a včasne podaný súhrnný výkaz nepovažuje za administratívnu formalitu, ale za materiálnu podmienku oslobodenia. Súbežne s tým Rada prijala vykonávacie nariadenie (EÚ) 2018/1912, ktorým vložila do nariadenia 282/2011 nový článok 45a. Ten zaviedol vyvrátiteľnú domnienku, že preprava bola preukázaná, ak dodávateľ disponuje presne určenou kombináciou primárnych a sekundárnych dôkazov, čím sa významne zvýšila právna istota pri dokazovaní pohybu tovaru.
Regulačný horizont sa opäť posunul prijatím balíka „VAT in the Digital Age“. Rada balík formálne schválila 11. marca 2025, členským štátom tým umožnila zaviesť povinné elektronické faktúry a takmer reálne-časové digitálne hlásenie cezhraničných transakcií. Implementácia sa bude stupňovať od roku 2028 a prinesie ďalšiu revíziu pravidiel dokazovania presunu tovaru, pretože vybrané prvky e-faktúry sa majú stať hlavným preukazným prostriedkom.
Vnútroštátna legislatíva
Na vnútroštátnej úrovni je intrakomunitárna dodávka transponovaná do § 43 zákona o DPH. Novelizácia účinná od 1. januára 2020 premietla smernicu 2018/1910 a doplnila odsek 9, podľa ktorého zlyhanie pri podaní alebo oprave súhrnného výkazu znemožňuje uplatnenie oslobodenia, pokiaľ platiteľ nepreukáže objektívne dôvody svojho pochybenia.
Finančné riaditeľstv