Registrácia platiteľa povinná, dobrovoľná

Podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania DPH pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Finančné riaditeľstvo SR podľa § 49a ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP") oznamuje verejnosti, že s účinnosťou od 06. októbra 2025 rozšírilo preberanie údajov z registra právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci z ďalších zdrojových registrov - register taxislužby, register finančných poradcov, register poľovníckych organizácií, register fyzických osôb v športe, zoznam znalcov, zoznam tlmočníkov a zoznam prekladateľov. Údaje z uvedených registrov budú podkladom pre správcu dane pre vykonanie registrácie z úradnej moci. Tieto daňové subjekty nebudú mať povinnosť správcovi dane predkladať formulár Žiadosť o registráciu, oznámenie zmien, žiadosť o zrušenie registrácie.

Vyšší územný celok (VÚC), ktorý koná iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, si objednal v Českej republike zariadenie (kancelársky nábytok) do kancelárií v hodnote 18 000 €. Považuje sa tento VÚC z dôvod nadobudnutia daného tovaru za zdaniteľnú osobu?

Rozpočtová organizácia (RO) je registrovaná na účely DPH od roku 2011 podľa § 7 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“), konajúca iba v rozsahu svojej hlavnej činnosti, nevykonávajúca podnikateľskú činnosť. Je teda právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou. Nakupuje licencie napríklad Adobe, Canva, MS Teams z Veľkej Británie a Írska. Stáva sa takáto RO podľa § 15 ods. 4 zdaniteľnou osobou alebo nie? Má postupovať pri určení miesta dodania služieb podľa § 15 ods. 1 alebo § 15 ods. 2? IČ DPH pridelené podľa § 7 má oznamovať dodávateľom zo zahraničia iba pri nadobudnutí tovaru alebo aj pri službách dodaných zahraničnými osobami z iných členských štátov alebo z tretích štátov?

Slovenská spoločnosť s r. o., ktorá nie je platiteľ DPH, má v obchodnom majetku tri nehnuteľnosti. Tieto nehnuteľnosti prenajíma. Ide o byty na bývanie, ktoré sa prenajímajú na dlhodobý prenájom (na bývanie). Pri obstaraní uvedených nehnuteľností sa DPH neodpočítalo, keďže firma nie je platiteľ DPH a nehnuteľnosti boli zároveň obstarané od nepodnikateľov. Zároveň firma poskytuje aj poradenské služby a jej celkový obrat za rok sa pohybuje na úrovni približne 40 000 €. Firma plánuje do konca roka 2025 jednu z nehnuteľností predať, pričom predajná cena bude približne 150 000 €. Zároveň treba doplniť, že tento predaj je ojedinelá operácia, čiže firma neobchoduje s kúpou a predajom nehnuteľností ako s tovarom. Musí sa v takomto prípade firma stať platiteľom DPH, keďže pri predaji prekročila obrat pre povinnú registráciu?

Slovenské múzeum, ktoré je kultúrnou inštitúciou samosprávneho kraja, neplatiteľ DPH na Slovensku, si objednalo službu od španielskeho dodávateľa. Konkrétne ide o prenájom a transport umeleckých artefaktov na týždňovú výstavu. Vyhodnotené to teda je ako služba podľa ustanovenia § 15 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Múzeum vykonáva pravidelnú ekonomickú činnosť tým, že pravidelne vyberá vstupné od návštevníkov výstav. Je nutné, aby sa ešte pred prijatím takejto služby tento subjekt štátnej samosprávy zaregistroval pre DPH podľa ustanovenia § 7a zákona o DPH a vykonal na Slovensku samozdanenie DPH? Alebo sa múzeum registrovať nemusí a môže akceptovať faktúru aj so španielskou DPH od španielskeho dodávateľa služby?

Daň z pridanej hodnoty (DPH) patrí k najdôležitejším a zároveň najkomplikovanejším druhom nepriamych daní, ktoré výrazne ovplyvňujú podnikateľské prostredie, finančné toky a administratívnu záťaž subjektov v celej Európskej únii. V podmienkach Slovenskej republiky prešla právna úprava DPH od 1. januára 2025 zásadnou reformou, ktorá reagovala najmä na povinnosť implementovať legislatívu Európskej únie, ako aj na snahu o zjednodušenie administratívnej náročnosti pre malé a stredné podniky.

S účinnosťou od 1. januára 2025 sa mení pomerne významne celý proces registrácie pre daň z pridanej hodnoty. K 31. decembru 2024 platia súčasne platné ustanovenia a podnikatelia sa registrujú pre daň podľa „starého“ dobiehajúceho systému. Od 1. januára 2025 je tzv. STOP stav, keď sa obrat na účely registrácie vynuluje a začne sa sledovať podľa nových pravidiel.

Európska komisia predstavila na konci roka 2022 legislatívny balík – „DPH v digitálnom veku“ („ViDA - VAT in the Digital Age“). Opatrenia zamerané na zavedenie jednotných pravidiel na európskej úrovni, modernizáciu DPH systému a boj proti daňovým podvodom sa snažia prispôsobiť súčasnému digitálnemu podnikaniu.

Po predstavení novozavádzaných osobitných úprav pre malé podniky domácich a zahraničných osôb v ustanoveniach § 68e až § 68g, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. januára 2025, sa v poradí druhej časti článku k novele zákona o DPH zameriame práve na registračné ustanovenia. 

Zahraničná súkromná vysoká škola bude zaisťovať akreditované vzdelávanie na Slovensku (za účelom dosiahnutia zisku). Akreditáciu už získala. Výučba bude prebiehať dennou formou štúdia v Bratislave (teda existuje konkrétne miesto na poskytnutie služby), ako aj online formou. Všetky úlohy s prevádzkovaním činnosti, ako aj organizovanie vzdelávania sú zabezpečené slovenskou spoločnosťou, ktorá je platiteľom dane z pridanej hodnoty (DPH) a ktorá bola poverená výkonom týchto úloh zahraničnou súkromnou vysokou školou na základe zmluvy. Aj všetci vyučujúci sú v zmluvnom vzťahu so slovenskou spoločnosťou. Slovenská spoločnosť môže fakturovať služby súvisiace so vzdelávacími službami bez DPH, môže si uplatniť oslobodenie podľa ustanovenia § 31 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"), a tým pádom nevzniká jej nárok na odpočet DPH z tovarov a služieb, ktoré boli použité na uvedené služby?

Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len "novela zákona o DPH") bol do Národnej rady Slovenskej republiky doručený až 12. januára 2024 a bolo mu pridelené číslo parlamentnej tlače 130, hoci Ministerstvo financií Slovenskej republiky začalo s prípravou predmetnej novely zákona o DPH ešte na začiatku roka 2023.

Spoločnosť s r. o., ktorá je platiteľ dane z pridanej hodnoty vystavila dňa 3. apríla 2024 dobropis, ktorého deň zdaniteľného plnenia bol 31. marec 2024. K akému mesiacu si môže odberateľ nárokovať DPH? Uvádza to v daňovom priznaní k DPH a v kontrolnom výkaze? Keby išlo o faktúru, bolo by to k 31. marcu, ale ako postupovať v prípade dobropisu? Odberateľ, ktorý DPH vracia, bude mať 100 % DPH priznanú až v apríli, kedy bol dobropis vystavený.

Fyzická osoba - podnikateľ, platiteľ DPH, má v majetku budovu, pri ktorej uplatňoval odpočítanie DPH. Budova má zostatkovú cenu 70 000 €. Živnosť u podnikateľa je v súčasnosti prerušená. Daňový úrad ho vyzval aby preukázal opodstatnenosť "platiteľstva" DPH. Aká je najvýhodnejšia možnosť vyradenia budovy z majetku podnikateľa z hľadiska DPH?

Nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie je jedným z najčastejšie sa vyskytujúcich zdaniteľných obchodov, ktoré sú predmetom DPH podľa ustanovenia § 2 ods. 1 písm. c) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znaní neskorších predpisov (ďalej iba "zákon o DPH"). Podrobne je tento typ zdaniteľného obchodu bližšie špecifikovaný v rámci § 11 a § 11a spomínaného právneho predpisu.

Povinnosť zatriedenia účtovných jednotiek do veľkostných skupín mikro, malá a veľká účtovná jednotka je ustanovené v § 2 ods. 5 až 15 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len "zákon o účtovníctve").

FO (živnostník) platiteľ DPH účtujúci v sústave jednoduchého účtovníctva vedie vo svojej evidencii pohľadávku po splatnosti 15 rokov. Na spoločnosť, ktorá neuhradila svoje záväzky voči daňovníkovi je vyhlásený konkurz. Daňovník oslovil správcu konkurzného konania a ten zaslal oznámenie o stave konkurzného konania v takomto znení: "Na základe žiadosti ohľadne informácie o stave konkurzného konania spis... ohľadne vymáhania pohľadávok i Vám oznamujem nasledovné: - na majetok spoločnosti XX..., bol uznesením Okresného súdu... a za správcu bol vymenovaný JUDr.... - ako správca neevidujem, aby z Vašej strany došlo k prihláseniu pohľadávok do konkurzného konania úpadcu - predmetné konkurzné konanie je v štádiu speňažovania majetku úpadcu, pričom k dnešnému dňu došlo k takmer všetkému speňaženiu majetku, resp. jeho vylúčeniu - vzhľadom na predpokladaný výťažok zo speňaženia pohľadávok úpadcu nie je predpoklad, že budú uspokojené nároky riadne prihlásených a uznaných pohľadávok jednotlivých veriteľov a z uvedeného dôvodu rovnako nemôžu byť uspokojené nároky veriteľov, ktorí si neprihlásili pohľadávky do konkurzného konania." Na základe uvedeného oznámenia chce živnostník vykonať odpis pohľadávky. Má daňovník pri trvalom upustení od vymáhania pohľadávky (odpise pohľadávky) povinnosť zvýšiť základ dane o sumu vo výške menovitej hodnoty pohľadávky (platitelia DPH z hodnoty pohľadávky bez DPH)? Alebo len pohľadávku odpíše z evidencie pohľadávok?

Parlament nedávno schválil kľúčovú novelu zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH"), ktorá prináša rozsiahle zmeny s cieľom...

Finančné služby, ktoré sú oslobodené od dane z pridanej hodnoty (DPH) v rámci legislatívy Európskej únie, zahŕňa a opisuje smernica Rady 2006/112/ESz 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len "smernica o DPH") v článku 135. Oslobodenie finančných činností od DPH v Slovenskej republike upravuje § 39 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH"). Oslobodené od dane sú nielen finančné činnosti, ktoré poskytujú banky, ale aj tie, ktoré poskytujú nebankové subjekty.

Problematiku úkonov správcu dane (daňový úrad, colný úrad, obec), ktorá súvisí so správou daní upravuje procesný zákon, ktorým je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "daňový poriadok"). Správou daní sa podľa § 2 ods. 1 daňového poriadku rozumie postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady a ďalšie činnosti podľa daňového poriadku alebo osobitných predpisov.