Podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania DPH pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).
Základným cieľom možnosti skupinovej registrácie je na účely DPH umožniť, aby sa so zdaniteľnými osobami, ktoré sú navzájom spojené finančne, ekonomicky a organizačne, zaobchádzalo
ako s jednou zdaniteľnou osobou
. Každý člen takejto skupiny si pritom zachováva svoju právnu formu. Skupina na účely DPH nemá svoj osobitný názov a ani svoju osobitnú adresu.
Členom skupiny sa môžu stať len zdaniteľné osoby so sídlom, miestom podnikania alebo prevádzkarňou v tuzemsku (tzn. usadené v tuzemsku), pričom to môžu byť zdaniteľné osoby, ktoré sú platiteľmi dane ako aj zdaniteľné osoby, ktoré nie sú platiteľmi dane. Osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, teda byť členom skupiny nemôže. Taktiež akákoľvek zložka, resp. časť zdaniteľnej osoby v zahraničí nemôže byť súčasťou skupiny registrovanej podľa zákona o DPH platného v Slovenskej republike. Z uvedeného vyplýva, že je veľmi dôležité určiť, ktorú osobu
možno podľa zákona o DPH považovať za „usadenú“ v tuzemsku
a len túto zahrnúť do skupiny na účely DPH. Napokon platí, že členom skupiny nemôže byť zdaniteľná osoba, na ktorú je vyhlásený konkurz alebo ktorej je povolená reštrukturalizácia.Členovia skupiny sú aj po zaregistrovaní skupiny za platiteľa DPH naďalej samostatnými právnymi subjektmi a v obchodných vzťahoch vystupujú vo svojom mene, len na účely uplatňovania DPH sa skupina považuje za jednu zdaniteľnú osobu - platiteľa dane.
Možnosť skupinovej registrácie na účely DPH je predovšetkým opatrením vedúcim k administratívnemu zjednodušeniu, a to tým spôsobom, že za skupinu ako jeden celok sa podáva len
jedno daňové priznanie, jeden súhrnný výkaz a jeden kontrolný výkaz
, pričom všetky práva a povinnosti týkajúce sa DPH plní tzv. zástupca skupiny ako osoba určená ostatnými členmi skupiny. Zákon o DPH tiež ustanovuje, že zdaniteľná osoba môže byť členom len jednej skupiny.Ďalšou výhodou, ako aj jedným z najdôležitejších dôsledkov vytvorenia skupiny na účely DPH je skutočnosť, že
dodávky tovarov a služieb uskutočnené vo vnútri skupiny
, t.j. medzi jednotlivými členmi skupiny sa nepovažujú za zdaniteľné obchody, a teda sa nezdaňujú daňou z pridanej hodnoty
. Tieto dodávky medzi jednotlivými členmi skupiny sa na účely DPH považujú len za „vnútorné dodania“ v rámci jednej osoby, z čoho vyplýva, že na tieto dodávky sa neuplatňuje DPH (faktúry medzi jednotlivými členmi skupiny sú navzájom vystavované bez uplatnenia DPH), pretože nie sú predmetom dane. Keďže sa skupina na účely DPH považuje za jednu zdaniteľnú osobu, má rovnaké práva a povinnosti ako akákoľvek iná zdaniteľná osoba a vzťahujú sa na ňu všetky ustanovenia zákona o DPH. Povinnosti sa vzťahujú na skupinu ako takú, nie na jej členov.Dani z pridanej hodnoty podliehajú však všetky dodania tovarov a služieb s miestom dodania v tuzemsku uskutočnené skupinou pre iné osoby ako členov skupiny, t.j.
pre tretie osoby
. Všetky dodávky tovarov a služieb poskytnuté jednotlivými členmi skupiny tretím osobám sa teda považujú na účely DPH za poskytnuté skupinou, nie jednotlivými členmi.