Z praxe

Daňové konanie predstavuje pre mnohých podnikateľov zložitú spleť predpisov a termínov, ktorú nemožno podceniť vzhľadom na jej priamy dopad na verejné financie. Každoročné úniky na DPH aj na dani z príjmov dosahujú desiatky miliárd eur v rámci EÚ. Nesprávne alebo nepodané daňové priznanie pritom otvára cestu k začatiu daňového konania, ktorého výsledkom môžu byť sankcie a úroky. Čítajte aj: Úvod do problematiky daňového konania – časť I. Úvod do problematiky daňového konania – časť III.

Daňové konanie je pre mnohých podnikateľov náročný proces, v ktorom sa prelína množstvo právnych predpisov a právnych termínov. Jeho význam nemožno podceňovať, keďže má priamy dosah na financovanie verejných rozpočtov. Úniky na DPH a na dani z príjmov sa v rámci Európskej únie každoročne pohybujú v desiatkach miliárd eur. Ak daňovník nepodá priznanie vôbec alebo ho podá nesprávne, otvára tým priestor na začatie daňového konania, ktoré spravidla prináša riziko sankcií a úrokov. Čítajte aj: Úvod do problematiky daňového konania – časť I. Úvod do problematiky daňového konania – časť II.

Daňové konanie sa často javí ako komplikovaný a neznámy labyrint predpisov, interných metodík a lehôt. Články a metodické usmernenia, ktoré sú verejne dostupné, zachádzajú do detailov, no chýba im súvislý „príbeh“, ktorý čitateľa prevedie celým procesom a vysvetlí mu základy daňového konania. Autor týmto článkom začína sériu príspevkov, kde postupne vysvetlí jednotlivé etapy daňového konania až po súdne konanie. V prvej časti sa zameriame na podstatu a úvod daňového konania. Ambíciou je, aby si článok našiel cestu ku každému podnikateľovi, ale aj k študentovi práva alebo ekonómie, ktorý je nový v problematike daňového práva a chce sa naučiť, resp. pochopiť proces daňového konania – daňovej kontroly. Čítajte aj: Úvod do problematiky daňového konania – časť II. Úvod do problematiky daňového konania – časť III.

Od 7. júna 2026 platí zákon č. 76/2026 Z. z. o rovnakom odmeňovaní mužov a žien za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rovnakom odmeňovaní“). Zákon prináša zamestnávateľom nové povinnosti v oblasti transparentnosti odmeňovania, prístupu zamestnancov k informáciám a pravidelného vyhodnocovania rozdielov v odmeňovaní. Jeho cieľom je posilniť uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Zákon transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023. Zamestnávatelia musia mať nastavené transparentné a rodovo neutrálne pravidlá odmeňovania, ktoré umožnia objektívne porovnávať pracovné miesta, odmeny a podmienky ich poskytovania. V praxi to znamená najmä zavedenie štruktúry odmeňovania, sprístupnenie relevantných kritérií zamestnancom a splnenie informačných a reportovacích povinností. Mohlo by vám pomôcť: INTERNÁ SMERNICA

Jedným zo základných znakov pracovnoprávneho vzťahu je podriadenosť zamestnanca a oprávnenie zamestnávateľa organizovať, riadiť a kontrolovať výkon práce [porov. najmä § 47, § 49, § 51 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“)]. Zamestnávateľ určuje, aké pracovné úlohy sa majú vykonať, v akom poradí, akým spôsobom a v akom čase. Zamestnanec je preto spravidla povinný plniť pokyny svojho nadriadeného a vykonávať prácu podľa pracovnej zmluvy, pracovného poriadku, interných predpisov a konkrétnych pokynov zamestnávateľa (§ 47 a § 81 Zákonníka práce).

Kryptoaktívum Digitálne aktívum predstavujúce určitú hodnotu alebo právo, s ktorým možno nakladať elektronicky prostredníctvom blockchainu alebo obdobnej technológie. Konkrétne účtovné posúdenie závisí od charakteru aktíva a práv, ktoré sú s...

Daňové zvýhodnenia určené rodinám patria medzi najvýznamnejšie nástroje, ktorými slovenský daňový systém zohľadňuje vyživovacie povinnosti daňovníkov. V praxi však nejde iba o samotnú výšku daňového bonusu alebo nezdaniteľnej časti základu dane. Rozhodujúce je aj správne určenie obdobia, za ktoré nárok vzniká, správne rozdelenie nárokov medzi rodičmi a manželmi, ako aj preukázanie zákonom požadovaných skutočností.

Daň z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) ako druh nepriamej dane predstavuje jeden z najvýznamnejších zdrojov príjmov do štátneho rozpočtu, ktorý zohráva významnú úlohu v hospodárskych procesoch a zároveň je aj základným prvkom fiškálnej politiky všetkých členských štátov Európskej únie.

Barterové obchody predstavujú jednu z najstarších foriem výmeny, ktorá sa v modernej podnikateľskej praxi opäť dostáva do popredia. Umožňujú firmám nahradiť peňažné plnenie výmenou tovarov či služieb, optimalizovať zásoby, znižovať riziká a efektívnejšie využívať vlastné kapacity. Aké sú typy barteru, aké je ich účtovné riešenie, výhody a nevýhody, ktoré s nimi súvisia, sa dozviete v článku.

Zisti, či tvoj produkt spadá do povinných kategórií Regulácia sa bude zavádzať postupne od 2026 do 2030 a dotkne sa takmer všetkých významných odvetví. Patria sem napr.: textil, elektronika, batérie,...

Evidencia tržieb dlhodobo predstavuje jednu z kľúčových oblastí daňovej kontroly v Slovenskej republike. Cieľom právnej úpravy evidencie tržieb a elektronických registračných pokladníc je zabezpečiť transparentnosť bezhotovostných a hotovostných platieb s rovnakými podmienkami pre všetkých podnikateľov a zároveň snahou znížiť daňové úniky.

Podľa § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej iba „Zákonník práce“) je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u neho trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa uvedeného zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

V poslednom čase sa v súvislosti s ESG a udržateľnosťou podnikania objavuje čoraz viac diskusií o tzv. Omnibus legislatívnom balíčku. Tento návrh Európskej komisie môže významne ovplyvniť spôsob, akým firmy pristupujú k ESG reportingu.

Z ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“) vyplýva, že nezdaniteľné časti základu dane (ďalej len „NČZD“) sú sumy, o ktoré si daňovník, ktorý je fyzickou osobou, znižuje základ dane (čiastkový základ dane) zistený z príjmov podľa § 5 ZDP (príjmy zo závislej činnosti) alebo § 6 ods. 1 a 2 ZDP (príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti) alebo súčet čiastkových základov dane z týchto príjmov.

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) v § 195 ods. 2 definuje pracovný úraz ako poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

V tomto článku sa zameriame na problematiku zdaňovania príjmov z činnosti športovcov a športových odborníkov podľa platnej právnej úpravy od roku 2024. Rozoberieme aktuálne platnú legislatívu, najmä zákon č. 440/2015 Z. z. o športe v z. n. p. (ďalej len "zákon o športe") a jeho nadväznosť na zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len "ZDP"), a praktické aspekty ich aplikácie. Detailne sa pozrieme na rôzne formy príjmov športovcov, vrátane príjmov zo závislej činnosti, príjmov samostatne zárobkovo činných osôb, a zmluvných vzťahov medzi športovcami a športovými organizáciami.

Zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov nadobúda účinnosť 1. januára 2025, pričom prvým zdaňovacím obdobím je apríl 2025. Budťe na zmeny pripravení už dnes.

Dňa 25. októbra 2024 bol v Zbierke zákonov SR vyhlásený zákon č. 278/2024 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti s ďalším zlepšovaním stavu verejných financií – zahŕňa, okrem iných aj zákon č. 235/2012 Z. z. o osobitnom odvode z podnikania v regulovaných odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.  (ďalej len „zákon č. 235/2012 Z. z.“).

Daňovník si môže zvoliť jeden z dvoch spôsobov odpisovania hmotného majetku, ktorý umožňuje zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“), a to rovnomerné odpisovania podľa § 27 ZDP alebo zrýchlené odpisovanie podľa § 28 ZDP.

V Zbierke zákonov vyšiel nový zákon č. 279/2024 Z. z. o dani z finančných transakcií a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zákonom sa podporujú elektronické platby, čo odzrkadľuje snahu v boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom. Digitálne platby zefektívňujú výkon kontroly plnenia daňových povinností a prispievajú k zlepšeniu výberu daní.