Pracovné právo, mzdy a platy

Zamestnancovi je časť poistenia hradená zamestnávateľom. Poistenie je uvedené na meno zamestnanca, poistenie zodpovednosti, kde mu zamestnávateľ zaplatí celú časť poistenia a zamestnanec si svoju časť postupne spláca zrážkou zo mzdy. Napr. ročné poistenie je vo výške cca 436 €, zamestnávateľ zaplatí celú sumu a následne zráža zamestnancovi mesačne sumu cca 28,15 € mesačne po dobu 12 mesiacov, kde príspevok zamestnanca je vo výške 100,00 €. Ako správne postupovať z účtovného a daňového hľadiska? Príspevok zamestnávateľa je uznaný daňový výdavok a pre zamestnanca je daný príjem oslobodený alebo sa to berie u zamestnanca ako príjem neoslobodený a z daného príjmu sa platia poistenia na zdravotné poistenie a sociálne poistenie + daň z príjmu? Prípadne, ako to správne formulovať, aby daný príjem bol uznaný za daňový výdavok (náklad) zamestnávateľa a pre zamestnanca, aby bol oslobodeným príjmom?

Od 1. januára 2026 Sociálna poisťovňa zvýši príspevok za prácu v obecnej polícii o 4,1 %, teda rovnako ako sa zvýšia úrazové renty a pozostalostné úrazové renty. Poberatelia príspevku za prácu v obecnej polícii nemusia o nič žiadať.

Príspevková organizácia (ďalej len „p. o.“) je zriadená mestom. Štatutárnym orgánom p. o. je riaditeľ. Mestské zastupiteľstvo odvolalo z funkcie doterajšieho riaditeľa p. o. a na uvoľnené miesto štatutárneho orgánu p. o. len dočasne poverilo vedúceho zamestnanca p. o. Poverenie je časovo obmedzené na termín: „do vymenovania nového riaditeľa“. P. o. chce dočasne (na dobu trvania výkonu dočasne povereného riaditeľa) obsadiť funkciu vedúceho oddelenia (keďže zamestnanec, ktorý túto funkciu vykonával, bol povereným vykonávaním funkcie riaditeľa), a to interným zamestnancom, ktorý bol doposiaľ podriadeným zamestnancom vedúceho zamestnanca (v súčasnosti povereného vedením funkcie riaditeľa). Druh práce vedúceho zamestnanca a podriadeného zamestnanca je zhodný, vedúci zamestnanec má isté rozhodovacie a koordinačné úlohy navyše. Pracovné náplne zamestnancov sú súčasťou pracovnej zmluvy a majú povahu dvojstranného právneho úkonu. Akým aktom má p. o. ustanoviť aktuálne podriadeného zamestnanca na pozíciu vedúceho zamestnanca na dobu trvania výkonu funkcie riaditeľa (teda v prípade vymenovania nového riaditeľa sa dočasne poverený riaditeľ vráti na svoju pôvodnú pozíciu vedúceho oddelenia)?

Oznámením Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 280/2025 Z. z. sa s účinnosťou od 1. decembra 2025 menia sumy stravného pri tuzemských pracovných cestách.  To má následne vplyv aj ďalšie sumy ako napríklad aj minimálna hodnota stravovacej poukážky alebo finančného príspevku na stravovanie.

Mladý živnostník, ktorý začal podnikať v katastrálnej oblasti musel pri výkone svojej činnosti zamestnať garanta na 3 roky. To aj urobil, ale na živnostenskom úrade mu bolo povedané, že ak ho nezamestnával 8 hodín denne, musí ho ďalšie 3 roky zamestnať. Jeho kolegovia mali garantov zamestnaných na 1 hodinu týždenne, tak mu aj poradili a u všetkých to prešlo. Prosím, aby bolo všetko v poriadku, na aký pracovný úväzok musí opäť prijať garanta?

Obraciame sa na Vás s otázkou respektíve odporúčaním ohľadom interpretácie ustanovenia § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 195 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov je pracovný úraz poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov. Zároveň má zamestnanec povinnosť podľa ods. 1, § 17 zákona č. 124/2006 Z.z. bezodkladne oznámiť zamestnávateľovi vznik pracovného úrazu alebo služobného úrazu, ktorý utrpel, ak mu to dovoľuje jeho zdravotný stav. Zamestnávateľ je povinný registrovať pracovný úraz, ktorým bola spôsobená pracovná neschopnosť zamestnanca trvajúca viac ako tri dni alebo smrť zamestnanca, ku ktorej došlo následkom pracovného úrazu tak, že zistí príčinu a všetky okolnosti jeho vzniku, a to za účasti zamestnanca, ktorý utrpel registrovaný pracovný úraz, ak je to možné so zreteľom na jeho zdravotný stav, a za účasti príslušného zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Ako sa má zamestnávateľ postaviť k prípadom, kedy zamestnanec údajne pocítil pri práci pichnutie napríklad v oblasti krížov alebo ramena, úraz nahlási o niekoľko hodín, prípadne dní neskôr a pri vyšetrovaní zamestnávateľ nezistil žiadnu príčinu, ktorá by prispela ku vzniku úrazu, t.j. žiadne krátkodobé, náhle a násilné pôsobenie vonkajších vplyvov. Zároveň pri tomto modelovom prípade absentuje svedok a na kamerovom zázname nie je zachytený žiaden moment, ktorý by nasvedčoval ku vzniku úrazu. Zamestnávateľ teda disponuje iba vyhlásením zamestnanca, ktorý tvrdí že utrpel úraz v práci. Existujú podobné prípady z praxe, prípadne judikáty, ktoré sa tým zaoberali? 

Zamestnanec pracujúci podľa z.č. 552/2003 Z.z., má rozvrhnutý pracovný čas rovnomerne (pružný pracovný čas) od pondelka do piatka, avšak niekedy je nevyhnutné (z prevádzkových dôvodov Zamestnávateľa), aby vykonával prácu aj v sobotu a/alebo v nedeľu (zamestnanec s tým konkludentne súhlasí). Zamestnávateľ by mal v prípade poskytnutia nepretržitého odpočinku v týždni postupovať podľa § 93 Zákonníka práce. Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi dva po sebe nasledujúce dni v týždni (iné ako sobota a nedeľa) alebo mu v zmysle § 93 ods. 5 poskytne nepretržitý odpočinok v týždni v trvaní 24 hodín za 14 dní a zvyšné tri dni voľna mu poskytne dodatočne počas nasledujúcich 4 mesiacov. Je Zamestnávateľ oprávnený takéto dni nepretržitého odpočinku v týždni nariadiť zamestnancovi na akýkoľvek termín (dátum/deň) a zamestnanec to musí rešpektovať? Alebo sa na presných dňoch musí dohodnúť zo zamestnancom? Má za takéto voľno zamestnanec nárok na náhradu mzdy (napr. ak mu voľno nariadi na pondelok a utorok, čo u daného zamestnanca pripadá na dni, kedy by mal byť riadne v práci)?

Zamestnanec vykonáva prácu na základe zákona č. 552/2003 Z. z. V pracovnej zmluve má ako miesto výkonu práce uvedené „mesto“ (konkrétny názov mesta, v ktorom má zamestnanec trvalý pobyt a zároveň sídlo zamestnávateľ). Ďalej je v pracovnej zmluve uvedené, že hlavným miestom výkonu práce je presná adresa sídla zamestnávateľa. Zamestnávateľ má v danom meste viacero prevádzok na rôznych adresách. V pracovnej zmluve ani v informačnej povinnosti zamestnávateľa nie sú bližšie špecifikované podmienky, v ktorej prevádzke a v akom čase sa má zamestnanec zdržiavať, ani nie je výslovne uvedené, že tieto podmienky určuje zamestnávateľ. Vyplýva zo Zákonníka práce alebo zo zákona č. 552/2003 Z. z. oprávnenie zamestnávateľa určovať, v ktorej prevádzke v rámci mesta a v akom čase (v rámci pracovného času) sa má zamestnanec zdržiavať? Vychádzame z predpokladu, že zamestnanec sa má primárne zdržiavať v sídle zamestnávateľa (t. j. na hlavnom mieste výkonu práce), a len na základe pokynu zamestnávateľa môže vykonávať prácu aj v inej prevádzke v rámci mesta. Alebo v dôsledku absencie presného určenia týchto podmienok v pracovnej zmluve môže zamestnanec sám určovať, v ktorej prevádzke v rámci mesta bude vykonávať prácu, pričom o tom iba informuje zamestnávateľa?

Parlament schválil konsolidačný balíček, ktorý momentálne čaká už len na podpis prezidenta. Ak tak urobí, už od 1. novembra začnú platiť viaceré významné zmeny v oblasti pracovného práva, daní a odvodov. Tie najdôležitejšie sme zhrnuli do článku.

Zamestnávateľ uzatvoril zmluvu so školou o poskytnutí praktického vyučovania. Akú zmluvu má zamestnávateľ uzatvoriť so žiakom, ak žiakovi bude poskytovať odmenu za produktívnu prácu? Aké povinnosti vznikajú zamestnávateľovi z tejto zmluvy (povinnosti voči zdravotnej a Sociálnej poisťovni a daňovému úradu)?

Konatelia a spoločníci, ktorí majú na výkon funkcie uzatvorenú zmluvu o výkone funkcie, resp. mandátnu zmluvu a činnosti spojené s výkonom funkcie vykonávajú bezodplatne (uvedené je zmluvne upravené), sa nepovažujú za zamestnancov na účely zdravotného poistenia, a vtedy zamestnávateľovi registračná povinnosť zamestnancov do registra poistencov zdravotnej poisťovne nevzniká. Naopak, s nárokom na odmenu sa za zamestnancov na účely zdravotného poistenia považujú a zamestnávateľ ich má povinnosť zaregistrovať do registra poistencov ako zamestnancov a z vyplatenej odmeny platiť preddavky na poistné na zdravotné poistenie. Ich postavenie v poistnom systéme má určité osobitosti, s ktorými vás oboznámime v článku.

Stravovanie zamestnancov je ustanovené v § 152 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“). Postupy účtovania pre podnikateľov v podvojnom účtovníctve vydané opatrením MF SR č. MF/23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v PÚ“) neobsahujú účtovanie poskytovania stravného, preto pri účtovaní je potrebné vychádzať zo Zákonníka práce.

S účinnosťou od júna 2026 sa očakáva zavedenie prísnejších pravidiel zameraných na zníženie mzdových rozdielov medzi mužmi a ženami, v súlade s európskou smernicou o rovnakom odmeňovaní. Táto nová legislatíva predstavuje výzvy pre HR manažérov a zamestnávateľov, ktoré budú povinné dodržiavať nové záväzky.

Čo je originál priepustky od lekára (papierová forma) podľa zákona o účtovníctve? A podľa Zákonníka práce? Môže zamestnanec skartovať originál priepustky od lekára (papierová forma) po ich naskenovaní po uplynutí kalendárneho mesiaca, ktorého sa žiadosť (priepustka) týkala, ak tak interný predpis zamestnávateľa hovorí v prípade elektronického schvaľovania dochádzky? Je zamestnanec povinný na účely kontroly u seba uchovávať originál priepustky od lekára (papierová forma) po dobu 1 mesiaca po uplynutí kalendárneho mesiaca, ktorého sa žiadosť (priepustka) týkala, ak tak interný predpis zamestnávateľa hovorí v prípade elektronického schvaľovania dochádzky? Na základe akého ustanovenia zákona je takáto povinnosť pre zamestnanca? Je vôbec originál priepustky od lekára (papierová forma) účtovným dokladom v zmysle § 10 zákona o účtovníctve? Je originál priepustky od lekára (papierová forma) alebo nie je účtovným záznamom? Je originál priepustky od lekára (papierová forma) možné transformovať podľa § 33 zákona o účtovníctve? Zamestnávateľ je povinný predložiť na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná. Aké doklady sú to v tomto prípade? Originál priepustky, alebo jej sken, či niečo iné?

Od 01.09.2025 pribudli nové príplatky pedagogickým pracovníkom v školstve. Máme Materskú školu bez právnej subjektivity, patrí pod obec. 1. Príplatok riaditeľovi školy- 10 % z plat. tarify a plat. triedy, do ktorej je zaradený - Otázka: Príplatok riaditeľa školy nie je súčasťou Funkčného platu? Príplatok sa kráti o dochádzku - za odpracovaný čas? Príplatok nie je súčasťou ani dekrétu - Oznámenie o výške a zložení funkčného platu? 2. Príplatok za hodnotenie pedagogického zamestnanca - Otázka : Tu v každom prípade riaditeľ školy musí vypracovať Smernicu o hodnotení pedagogických zamestnancov školy! Potom do 31.12.2025 vykonať hodnotenie pedagogických zamestnancov, podľa toho sa od 01.01.2026 môže zamestnávateľ priznať príplatok za hodnotenie mesačnou sumou uvedenej v prílohe č. 4 k zákonu 553/2003. Je postup správny?

SR reguluje pracovnoprávnymi predpismi požiadavky na vhodné a bezpečné pracovné podmienky pre výkon práce zamestnancov podľa smerníc EÚ. Štandardy európskeho trhu práce ovplyvňujú aj pracovný život zamestnancov na Slovensku. Tvorba pracovných miest, ich obsadzovanie vhodnými zamestnancami, starostlivosť o pracovné podmienky, sociálna starostlivosť o zamestnancov, spolupráca so zástupcami zamestnancov sú výzvy, s ktorými sa musia zamestnávatelia vysporiadať k obojstrannej spokojnosti.

Rád by som sa informoval o požiadavkách na školiteľa obsluhy zdvižných brán s motorovým pohonom nad 2,7 metra. Môže túto obsluhu školiť BOZP technik, ktorý školí zamestnancov svojho zamestnávateľa ? Aké podmienky potrebuje splniť aby mohol tieto školenia pre svojho zamestnávateľa vykonávať? 

V zmysle rozhodnutia valného zhromaždenia majú konatelia nárok na odmenu, odmenu však nepoberajú. Dňa 22. 7. 2025 bol vymenovaný nový konateľ spoločnosti a dňom 2. 8. 2025 bol zapísaný do OR. S akým dátumom ho treba prihlásiť do SP? Keď bol vymenovaný, t.j. 22. 7. 2025, alebo 2. 8. 2025, keď bol zapísaný v OR.

Je možné vykonať zrážku zo mzdy jednostranne podľa ustanovenia § 131 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej len „Zákonník práce“) zamestnancovi, keďže mu vznikol nedoplatok na sociálnom poistení (konkrétne na poistení v nezamestnanosti) z dôvodu, že zamestnanec neoznámil zamestnávateľovi, že mu kleslo percento invalidity pod 70 %?

S účinnosťou od 1. januára 2026 dôjde k zvýšeniu minimálnej mzdy. Vzhľadom na nedohodu medzi zamestnávateľmi a odbormi, jej výška bude určená automaticky v súlade s ustanovením § 8 zákona č. 663/2007 Z. z. o minimálnej mzde. Každý zamestnanec má podľa § 119 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. zákonné právo na mzdu minimálne vo výške minimálnej mzdy.