Ing. Ján Mintál

Podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania DPH pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Pojem „dotácia“ možno v princípe zadefinovať ako peňažné prostriedky, ktoré majú charakter platby, ktorú jeden subjekt poskytuje inému subjektu bez toho, že by očakával(a) nejakú protihodnotu. V aplikačnej praxi podnikateľov sa dotácie spravidla poskytujú, resp. sú viazané na splnenie určitých, presne vymedzených úloh alebo účelu za stanovených podmienok. Dotácia pritom môže byť poskytnutá v čiastočnej výške alebo v plnej výške.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) sa dlhodobý hmotný a nehmotný majetok oceňuje obstarávacou cenou, vlastnými nákladmi alebo reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2 zákona o účtovníctve prípadne podľa § 27 ods. 1 písm. j) zákona o účtovníctve, ak ide o nehmotný majetok účtovaný u koncesionára pri koncesii na stavebné práce podľa § 4 ods. 1 zákona č. 343/2015 Z.z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p.

Každej účtovnej jednotke ukladá zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“) určité povinnosti, ktorých nesplnenie je logicky sprevádzané možnými sankciami v podobe pokút.

Vychádzajúc z ustanovenia § 77 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) je základným zdaňovacím obdobím platiteľa dane kalendárny mesiac. To znamená, že platiteľ dane podáva daňové priznania za jednotlivé kalendárne mesiace a v daňovom priznaní uvádza údaje rozhodujúce pre výslednú daň platenú do štátneho rozpočtu SR za predmetný kalendárny mesiac.

Problematika vzniku daňovej povinnosti k DPH pri dodaní tovaru a služby je komplexne obsiahnutá v rámci ustanovenia § 19 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH vo všeobecnosti vzniká z dôvodu dodania tovaru, dodania služby alebo z dôvodu prijatia platby pred dodaním tovaru alebo služby, ak ide o dodanie s miestom dodania v tuzemsku. Daňová povinnosť znamená, že štátu vzniká právo žiadať daň z pridanej hodnoty od osôb, ktorým takúto povinnosť zákon o DPH ustanovuje.

Analytická evidencia predstavuje v sústave podvojného účtovníctva súčasť tzv. účtového rozvrhu, ktorý obsahuje syntetické účty z rámcovej účtovej osnovy a môže obsahovať účtovnou jednotkou vytvorené syntetické účty majetku, záväzkov a vlastného imania nadväzujúce na ekonomický obsah účtovej skupiny, v rámci ktorej vytvorené syntetické účty dopĺňajú rámcovú účtovú osnovu, pričom k vytvorenému syntetickému účtu sa priradí trojmiestny číselný znak a slovné označenie.

Podľa § 152a zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v z. n. p. (ďalej iba „Zákonník práce“) je zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer u neho trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 € za kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok podľa uvedeného zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času.

Inštitút ručenia za daň z pridanej hodnoty (DPH) z predchádzajúceho stupňa bola do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) prvýkrát zakomponovaný už v roku 2004. Problematika ručenia za DPH je v zákone o DPH obsiahnutá v rámci ustanovení § 69 ods. 13 a § 69b, pričom ich účelom je najmä legislatívna podpora v boji proti podvodom v súvislosti s DPH.

V súčasnej dobe je možné automobil opodstatnene považovať za neodmysliteľný článok podnikateľskej činnosti. Predstavuje totiž činiteľ, ktorý podnikateľom umožňuje efektívnejšie využívať čas, sprostredkovane môže predstavovať jeden z faktorov vyššej konkurencieschopnosti, čím logicky zvyšuje účinnosť podnikania. V súvislosti s používaním automobilu v podnikateľskej praxi neodlúčiteľne patrí aj návšteva autoservisu, či už vynútená (v dôsledku poruchy, nehody a pod.) alebo plánovaná (servisné prehliadky).

Faktoring a forfaiting je potrebné považovať za následné zabezpečovacie inštitúty - tzv. „ex post“ zabezpečovacie nástroje, ktorých účinkom je zmena v subjektoch záväzkov. Ide o metódy odkúpenia a predaja pohľadávok a preberania dlhu ako prostriedok riešenia reťazovej platobnej neschopnosti v rámci dodávateľsko-odberateľských vzťahov. Faktoring a forfaiting je tak nutné chápať nielen ako možnosť prefinancovania pohľadávok, zrýchlenia cash-fllow a získania finančných zdrojov inou ako bankovou cestou, ale aj výhodnú službu pre správu pohľadávok, pre ich zabezpečenie a pre informovanosť dodávateľov.

Analýzou zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“) je potrebné skonštatovať, že príjmy fyzických osôb z cien a výhier môžu mať dvojaký daňový režim - t.j. môže ísť o kategóriu príjmov oslobodených od dane z príjmov alebo o zdaniteľné príjmy.

Poistenie v najvšeobecnejšom slova zmysle možno definovať ako formu prenesenia rizika hroziaceho subjektom (podniku, súkromnému podnikateľovi alebo občanovi) v dôsledku pôsobenia určitých náhodných javov na špecializovanú inštitúciu - spravidla poisťovňu. Pri poistení vznikajú peňažné vzťahy, ktoré sprostredkujú tvorbu, rozdeľovanie a používanie poistných fondov. To znamená, že z poistného, ktoré platí každý z účastníkov poistenia, poistná inštitúcia vytvára poistný fond, z prostriedkov ktorého hradí škody vznikajúce poisteným jednotlivcom v dôsledku poistných udalostí.

Zákon č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) v § 78a ods. 2 písm. c) ustanovuje, že v kontrolnom výkaze sa uvádzajú aj údaje z každej faktúry, ktorá mení pôvodnú faktúru, tzn. z opravnej faktúry. Opravnou faktúrou sa chápe každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje, pričom táto faktúra musí obsahovať poradové číslo pôvodnej faktúry a údaje, ktoré sa menia.

V rámci ustanovenia § 4 ods. 7 zákona č. 431/2002 o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve) je účtovným jednotkám zakotvená povinnosť viesť účtovníctvo a zostavovať účtovnú závierku v peňažných jednotkách meny euro. V prípade pohľadávok a záväzkov, podielov, cenných papierov, derivátov, cenín a peňažných prostriedkov, ak sú vyjadrené v cudzej mene, je účtovná jednotka povinná účtovať v eurách aj v cudzej mene; táto povinnosť platí aj pri opravných položkách, rezervách a technických rezervách, ak majetok a záväzky, ktorých sa týkajú, sú vyjadrené v cudzej mene. A práve spomínaná povinnosť determinuje vznik kurzových rozdielov v účtovníctve podnikateľov, ktoré môžu mať charakter kurzového zisku alebo kurzovej straty.

Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanovuje Ministerstvo financií SR, ktoré podľa § 15 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) na zabezpečenie jednotného postupu pri podávaní daňových priznaní podľa zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) vydalo vzor tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby.

Kaucie či depozity majú v rámci podnikateľských obchodných vzťahov charakter zabezpečovacieho prostriedku. Obecne sa pod zabezpečením záväzku rozumie súhrn právnych prostriedkov, ktorých použitím si veriteľ vytvára najnutnejšie predpoklady na uspokojenie pohľadávky v prípadoch, keď dlžník svoj dlh včas nesplní.

Definovanie miesta zdaniteľného obchodu je dôležité pri cezhraničných transakciách realizovaných medzi členskými štátmi Európskych spoločenstiev ale aj mimo nich. Prostredníctvom miesta zdaniteľného obchodu sa určuje krajina, v ktorej je daň z pridanej hodnoty splatná.

Daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby sa podáva na tlačive, ktorého vzor ustanovuje Ministerstvo financií SR, ktoré podľa § 15 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) na zabezpečenie jednotného postupu pri podávaní daňových priznaní podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZDP“) vydalo vzor tlačiva daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby.

Chyby v zdaňovaní príjmov fyzických osôb môžu byť rôzne, pričom ich možno v rámci rozdeliť na chyby daňovníkov poberajúcich príjmy podľa § 6, § 7 a § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“) a chyby daňovníkov poberajúcich príjmy § 5 spomínaného právneho predpisu.