Ing. Ján Mintál

Povinnosť platiteľa dane oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR každý účet, ktorý používa alebo bude používať na podnikanie, ktoré je predmetom dane, ako aj každú zmenu týkajúcu sa takéhoto účtu (ďalej len „bankový účet“) je obsiahnutá v rámci ustanovenia § 6 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“).

Problematika používania účtovných sústav je predmetom úpravy § 9 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), v rámci ktorého je ustanovená ako základná povinnosť účtovných jednotiek účtovať v sústave podvojného účtovníctva.

Vychádzajúc zo všeobecnej úpravy určovania základu dane pri DPH je pri dodaní tovaru a služby všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa - príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Takúto základnú definíciu základu dane ustanovuje § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Vychádzajúc z ustanovenia § 9a ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.

Registrácia zdaniteľných osôb, ktoré majú sídlo, miesto podnikania alebo prevádzkareň v tuzemsku, a ak nemajú takéto miesto, ale majú bydlisko v tuzemsku alebo sa v tuzemsku obvykle zdržiavajú, je upravená v § 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Registrácia zdaniteľných osôb, ktoré nemajú v tuzemsku sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň, bydlisko alebo sa v tuzemsku obvykle nezdržiavajú je obsiahnutá v § 5 zákona o DPH.

Zánik živnostenského oprávnenia v dôsledku smrti živnostníka podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v z. n. p. (ďalej iba „živnostenský zákon“) je potrebné chápať ako jeden so spôsobov tzv. zániku živnostenského oprávnenia so zákona.

Odpisy ako samostatná kategória zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“) predstavujú zníženie hodnoty majetku, najčastejšie vyjadrenej vo forme fyzického opotrebenia. Odpisy teda znižujú základ dane z príjmov, avšak výška tohto zníženia musí byť každopádne v súlade s príslušnými ustanoveniami ZDP. Pod daňovým odpisovaním zákon o dani z príjmov chápe postupné prenášanie hodnoty dlhodobého hmotného a dlhodobého nehmotného majetku do daňových nákladov.

Zlato ako také sa považuje za komoditu, ktorá si dokáže udržať hodnotu v časoch kríz. Ide v podstate o fyzické aktívum, ktoré nie je súčasťou finančného systému. Je možné ho uložiť vo vlastnom trezore, takže ho neovplyvní zlyhanie bánk, nepokoje či bankroty štátov.

V súčasnej obchodnej praxi je ťažké prehliadnuť netradičné formy a metódy realizácie obchodných operácií, ktoré vystupujú najmä pod názvom kompenzačné obchody. V tejto súvislosti sa možno stretnúť s ich označením aj ako protiobchody, viazané obchody resp. „barter“.

Barterové obchody predstavujú jednu z najstarších foriem výmeny, ktorá sa v modernej podnikateľskej praxi opäť dostáva do popredia. Umožňujú firmám nahradiť peňažné plnenie výmenou tovarov či služieb, optimalizovať zásoby, znižovať riziká a efektívnejšie využívať vlastné kapacity. Aké sú typy barteru, aké je ich účtovné riešenie, výhody a nevýhody, ktoré s nimi súvisia, sa dozviete v článku.

Z hľadiska účtovnej závierky možno vo všeobecnosti rozlišovať dva typy udalostí po závierkovom dni, a to udalosti poskytujúce dôkaz o stave, ktorý existoval k súvahovému dňu (udalosti po súvahovom dni, ktoré vyžadujú úpravu) a udalosti naznačujúce stav, ktorý vznikol po súvahovom dni (udalosti po súvahovom dni, ktoré nevyžadujú úpravu).

Intrastat predstavuje štatistický systém, prostredníctvom ktorého sa sledujú tovarové obchodné operácie medzi členskými štátmi Európskej únie. V podmienkach Slovenskej republiky to znamená štatistické zisťovanie o dovozoch a vývozoch tovarov uskutočnených medzi Slovenskou republikou a členskými štátmi na základe mesačných hlásení v štatistickom zisťovaní Intrastat-SK podľa Prílohy č. 1 kódu 2103 vyhlášky Štatistického úradu SR č. 425/2023 Z.z., ktorou sa vydáva Program štátnych štatistických zisťovaní na roky 2024 až 2026.

Zrušenie registrácie platiteľa DPH vo všeobecnosti znamená, že právnická alebo fyzická osoba, odo dňa určeného daňovým úradom, prípadne odo dňa stanoveného zákonom o DPH, prestáva byť platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Účtovné uzatváranie roka je proces, ktorý zahŕňa celý rad na seba nadväzujúcich činností, počnúc inventarizáciou všetkého majetku a záväzkov a končiac zostavením účtovnej závierky v podobe dokumentov ustanovených v § 17 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba „zákon o účtovníctve“).

Princíp časového rozlíšenia (tzv. akruálny princíp) je jednou z dôležitých vlastností podvojného účtovníctva a v zmysle základnej definície podľa ekonomického slovníka predstavuje princíp využívaný vo finančnom účtovníctve, ktorý spočíva v zaznamenávaní výnosov v čase, keď boli získané a nákladov v období, v ktorom nastali, bez ohľadu na prijaté alebo vyplatené peňažné prostriedky.

Problematika určovania miesta dodania tovaru pri predaji tovaru na diaľku ako aj samotné vymedzenie tohto zdaniteľného obchodu sú obsiahnuté v rámci ustanovení § 14 a § 16a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Tvorba rezerv ako osobitnej účtovnej kategórie má svoj nezastupiteľný význam v období uzatvárania účtovného obdobia. Opodstatnenosť rezerv vyplýva z ich špecifických funkcií, prostredníctvom ktorých sa zabezpečí správne vykazovanie výsledku hospodárenia.

Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v z. n. p. (ďalej iba „Obchodný zákonník“) upravuje základné imanie obchodných spoločností ako peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných a nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti. Základné imanie teda nie je určitou majetkovou hodnotou, ktorú spoločník prevádza na spoločnosť, ale len hodnotovým vyjadrením vkladaného majetku, ktorý prechádza do majetku spoločnosti.

Podľa článku 11 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty môže členský štát považovať za jednu zdaniteľnú osobu osoby usadené na území členského štátu, ktoré sú síce právne nezávislé, ale súčasne sú vzájomne úzko prepojené finančnými, ekonomickými a organizačnými väzbami. Možnosť takejto skupinovej registrácie ako zjednodušenie uplatňovania DPH pre zdaniteľné osoby, je v slovenskej legislatíve v obsiahnutá v rámci § 4a a § 4b zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

Pojem „dotácia“ možno v princípe zadefinovať ako peňažné prostriedky, ktoré majú charakter platby, ktorú jeden subjekt poskytuje inému subjektu bez toho, že by očakával(a) nejakú protihodnotu. V aplikačnej praxi podnikateľov sa dotácie spravidla poskytujú, resp. sú viazané na splnenie určitých, presne vymedzených úloh alebo účelu za stanovených podmienok. Dotácia pritom môže byť poskytnutá v čiastočnej výške alebo v plnej výške.