Ing. Ján Mintál - strana 4

Pre veľkú väčšinu účtovných jednotiek predstavuje koniec kalendárneho roka zároveň aj koniec účtovného obdobia, ktorý je v kontexte ustanovení § 16 ods. 4 písm. b) a § 16 ods. 6 písm. a) zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej iba "zákon o účtovníctve") dňom, ku ktorému sa povinne uzatvárajú účtovné knihy. K tomuto dňu sa viaže aj problematika správneho oceňovania majetku a záväzkov účtovnej jednotky, a to podľa ustanovení § 24 ods.1 písm. b), § 26 a § 27 zákona o účtovníctve.

Máme pohľadávku z r. 2020, na ktorú sme vytvorili opravnú položku v r. 2021 a 2022. V r. 2023 bol na uvedenú firmu vyhlásený konkurz. Pohľadávku sme neprihlásili. Môžme ju teraz odpísať a vyradiť? Vyradenie vo výške OP 391/311 a 546/311 zvyšných nevytvorených 50 % - tento odpis by bol daňovo uznaný alebo nie?

V r. 2022 sme vystavili faktúru za stavebné práce, ktorú nám odberateľ neuznal. Pár krát sme si ju "pohadzovali" a dali na vymáhanie, bez odozvy. Na súd sme sa neobrátili. Čo s uvedenou pohľadávkou, stornovať a podať dodatočné DP za r. 2022, resp. odpísať v r. 2023?

Daň z pridanej hodnoty predstavuje podľa zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len "zákon o DPH") základný typ univerzálnej nepriamej dane a jeden z hlavných príjmov štátneho rozpočtu. Samotný systém DPH je založený na skutočnosti, že túto daň pre konkrétny produkt konečný spotrebiteľ zaplatí v jeho cene, avšak daň štátu v konečnom dôsledku odvedú účastníci distribučného kanála prostredníctvom ustanoveného systému platieb.

S blížiacim sa koncom kalendárneho roka je v oblasti daňových povinností tých platiteľov DPH, ktorí uplatňovali pomerné odpočítanie DPH, nevyhnutne spojená povinnosť podľa § 50 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba "zákon o DPH") vypočítať koeficient z údajov z tohto skončeného kalendárneho roka a vypočítať odpočítateľnú daň za príslušný kalendárny rok. Rozdiel medzi odpočítanou daňou v jednotlivých zdaňovacích obdobiach a daňou vypočítanou podľa prvej vety vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roka na ťarchu alebo v prospech štátneho rozpočtu.

Problematika zahrnovania nákladov až po ich skutočnom zaplatení do základu dane z príjmov je sústredená do ustanovenia § 17 ods. 19 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP"). Podmienka zaplatenia sa však nedotýka tých výdavkov (nákladov), ktoré sa stávajú súčasťou obstarávacej ceny majetku resp. súčasťou vlastných nákladov. Tieto neuhradené náklady podliehajú ustanoveniu § 17 ods. 27 ZDP. Tiež je vhodné spomenúť, že u výdavkov vymedzených v ustanovení § 17 ods. 19 ZDP sa už počnúc rokom 2020 v dôsledku vypustenia dodatočných limitácií sleduje iba podmienka zaplatenia.

Vychádzajúc z ustanovenia § 64a zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o DPH") platí, že na miesto dodania služby, vznik daňovej povinnosti, základ dane, opravu základu dane, prepočet cudzej meny na eurá, odpočítanie dane, pomerné odpočítanie dane, opravu odpočítanej dane, obsah faktúry, zdaňovacie obdobie, splatnosť dane a postup pri úprave odpočítanej dane sa vzťahujú § 15, § 19, § 22, § 25, § 26, § 49, § 50, § 53, § 55, § 74, § 77, § 78 a príloha č. 1 zákona o DPH, ak ustanovenia § 65 až § 68d spomínaného zákona o uplatňovaní osobitných úprav neustanovujú inak. A práve v rámci ustanovenia § 68d zákona o DPH je obsiahnutá osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby (ďalej len "osobitná úprava").

Podľa ustanovenia § 1 ods. 6 a 7 zákona č. 90/2016 Z.z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p. (ďalej len "zákon o úveroch") sa na účely uplatňovania sumy daňového bonusu na zaplatené úroky pri úveroch na bývanie podľa § 33a zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba "ZDP") za úver na bývanie považuje len úver s lehotou splatnosti najmenej 5 rokov a najviac 30 rokov.

Určenie lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu je obsiahnuté v rámci ustanovenia § 79 ods. 1 resp. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).

V súčasnom období prebiehajúcej krízy prináša akumulovanie zlata jednu z mála investičných aktivít, ktoré sú z hľadiska investícií firiem zaujímavé. Zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) upravuje osobitný postup uplatňovania dane pri investičnom zlate v rámci ustanovenia § 67.

Právna úprava úpravy odpočítanej dane pri odpisovanom hnuteľnom investičnom majetku, ku ktorej dochádza v prípade zmeny rozsahu použitia hnuteľného investičného majetku na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie je obsiahnutá v rámci § 54d zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“). Jej obsah predstavujú pravidlá, ktoré umožňujú po prvotnom odpočítaní dane upraviť odpočítanú daň v nasledujúcich kalendárnych rokoch, a to v závislosti od objektívnych okolností, na základe ktorých dôjde k zmene rozsahu používania hnuteľného investičného majetku na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie.

Zdaniteľnou osobou na účely DPH je podľa § 3 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“) každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto činnosti. Vykonávanie činnosti na základe pracovnoprávneho vzťahu, štátnozamestnaneckého pomeru, služobného pomeru alebo iného obdobného vzťahu, keď fyzická osoba je povinná dodržiavať pokyny alebo príkazy, čím sa vytvára stav podriadenosti a nadriadenosti z hľadiska podmienok vykonávanej činnosti a jej odmeňovania, sa nepovažuje za nezávislé vykonávanie činnosti v zmysle predchádzajúcej vety.

Zdaniteľné obchody na účely dane z pridanej hodnoty sú vymedzené ako predmet dane v rámci § 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“). Ide o také plnenia, ktoré podliehajú DPH podľa uvedeného zákona. Podrobne sú zdaniteľné obchody bližšie špecifikované v rámci § 8, § 8a, § 9, § 9a, § 11, § 11a a § 12 zákona o DPH. Slovenskou DPH sa zdaňujú všetky uvedené zdaniteľné obchody, ak miesto ich plnenia je na území Slovenskej republiky a samozrejme nie je možné na ne uplatniť oslobodenie od DPH.

Vo všeobecnosti predstavuje faktúra najčastejší doklad, ktorý svojim dokumentačným charakterom do určitej miery vypovedá o obchodných vzťahoch podnikateľov. Zjednodušene možno skonštatovať, že faktúrou sa v aplikačnej praxi nazýva doklad o dodaných tovaroch a službách. Okrem údajov o množstve a cene dodaných tovarov a služieb obsahuje faktúra aj mnohé ďalšie údaje (najčastejšie údaje o dodávateľovi a odberateľovi, o dátume dodania tovarov a služieb, o dátume vystavenia faktúry, o dátume splatnosti faktúry, poradové číslo faktúry, platobné údaje pre odberateľa a podobne).

Podrobné pravidlá pre vrátenie dane z pridanej hodnoty sú ustanovené v rámci smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica 2006/112/ES“), pričom upravujú na jednej strane vrátenie dane zdaniteľným osobám, ktoré sú usadené v inom členskom štáte (t. j. zahraničným osobám z iných členských štátov) a na druhej strane určujú postup platiteľa dane v tuzemsku, ktorý žiada o vrátenie dane uplatnenej v cenách tovarov a služieb nakúpených v inom členskom štáte alebo pri tovare, ktorý bol dovezený do iného členského štátu.

Podľa ustanovenia § 9a ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) je poukaz definovaný ako nástroj, s ktorým je spojená povinnosť prijať ho ako protihodnotu alebo jej časť za dodanie tovaru alebo dodanie služby a na ktorom alebo v súvisiacej dokumentácii k nemu je uvedený tovar alebo služba, ktoré sa majú dodať, alebo totožnosť možných dodávateľov, vrátane podmienok použitia tohto nástroja. Takýto poukaz môže mať formu listinnú alebo elektronickú.

Právne vzťahy uzatvorené prostredníctvom nájomnej zmluvy sú upravené v rámci § 663 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva vec nájomcovi za odplatu, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo bral z nej aj úžitky.

Článok 90 ods. 1 smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení ustanovuje povinnosť zaviesť do vnútroštátneho práva mechanizmus opravy základu dane v prípadoch zrušenia, odmietnutia, úplného alebo čiastočného nezaplatenia alebo zníženia ceny po dodaní tovaru alebo služby za podmienok, ktoré si tieto členské štáty stanovia.

Už zákonom č. 408/2021 Z. z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa v článku V upravil aj zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 408/2021 Z. z.“). S účinnosťou od 15. novembra sa tak v zákone č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej len „zákon o DPH“) zaviedlo nové ustanovenie § 6, ktorým sa platiteľom ukladá povinnosť oznámiť Finančnému riaditeľstvu SR každý účet, ktorý používajú alebo budú používať na podnikanie, ktoré je predmetom dane, ako aj každú zmenu týkajúcu sa takéhoto účtu (ďalej iba „bankový účet“).

Vychádzajúc zo všeobecnej úpravy určovania základu dane pri dani z pridanej hodnoty (DPH) je pri dodaní tovaru a služby ním všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od svojho odberateľa – príjemcu plnenia alebo od inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Takúto základnú definíciu základu dane ustanovuje § 22 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. (ďalej iba „zákon o DPH“).