Príspevok na rekreáciu však môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.

Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Zákonník práce umožňuje zamestnávateľovi sa rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu. Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa.

Príklad č. 1:

Zamestnanec požiadal o príspevok na rekreáciu zamestnávateľa, ktorému predložil tri účtovné doklady o zaplatení ubytovania a stravy, ktorých súčasťou je aj identifikácia zamestnanca. Zamestnanec absolvoval rekreáciu v Tatrách štyri dni, pričom každú noc spal v inom hotelovom zariadení. Ide v danom prípade o oprávnené výdavky, pri ktorých má nárok na príspevok na rekreáciu?

Podľa § 152a Zákonníka práce má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale nie je tam väzba na jedno ubytovacie zariadenie. Ani z definície prenocovania nevyplýva, že má ísť o dve za sebou idúce prenocovania v jednom ubytovacom zariadení. Vzhľadom na to ide o preukazné oprávnené výdavky, pri ktorých zamestnancovi vzniká nárok na príspevok na rekreáciu.

Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca.

Príklad č. 2:

Zamestnanec platil v hoteli za rekreáciu kartou. Hotel mu vystavil faktúru a doklad o zaplatení z terminálu ale nevystavil pokladničný doklad. Môže zamestnávateľ takéto doklady preplatiť?

Ak je úhrada faktúry realizovaná platobnou kartou, dokladom o zaplatení z účtu je výpis (detail) platby, z ktorého je zrejmé, že vlastníkom účtu je zamestnanec, ktorý žiada o príspevok na rekreáciu.

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

 

Príspevky na rekreácie v zákone o dani z príjmov

Vychádzajúc z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. c) piateho bodu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej iba „ZDP“) môže zamestnávateľ do svojich daňových výdavkov (nákladov) uplatniť v rámci výdavkov (nákladov) na pracovné a sociálne podmienky a starostlivosť o zdravie aj výdavky (náklady) na príspevky na rekreáciu zamestnancov poskytované za podmienok ustanovených v rámci § 152a Zákonníka práce.

U zamestnávateľa s počtom zamestnancov 49 a menej platia tie isté podmienky pre poskytnutie príspevku na rekreáciu ako u zamestnávateľa, zamestnávajúceho 50 a viac zamestnancov. Ak takýto zamestnanec požiada zamestnávateľa o príspevok na rekreáciu, ku dňu začatia rekreácie musí spĺňať podmienku nepretržitého trvania pracovného pomeru u tohto zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov a zamestnávateľ mu môže (nemá povinnosť) vyhovieť. Aj napriek tomu, že zamestnávateľ s počtom zamestnancov 49 a menej poskytuje príspevok na rekreáciu zamestnanca na báze vlastného rozhodnutia, dobrovoľnosti, výdavky preukázateľne vynaložené na príspevok na rekreáciu si môže uplatniť do daňových výdavkov (v sume 55 % oprávnených výdavkov, max. 275 € za kalendárny rok).

Na strane zamestnanca sa takýto príjem považuje v zmysle § 5 ods. 7 písm. b) ZDP za príjem oslobodený od dane z príjmov.

Príklad č. 3:

Má nárok na príspevok na rekreáciu aj konateľ bez pracovnej zmluvy a bude takto poskytnutý príspevok daňovým výdavkom zamestnávateľa?

Nie nemá. Ustanovenie §152a Zákonníka práce definuje, že nárok na príspevok na rekreáciu má zamestnanec, ktorý nepretržite pracoval u zamestnávateľa najmenej 24 mesiacov. Konateľ bez pracovej zmluvy nemá nárok na príspevok na rekreáciu a takto poskytnutý príspevok môže byť daňovým výdavkom zamestnávateľa len ako zamestnanecký benefit podľa § 19 ods. 1 ZDP (zamestnávateľ zdaní ako nepeňažný príjem konateľa).

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na rekreáciu po predložení účtovných dokladov v najbližšom výplatnom termíne určenom u zamestnávateľa na výplatu mzdy, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak. Ak nebol príspevok na rekreáciu poskytnutý prostredníctvom rekreačného poukazu, na žiadosť zamestnanca sa príspevok na rekreáciu, ktorá začala v jednom kalendárnom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom kalendárnom roku, bude považovať za príspevok na rekreáciu za kalendárny rok, v ktorom rekreácia začala.

Príklad č. 4:

Rekreácia začala od 2. 1. 2025 a trvala do 6. 1. 2025. Zamestnanec za rekreáciu zaplatil preddavok 28. 12. 2024 vo výške 110 € a doplatok vo výške 60 € bol uhradený v posledný deň rekreácie 6. 1. 2025.

Ide o daňovo uznaný náklad vo výške 170 € v roku 2025? Úhrn príspevkov na rekreáciu sa uvedie do potvrdenia o zdaniteľnom príjme za rok 2025?

Zamestnanec má nárok na príspevok na rekreáciu v sume 55 % z oprávnených výdavkov, ktoré musí zamestnávateľovi preukázať ustanovenými dokladmi (obidva doklady musia byť účtovnými dokladmi s označením zamestnanca na sumy 110 € a 60 €). Príspevok v sume 93,50 € (55 % zo 170 €), je od dane oslobodený podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov a zamestnávateľ túto sumu zamestnancovi uvedie do potvrdenia o zdaniteľných príjmoch (§ 39 ods. 5 ZDP) za rok 2025. Uvedená suma je u zamestnávateľa daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP za rok 2025.

Príklad č. 5:

Môže sa uznať zamestnancovi príspevok na rekreáciu, ak je faktúra vystavená cestovnou kanceláriou a nie je potvrdenie od ubytovacieho zariadenia o uskutočnení rekreácie?

Podľa usmernenia č. 4/DzPaÚ/2019/MU k príspevkom na rekreáciu s riešenými praktickými príkladmi, účtovným dokladom na účely aplikácie §152a Zákonníka práce by mal byť „vyúčtovací doklad“ vystavený priamo ubytovacím zariadením, čo zároveň potvrdzuje, že rekreácia bola uskutočnená. Usmernenie nevylučuje možnosť vystavenia takéhoto dokladu cestovnou kanceláriou, avšak pokiaľ takýto doklad vystaví cestovná kancelária pred uskutočnením rekreácie potom nie je zrejme, že sa zamestnanec skutočne zúčastnil predmetnej rekreácie. Ak teda bola rekreácia realizovaná prostredníctvom cestovnej kancelárie, ktorá vystavila zamestnancovi preukazný účtovný doklad pred uskutočnením rekreácie, je potrebné k takémuto účtovnému dokladu vyžadovať aj iný doklad, napr. potvrdenie ubytovacieho zariadenia o tom, že sa zamestnanec skutočne rekreácie zúčastnil, tak ako to deklaruje.

Pre podnikateľov – fyzické osoby je potrebné vychádzať z ustanovenia § 19 ods. 2 písm. w) ZDP, na základe ktorého možno ako daňové výdavky uplatniť výdavky (náklady) na rekreáciu daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP, ktorý vykonáva túto činnosť nepretržite najmenej 24 mesiacov, v rozsahu, vo výške a za podmienok ustanovených pre zamestnancov podľa § 152a Zákonníka práce, ak daňovníkovi nebol poskytnutý príspevok na rekreáciu podľa tohto ustanovenia v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Príklad č. 6:

Daňovníčka prevádzkovanie živnosti (nejde o živnosť so sezónnym charakterom), ktorú vykonáva od roku 2014, pozastavila zo zdravotných dôvodov na obdobie od 1. 8. 2024 do 31. 7. 2025. Okrem pozastavenej živnosti nevykonáva žiadnu inú z činností, z ktorých by jej plynuli príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP. V septembri 2025 ide daňovníčka na rekreáciu, ktorá bude trvať od 1. 9. 2025 do 15. 9. 2025 a zaplatí za ňu 850 €.

Pozastavenie podnikania a jeho neobnovenie do lehoty na podanie daňového priznania sa podľa § 17 ods. 9 ZDP považuje za skončenie podnikania. Daňovníčka pozastavila živnosť v roku 2024 a obnovila ju až po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie roka 2024, t. j. podľa § 17 ods. 9 ZDP skončila podnikanie. Keďže ku dňu začatia rekreácie nevykonáva živnosť, nepretržite aspoň 24 mesiacov, výdavky na rekreáciu, na ktorú sa chystá v septembri 2025, si do daňových výdavkov podľa § 19 ods. 2 písm. w) ZDP uplatniť nebude môcť.

Daňovník s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP si môže výdavky (náklady) na rekreáciu uplatniť do daňových výdavkov dvoma spôsobmi, a to prostredníctvom:

• účtovného dokladu vystaveného na meno daňovníka s príjmami podľa § 6 ods. 1 a 2 ZDP (daňový výdavok na rekreáciu daňovníka, je výdavkom vynaloženým na osobnú spotrebu daňovníka, nie je preto nevyhnutné, aby účtovný doklad v tomto prípade obsahoval IČO, resp. DIČ daňovníka) preukazujúceho vynaloženie oprávnených výdavkov (nákladov) podľa § 152a ods. 4 a 5 Zákonníka práce,
• rekreačného poukazu podľa osobitného predpisu vydaného pre tohto daňovníka.

 

Príspevky na rekreácie z hľadiska účtovníctva

Účtovná jednotka o skutočnostiach, ktoré sú predmetom jeho účtovníctva účtuje na základe účtovného dokladu, ktorého všeobecné náležitosti sú vymedzené v § 10 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v z. n. p. (ďalej len „zákon o účtovníctve“), pričom neurčuje formu účtovného dokladu.

Zamestnávateľ v nadväznosti na požiadavky § 152a Zákonníka práce pri účtovaní oprávnených nákladov príspevku na rekreáciu zamestnanca má vyžadovať, aby zamestnanec predložil taký doklad, ktorým preukáže splnenie požadovaných podmienok. Základnými informáciami sú identifikácia poskytovateľa rekreačného pobytu na jednej strane a na druhej identifikačné údaje zamestnanca, pre ktorého je doklad vystavený. Súčasťou dokladu je aj uvedenie osôb, ktoré spolu so zamestnancom sa zúčastnili rekreačného pobytu, aby zamestnávateľ mohol posúdiť, či je nárok na preplatenie v súlade so Zákonníkom práce. Rovnako dôležité je, aby doklad obsahoval popis poskytnutých služieb, časové vymedzenie poskytnutého rekreačného pobytu, a tiež informácie o cene, o dátume úhrady za pobyt a samotné číslo dokladu jeho vystavovateľa.

Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu predloží kópiu účtovného dokladu. Ak zamestnávateľ požaduje predloženie originálu, zamestnanec mu ho predloží len k nahliadnutiu.

Spôsob preukazovania nároku na príspevok na rekreáciu si určuje zamestnávateľ sám, napr. úhradu oprávnených výdavkov na rekreáciu uhradených ubytovaciemu zariadeniu rodičom zamestnanca, môže zamestnanec preukázať zamestnávateľovi dvoma výpismi z banky, a to výpis z účtu rodiča, kde bude prevod peňazí ubytovaciemu zariadeniu a výpis z účtu zamestnanca, kde bude prevod peňazí na účet rodiča.

Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o výmene a doplnení zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v z. n. p. v § 8 ustanovuje povinné údaje, ktoré musia byť na pokladničnom doklade uvedené. Jedným z takýchto údajov je aj písm. o) cit. ustanovenia, podľa ktorého pokladničný doklad musí obsahovať ďalšie údaje, ktorých uvedenie vyplýva z osobitného predpisu. Uvedené ustanovenie je možné využiť aj z hľadiska a potreby iných právnych predpisov (napr. aj v prípade potreby preukázania nároku na príspevok na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce).

Pokiaľ súčasťou dokladu z elektronickej registračnej pokladnice nie je označenie zamestnanca, tento doklad slúži ako doklad o úhrade, ku ktorému zamestnanec priloží ďalší doklad s označením zamestnanca preukazujúci oprávnené výdavky, napr. hotelový účet, faktúru a pod.

Za účtovný doklad nemožno považovať voucher vyhotovený portálom sprostredkujúcim ubytovanie, ktorý je v tomto prípade považovaný za objednávku, ktorou sa objednáva ubytovanie, napriek skutočnosti, že za služby uvedené na vochery zaplatí.

Účtovným dokladom, na účely aplikácie § 152a Zákonníka práce by mal byť „vyúčtovací“ doklad vystavený priamo ubytovacím zariadením, čo zároveň potvrdzuje zamestnávateľovi, že rekreácia bola uskutočnená. Ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP nemožno aplikovať na príspevok na rekreáciu, ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi príspevok na základe predloženého účtovného dokladu bez označenia zamestnanca. (Poznámka: V uvedenej súvislosti je použitý pojem „účtovný doklad“ v súlade s ustanovením § 152a ods. 6 Zákonníka práce, ako aj s usmernením Odboru daňovej metodiky Finančného riaditeľstva SR č. 36/DZPaU/2024/MU.)

Príklad č. 7:

Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priloží doklad z elektronickej registračnej pokladnice na sumu 450 € bez označenia zamestnanca a potvrdenie, v ktorom mu ubytovacie zariadenie potvrdilo účasť na tomto rekreačnom pobyte v apartmáne a zároveň potvrdilo, že za zamestnanca bola odvedená daň z ubytovania.

Môže zamestnávateľ aplikovať ustanovenie § 5 ods. 7 písm. b) ZDP, ak zamestnancovi na základe takýchto dokladov poskytne príspevok na rekreáciu vo výške 55 % zo 450 €?

V súlade s § 152a Zákonníka práce zamestnanec preukazuje oprávnené výdavky účtovným dokladom, ktorého súčasťou musí byť označenia zamestnanca. Za označenie zamestnanca možno akceptovať aj priložené potvrdenie vystavené ubytovacím zariadením a preto zamestnávateľ môže príspevok na rekreáciu oslobodiť od dane [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP].

Príklad č. 8:

Možno na účely poskytnutia príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce považovať za účtovný doklad príjmový pokladničný doklad, na ktorom je uvedené meno zamestnanca a ostatné náležitosti o trvaní pobytu?

Ak príjmový pokladničný doklad obsahuje identifikáciu poskytovateľa rekreačného pobytu, identifikačné údaje zamestnanca, pre ktorého je doklad vystavený, popis poskytnutých služieb, časové vymedzenie poskytnutého rekreačného pobytu, a tiež informácie o cene, o dátume úhrady za pobyt a samotné číslo dokladu jeho vystavovateľa, je v prípade poskytnutia príspevku na rekreáciu podľa § 152a Zákonníka práce akceptovateľný.

Príklad č. 9:

Zamestnanec k žiadosti o príspevok na rekreáciu priložil dva doklady, a to hotelový účet s označením zamestnanca, z ktorého je zrejmé, že ubytovacie zariadenie zamestnancovi vyúčtovalo sumu 600 €, pričom 400 € zamestnanec zaplatil ako preddavok pred uskutočnením rekreácie zo svojho bankového účtu a doplatok 200 € zaplatil v hotovosti v ubytovacom zariadení, ktorý preukázal dokladom z elektronickej registračnej pokladnice.

Možno takéto doklady akceptovať ako účtovné doklady spĺňajúce ustanovené podmienky v § 152a Zákonníka práce?

Pokiaľ hotelový účet s označením zamestnanca a doklad z elektronickej registračnej pokladnice obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu (§ 10 zákona o účtovníctve), potom tieto doklady spĺňajú ustanovené podmienky v § 152a Zákonníka práce. Zamestnanec týmito dokladmi však nepreukázal úhradu zálohovej platby, t. j. či zálohová platba bola hradená osobou, ktorá o príspevok na rekreáciu žiadala. Preto je potrebné, aby zamestnanec zálohovú platbu preukázal, napr. výpisom z uskutočnenej transakcie, ktorého súčasťou bude aj označenie zamestnanca.

 

Príspevky na rekreáciu v podvojnom účtovníctve

Účtovanie transakcií ohľadom príspevkov na rekreáciu závisí od skutočnosti, či zamestnávateľ poskytne rekreačný poukaz alebo preplatí zamestnancovi predložený účtovný doklad.

  

Účtovanie kúpy a odovzdania rekreačných poukazov zamestnancovi

Pri nákupe rekreačných poukazov sa účtuje o nákupe cenín. Pri odovzdaní zamestnancovi, do výšky maximálne 275 € za kalendárny rok, ide o náklad účtovaný na účte zákonných sociálnych nákladov.

Účtovný prípad	MD / D
Nákup rekreačných poukazov	213/325 (na faktúru) 213/211 (v hotovosti)
Odovzdanie rekreačného poukazu zamestnancovi	527/213

  

Účtovanie príspevku na rekreáciu – preplatenie na základe predloženia dokladov zamestnancom

V prípade, že zamestnávateľ nenakúpi rekreačné poukazy a rozhodne sa preplácať zamestnancom preukazné doklady (spravidla faktúry, nakoľko musia obsahovať meno zamestnanca), pri predložení dokladov účtuje zamestnávateľ náklad na účte zákonných sociálnych nákladov. Súvzťažným účtom sú ostatné záväzky voči zamestnancom. Doklady je potrebné predložiť do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie.

Účtovný prípad	MD / D
Predloženie faktúry preukazujúcej výdavky na rekreáciu	527 / 333
Preplatenie príspevku na rekreáciu zamestnancovi	333/221 (z bankového účtu) 333/211 (v hotovosti)

Príklad č. 10:

Zamestnávateľ sa rozhodne pre elektronické rekreačné poukazy, a preto uzatvoril zmluvu so spoločnosťou ALFA. Zamestnancom, ktorí požiadali o príspevok na rekreáciu, v marci 2025 vydal rekreačné poukazy formou nabitej karty na sumu 500 €. Podľa zmluvne dohodnutých podmienok spoločnosť ALFA bude zamestnávateľovi fakturovať tie sumy, ktoré budú z rekreačných poukazov čerpané. Zamestnávateľ zamestnancovi prispeje na rekreáciu za splnenia ustanovených podmienok podľa § 152a Zákonníka práce 55 % z celkovej úhrady, max. 275 € a zostávajúcu sumu zamestnancovi zrazí zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne po ukončení rekreácie.

Ako má postupovať zamestnávateľ, ak zamestnanec v júni 2025  absolvuje rekreačný pobyt, za ktorý rekreačným poukazom zaplatil 400 €?

Zamestnávateľ v tomto prípade zamestnancovi v mesiaci poskytnutia rekreačného poukazu sumu 500 € nezdaní. Zamestnávateľ preverí splnenie ustanovených podmienok v § 152a Zákonníka práce k prvému dňu začatia rekreácie. Zamestnanec podľa zmluvne dohodnutých podmienok môže rekreačným poukazom hradiť len oprávnené výdavky ustanovené v § 152a Zákonníka práce, preto zamestnávateľ podľa § 152a zamestnancovi prispeje na rekreáciu 55 % zo uhradenej sumy 400 €, t. j. 220 €. Príspevok zamestnávateľa 220 € je podľa § 5 ods. 7 písm. b) ZDP oslobodený od dane a zamestnávateľ ho uvedie aj na mzdovom liste. Zostávajúca suma do 400 €, ktorú zamestnanec z rekreačného poukazu čerpal (180 €), zamestnávateľ zrazí zamestnancovi zo mzdy v najbližšom výplatnom termíne. Na základe fakturovanej sumy od spoločnosti ALFA zamestnávateľ zaúčtuje:

• 55 % zo 400 € (220 €) do nákladov na účet 527 – Zákonné sociálne náklady, táto suma bude aj daňovým výdavkom (nákladom) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod ZDP,
• 45 % zo 400 € (180 €) ako pohľadávku voči zamestnancovi na účet 335 – Pohľadávky voči zamestnancom, ktorú zúčtuje so záväzkom zo mzdy (ako zrážku zo mzdy).

 

Príspevky na rekreácie z hľadiska jednoduchého účtovníctva

Účtovanie transakcií ohľadom príspevkov na rekreáciu závisí rovnako od skutočnosti, či zamestnávateľ poskytne rekreačný poukaz alebo preplatí zamestnancovi predložený účtovný doklad.

  

Účtovanie kúpy a odovzdania rekreačných poukazov zamestnancovi

Nadobudnutie elektronických rekreačných poukazov sa účtuje v knihe záväzkov. V peňažnom denníku sa úhrada tohto záväzku účtuje ako výdavok podľa § 4 ods. 6 písm. e) druhého bodu opatrenia MF SR č. MF/27076/2007-74, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a podrobnosti o usporiadaní, označovaní a obsahovom vymedzení položiek účtovnej závierky pre účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ktoré podnikajú alebo vykonávajú inú samostatnú zárobkovú činnosť, ak preukazujú svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov na účely zistenia základu dane z príjmov v z. n. p. (ďalej len „Postupy účtovania v JÚ“) – tzn. medzi „Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení „Služby“.

Dobitie elektronických rekreačných poukazov sa účtuje v pomocnej evidencii pracovnoprávnych vzťahov. Po použití elektronických rekreačných poukazov a následnom vyúčtovaní od dodávateľa elektronických rekreačných poukazov sa účtuje v knihe záväzkov záväzok voči dodávateľovi elektronických rekreačných poukazov, pričom úhrada tohto záväzku sa v peňažnom denníku účtuje ako výdavok:

• vo výške príspevku zamestnávateľa podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu Postupov účtovania v JÚ – tzn. medzi „Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení „Ostatné výdavky“,
• vo výške príspevku zamestnanca podľa § 4 ods. 6 písm. g) Postupov účtovania v JÚ – tzn. medzi „Výdavky ktoré neovplyvňujú základ dane z príjmov.

V knihe pohľadávok sa účtuje pohľadávka voči zamestnancovi vo výške príspevku zamestnanca na rekreáciu, ktorej úhrada sa v peňažnom denníku účtuje podľa § 4 ods. 6 písm. f) Postupov účtovania v JÚ – tzn. ako „Príjem ktorý neovplyvňuje základ dane z príjmov alebo ako zrážka zo mzdy.

  

Účtovanie príspevku na rekreáciu – preplatenie na základe predloženia dokladov zamestnancom

V prípade, že zamestnávateľ nenakúpi rekreačné poukazy a rozhodne sa preplácať zamestnancom účtovné doklady (spravidla faktúry, nakoľko musia obsahovať meno zamestnanca), pri predložení dokladov účtuje zamestnávateľ záväzok v Knihe záväzkov. Samotné vyplatenie príspevku na rekreáciu zaúčtuje v peňažnom denníku medzi „Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení „Mzdy“.

 

Účtovanie výdavkov na rekreáciu u SZČO, ktorá nie je zamestnávateľom

V účtovnej jednotke, ktorá nie je zamestnávateľom, sa výdavky na rekreáciu účtujú v peňažnom denníku podľa § 4 ods. 6 písm. e) šiesteho bodu Postupov účtovania v JÚ – tzn. medzi „Výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov v druhovom členení „Ostatné výdavky“.